HajaReport 07/1997

Vážení priatelia,

a konečne tu máme leto. Čas dovoleniek a leňošenia. Začala sa uhorková sezóna. Ale aj v lete sme sa dozvedeli veľa nového. Ako to povedal pán premiér  pre podnikateľov všetko zdražie. Začneme benzínom. Potom elektrinou, plynom a energiou vôbec. Ďalej sa pánovi premiérovi nepáči, že podnikatelia používajú služobné autá. Preto zdražejú pre podnikateľov autá. Najviac sa nám páčila veta: „Keď sa chcú vyvážať nech platia !!“. Samozrejme, že sa znova zavedie prirážka pri dovoze, preto zdražie mnoho vecí, napr. aj počítače. Nakoniec zdražie FŠECKO. A bude po paráde. Podnikatelia sú sviniari, ktorí sa len vyvážajú a vôbec žijú tak, že to by si nedovolil žiadny riaditeľ bývalého socialistického podniku. Ten by sa na aute sám nevyvážal – veď on má na to svojho osobného vodiča. Ale to je už o niečom inom…

A ľudia môžu byť spokojní. Ale nám dal – podnikateľom. Ten to vie – len on to dokáže. Kto na tieto reformy doplatí  ? Skúsme si to premietnuť do praxe. Dá sa konštatovať, že skoro 100% maloobchodnej siete je v rukách súkromných podnikateľov. Ak sa pozrieme na veľkoobchod tam je to číslo tiež veľmi vysoké. Ak teda podnikateľom zdražie elektrina, plyn, autá, počítače, telefón, papier… – ak podnikatelia budú mať vyšie náklady, čo asi urobia? Jedinú a najsamozrejmejšiu vec na svete. Premietnu zvýšené náklady ko koncovej ceny. A nebudeme sa báť, veď vieme, že náklady stúpli všetkým rovnako – plošne. Preto sa aj plošne zvýšia ceny. Teda nakoniec si to všetko zaplatia koneční spotrebitelia – drobní daňovníci. Ale veď, kto iný bude platiť. Občan priprav si svoju peňaženku.

Aký to však bude mať efekt na druhej strane? Tlak na zvýšenie miezd. A  to premier dobre vie. Preto ako prvý ide do parlamentu zákon o regulácii miezd. Najlepšie na tom je, že vyššie mzdy nebude môcť dať ani podnik, ktorý je v zisku a na zvýšenie miezd si zarobil svojou lepšou produkciou. Efektivitou práce. Zaujímavá logika, ktorá mám silne pripomína ZEUMS II. Teória rovnakých žalúdkov. Veď jeme všetci rovnako.

Nevadí, nebude NATO, nebude EÚ, nebude západný trh, nebudú peniaze, nebudú projekty ani spolupráca, nebudú…, ale nevadí, veď mi im ešte všetkým ukážeme. Nepodpíšeme generálnu  dohodu,  neschválime štrajk, súdime  samosudcom….

Tešíme sa na leto, dovolenky a  pláže plné pekných zdravých mužov a  žien. Tešíme sa na lepšie časy, keď aj Slováci pochopia, že ak bude konkurencia bude všetko. Potom nebude potrebné, aby zdražovali autá, regulovali sa mzdy. Ak by sme dali toľko energie, čo dávame do rôznych regulácii, ak by sme tu energiu dali do vytvárania trhu a  trhových zákonov boli by sme asi o  100 krokov vpredu. Škoda, škoda, škoda. Veľa úspechov Vám praje

Eva a Andrej

HajaReport 06/1997

Vážení priatelia,

a máme po máji a po referende. Lásky sme veľa nezažili, ale vy…… s  nami bolo poriadne. Nuž, každý si pod slovom LÁSKA predstaví niečo iné. Zomrel máj, nech žije kráľ. Hneď v  úvodnej vete máte doplňovačku ako v  televízii, verím však, že uhádnete na prvýkrát. Žiadnu kolekciu pracích práškov, mydla či čokolády si nebudete môcť z  našho výkladu vybrať. Proste nenabodovali sme. Vivat Slovakia, už nikdy žiadny svár. Po revolúcii sa razilo heslo – naspäť do Európy. Bolo to dobre vymyslené, veď my sme v Európe vždy boli. Kde sa však západní ideologóvia hrabú na nás Slovákov. My si za vzor berieme staré inkvizítorské Španielsko. Veď aj Columbus hľadal cestu do Indie cez Ameriku. A ešte stále sa o ňom hovorí. No a my ideme do Európy cez Rusko. Proste Slovenská cesta. Nevadí, raz sa tam dostaneme. Celkom sa bojíme situácie, keď na druhej strane Dunaja vyrastú ploty. Ale teraz ich nebudeme budovať my, ale Úniáci Európski. A  konečne sa budeme cítiť doma bezpečne – aj bez NATA. Ale sme tým Maďarom, Poliakom či Čechúňom vypálili rybník. Keď som išiel naposledy cez Poprad, vedľa cesty bol z kameňov napísaný nápis – Zimné olympijské hry. Pekná myšlienka, len či budeme mať dostatok víz, len či nás západniari nebudú ignorovať ako Rusi Atlantu. Nevadí, ak nebude olympiáda, budú Hry dobrej vôle. Máme to odskúšané a vyšlo to. A hlavne sa teším na slovenské diaľnice. Začnete pri hraničnom plote s Poľskom a za 4  hodinky budete pri ďalšom hraničnom plote s Rakúskom. To bude paráda.  Musím si našetriť na rýchle auto. A možno v 45 rokoch mi dajú aj pas. Veď ženu a deti nechám ako záruku doma. Smelo vpred na ceste do minulosti.

Ale dosť bolo žlči. Veď to, čo sa deje, je len odozva normálnych slovenských pomerov. Keď sused susedovi sliepku zareže. Nové auto Vám pred blokom korunou obídu. Proste taká normálna slovenská radosť z deštrukcie. Všetci sme si na to zvykli a zmierili sme sa s tým. Ale keď sa rovnako správajú aj tí hore, sme šokovaní. To viete, odkedy vymysleli na Slovensku vidly – Slovensko sa nesúdi. Veď načo dať zarábať fiškáľom. Jedna po papuli a všetko je vyriešené.

Ešte dobre, že máme Internet. Človek sa až potešil, že keď zadal do altavistu (vyhľadávač slov na Internete) Slovakia – početnosť slov o Slovensku sa na Internete zoštvornásobila. Chceli sme, aby sa o nás stále hovorilo a písalo. A  teraz sa hovorí a píše. Nuž aj v  dobrom by bolo načase, ale veď viete, že tí západní novinári len po senzáciách volajú. Tak sme im jednu dali. Všetko zlé je na niečo dobré. Veď od roku 1989 sme ako Slováci nemohli žiadať o politický azyl. Veríme, že sa to čoskoro zmení.

Eva a Andrej

HajaReport 05/1997

Vážení priatelia,

máme tu máj. Mesiac bezpečnosti na cestách. Cesty nám ozelenejú a ak cestujete v aute staršej značky očakávajte, že Vám bude technický stav kontrolovaný pri každom prechode okresnou hranicou. Rozkaz znie jasne. Zastavovať všetkých „vrakáčov“, aby auta odstavili a takto šetriť našu, už aj tak zdevastovanú, prírodu. Pri cestných kontrolách si iste spomenieme na našu mladosť, keď sme nemali auto, ale spolu s  dievčaťom, či chlapcom, ktoré bolo pre nás najkrajším na svete sme sa platonicky pozerali na rastúcu trávičku a vyliezajúce chrobáčiky. Proste začínal máj – mesiac bezpečnosti na cestách. Ale nás to vôbec netrápilo. Plnými dúškami sme nasávali teplý vzduch našich hôr a priam ohnivé bozky našich partnerov. My všetci, ktorí sme vyrastali v paneláku, sme sa tešili, že sa budeme môcť s partiou ukryť pred očami susedov a zvedavých susediek – do prírody – a už nám nebude zima. Vyliezli sme teda zo svojich zimovísk – klub v  tmavej časti pivnice – do svojich letovísk – najčastejšie na kopci zvanom Hura. Bol tu máj, tie najkrajšie chvíle roka. Pamätám sa ako sme si chodili obzerať, či už zakvitli Bachingerove čerešne. Z predpokladu dobrej úrody sme sa tešili pomaly viac ako sám majiteľ. Tešili sme sa, že sa dobre najeme a ostane aj pre Bachingera. Našim útočiskom boli tri višne na vrchu kopca. Ak sme vyliezli do koruny stromu, mali sme celý Prešov a  okolie ako na dlani. No proste pohoda ako pred Sarajevom.

Ale Hura bola príťažlivá aj iným spôsobom. Ak bolo pekné počasie, chodili sa na vrchnú lúku opaľovať hambaté dievčatá. Neboli pekné a keby sme ich stretli na  ulici oblečené, asi by sme si ich nevšimli, ale vo vysokej tráve to pre nás malo svoje čaro, aj keď ležali na bruchu. Ak sa v ich okolí nachádzal trošku vyšší strom či ker, už sme boli v jeho korune. Veľmi často o nás tie nezbednice vedeli a  provokovali nás, ale nám sa to páčilo a  dokázali sme visieť nepohodlne na konári aj celé hodiny v nádeji, že raz sa musí predsa otočiť. Večer pri kartách na lavičke pod blokom sme si rozprávali príbehy – ktoré boli často poriadne nafúknuté – a tešili sa na ďalší májovy deň. Najhumornejšie na tom bolo, že v našej partii bolo aj dosť dievčat, ktoré si nevedeli vysvetliť, prečo sa zakrádame, aby sme videli to, čo máme aj doma. Ale veď to poznáte, zakázané ovocie chutí najlepšie, a to nielen keď ide o  Bachingerove čerešne.

Verím, že aj dnes má pre Vás máj svoje čaro. Už sa neliepame po stromoch. Asi by sme ich aj trošku polámali, ale nemôžeme povedať, že nás máj necháva úplne chladnými. Obdarujte teda svojich najmilších peknou chvíľkou a spolu nad mapou Slovenska si pripravte peknú dovolenku. Aby sme sa na riviérach nehanbili, že sme ešte nikdy neboli v  Košickej ZOO alebo na Zlatých pieskoch. Prajeme Vám príjemný máj a  pekné leto.

Eva a Andrej

HajaReport 04/1997

Vážení priatelia,

konečne máme po priznaniach dane z príjmu. Nebolo to jednoduché ani tento rok. Vypočítať dane nie je veru jednoduchá záležitosť. Ale načo spomínať staré hriechy. Je to za nami. Sústredíme sa na kvartálnu DPH. Ako nám ten život pekne plynie. Od 25-ho do 25-ho v  mesiaci. Myslím, že neprezradím žiadnu tajnosť, keď poviem, že trh nám slabne. Aby sme dosiahli rovnaké výsledy ako v  roku 1991 musíme pracovať viac a viac. Momentálne musíme pracovať asi 2x viac, aby sme dosiahli obrat rovnaký ako v roku 1991. Je nám z toho trošku smutno. Veď vízie samostatného Slovenska boli ďaleko ružovejšie. Nie je nám to jasné. Pomaly každý, koho poznáme, sa sťažuje na znižovanie tržieb a klesanie obratu. Ale makroekonomické ukazovatele rastú. Obrat obchodu podľa ministra financií stúpa. U malých a  stredných podnikateľov je však tento trend opačný. Bojíme sa straty základu spoločnosti. Straty stavu malých a  stredných podnikateľov. Veď v  supermarketoch mi ani nič neušijú, ani nič neopravia. V supermarkete sa ani nemôžem spoznať s obchodníkom, ktorý ma obsluhuje. A nám sa páčia aj tie malé obchodíky cez pult. Ak v nich nebudeme kupovať, zaniknú. Nebude žiadna zlatá ulička v Prešove. Nebude druhý Arbat ani ďalšia Obchodná. Nebudú malé obchody v  centre a na sídlisku. Ak nám neveríte, zájdite si do Humenného či Michaloviec a  poprechádzajte sa po pešej zóne okolo šiestej večer. Verím, že sa Vám dlho nebude chcieť chodiť samotnému medzi zhasnutými obchodmi.

Ale dívajme sa na svet optimisticky.  Pestujme si pozitívne myslenie. Budeme to potrebovať. Nuž čo, aj my sa musíme naučiť základnému heslu kapitalizmu, že o peniaze nám ide až … v  prvom rade. Musíme sa naučiť lepšie pracovať, riadiť a hlavne počítať. Veď štrnganím kľúčov sa to začalo. A my sme mysleli, že je to koniec. Teraz stojíme na začiatku a musíme sa naučiť lobovať (aké nádherné slovo) a musíme sa naučiť žiť pod stálym tlakom straty práce. Je  to  ťažké, ale ak si na západe zvykli, zvykneme si aj my.

Končí ďalší ekonomický rok. Rok „prosperity“, rok „zvýšených obchodov“, rok pod pevnou rukou, ktorá je naučená dávať rany (a to nie len v ringu). Končí aj dlhá zima a postupne sa vyčasieva. Budú snežienky aj trávička zapustí svoje korienky hlbšie a vypučí v nadhernú zeleň. Tešíme sa na jar, a to veľmi. Pri speve vtákov si pripomíname pesničku, ktorú niekedy za ČSSR spieval pán Sobota. Znela : „Zase tu máme to pitomé Jaro. Vtáci furt řvou a šeříky smrdej“.

Bije to do nás, ale my sa stávame odolnejší. Táto spoločnosť nás vlastne zušľachťuje. Ale to je niečo z ocele a to sem vlastne ani nepatrí. Prajeme Vám dobrý ďalší ekonomický rok, veľa solventných odberateľov a dobrých nápadov. A nezabudnite, o peniaze Vám musí ísť až … v prvom rade.

Eva a Andrej

HajaReport 03/1997

Vážení priatelia,

máme  tu  jar. Konečne skončila tá dlhá a zlá zima. Ako každý rok, aj teraz sa tešíme – tešíme sa na slniečko. Tešíme sa na teplé lúče našej jasnej hviezdy. Snežienky, tráva, ktorá vyháňa nové zelené lístky, príroda a jarná vôňa. To je to, na čo sa tešíme. A ako je to s Vami? Ešte dobre, že sú na našej malej modrej planéte skutočnosti, z ktorých sa môžeme tešiť. Dobre to zariadil ten náš Stvoriteľ.

Ak sa na svet začnete dívať z tej lepšej stránky, nebude lepší, ale Vy prežijete kvalitnejší život. My sa už nezlostíme nad nezmyselnosťou referenda o NATO. Ale kľudne odpovieme na otázku NATO odpoveďou NAČO. Čudné referendum. Nikto nás tam nechce a my sa referendujeme. Tu u nás sa nemôžeme zbaviť dojmu, že západná Európa z nás musí mať asi peknú srandu. A podobne je to s referendom o prezidentovi. Ak si prezidenta zvolíme sami (proti čomu nič nemáme), musí mať určitý volebný program. Podľa programu mu dáme alebo nedáme svoj hlas. Niekto vyhrá. A potom ten niekto nedostane žiadnu možnosť svoj program naplniť. VladoVláda mu nedá do rozpočtu kancelárie ani korunu. Teda, ak národ povie „Á“ mal by povedať aj „B“. Veď my „Východniari“ vieme, že prezidentova kancelária v Košiciach žije len zo sponzorských darov. Hlavne darov mesta Košíc, ktoré tieto prostriedky dostáva od istej nemenovanej železiarne. Čudné referendum. Veru, veru, dejú sa tu u nás na Slovensku čudné veci. Veď sme už jednou nohou …. (v Európe, v  hrobe, v  lajne – nech si čitateľ doplní podľa svojich osobných skúseností).

Čaká nás prosperita. Aspoň nás o  tom presviedčajú naši mocní. Veď kto by si vedel predstaviť zjednotenú Európu bez Slovenska? Veľmi často naši politici kladú túto otázku, ale jasnú odpoveď nedostávame. Nuž čo. Odpovieme si sami. Naša skúsenosť nám hovorí, že bez Slovenska by si Európu dokázal predstaviť každý. Okrem Slovákov. Teda nám by malo v prvom rade záležať na tom, aby sme sa do Európy dostali. Ale to je už o  niečom inom. Nechápeme svoju veľkosť (alebo lepšie povedané malosť). Chceme do všetkého hovoriť, chceme aby nás trpezlivo počúval veľký Rus aj zjednotený Nemec. Veď máme čo ponúknuť, napr. organizovanie referenda.

Ale nás to necháva v kľude. Zasmejeme sa nad koncami presýpacích hodín a dobre sa zabavíme nad prenosom z  parlamentu. Veď prečo sa hnevať a  zlostiť. Príde nová jar, rovnako ako pred rokom – neomešká sa. Teda tešte sa aj Vy z pekných vecí a nechajme „zásadné rozhodnutia“ politikom.

Važený priatelia,

nenamáhajte sa, zožeňte si väčšie kladivo. Veď koľko ľudí z nášho – a  veríme, že aj z  Vášho – okolia  sa nenamáha. A  celkom pekne žije. Tu u  nás sme radi, že nás práca, ktorú sme si dobrovoľne uložili na plecia, ešte stále baví, rovnako ako nás bavila pri založení firmy. Máme radosť z  dobre vykonanej roboty, rovnako ako máme radosť z  novoprichádzajúcej jari. Veľa radosti, priatelia.

Eva a Andrej

HajaReport 02/1997

Vážení priatelia,

čo Vám napísať na začiatku februára. Malo by to byť niečo potešujúce, ale nič potešujúce nás nenapadá. A bolo by to potrebné. Veď nás čaká najťažší čas v roku. Pomaly sa nám už rysujú kontúry našich ziskov a  strát. Uvažujeme o tom, ako sme hospodárili v našich firmách. Nuž makroekonomické ukazovatele sa zlepšujú…. V tých mikroekonomických to je často krát opačne. Ale dosť bolo plaču. Veď plač nám nepomôže. A máme dôvod na radosť. Aspoň my tu v  HajaConsulte. Veď február by mal byť tým mesiacom, v ktorom k nám nastúpi do trvalého pracovného pomeru naša stála spolupracovníčka Janka Rozmanová. Pre Janku to bude aj návrat do rodného Prešova a pre nás ďalšia z  kapitalistických možností zdierania prostého pracujúceho ľudu. Už sa na ňu veľmi tešíme. Škoda len, že tých ľudí na zdieranie je stále menej a menej. Nuž čo, každý, kto sa chcel nechať zdierať sa už zamestnal a tí, ktorí sa zdierať nenechajú – sami zdierajú formou sociálnych dávok nás. Pán premiér volá tento princíp sociálny zmier. Ako dlho vydrží. Veď to poznáte, 50% daň a zrážky zo mzdy sú veľké. Niekedy si povzdychneme. „Byť tak poddaným v dobrom katolíckom kniežactve. Platili by sme pánom desiatky, t.j. 10% a mali by sme pokoj. Oj, oj, dnes by bolo Jánošíkov!“ Národný hrdina, ktorý neplatil dane. Podľa súčasného zákonníka by sme Jánošíka zaradili medzi ťažkých zločincov, niečo medzi násilníkmi a vrahmi. Ak by to Jánošík vedel, znovu by sám na hák vyskočil. Nuž čo, aj to je demokracia – vláda ľudu. Ale dosť bolo. Jedno nás ale zarmucuje. Kto súčasnú vládnu koalíciu volil. Nik z nášho okolia to nebol. Spolu s  Oliverom Andrassym nariekame nad tým, že účastníci ankety programu „Aj múdry schybí“ majú tiež jeden hlas. Nuž, aj to je demokracia. Podobne vzdycháme nad tým, že nám učení pedagógovia právnických fakúlt vysvetľujú, že referendom nemožno meniť ústavu. Ak všetci ľudia priamo rozhodnú, že to chcú, je to nedemokratické, lebo majú rozhodovať poslanci. A oni to demokraticky nechcú. Ale asi to bude tak, že poslanec zastupuje sám seba, svoje hnutie či stranu. Dnes už neplatí, že hlas ľudu – hlas Boží. Aj to je demokracia. Veď vládna koalícia nám predvádza novú demokratickú matematiku. 36% hlasov je väčšina. Aj my, somári totaláci, sme si mysleli, že mať viac je mať nad 50%. Nerozumieme demokracii a musíme sa veľa učiť. Preto si čítame Lenina, Brežneva, Gottwalda, Zápotockého, Novotného a ďalších vodcov svetovej demokracie. Veď aj za komúny sa volili poslanci. A nik ani na okamžik nezaváhal, že ľudia im svoje hlasy dali. Demokraticky sme si vybrali z  jedného kandidáta a jedného kandidáta sme zvolili. Ak si dobre pamätám, tak to bolo zvyčajne 98% podielom hlasov. Teším sa na väčšinovú demokraciu. Keď všetci ako jeden budeme voliť strany národného frontu – alebo inej koalície. Sľubili sme, že nebudeme plakať a  neplačeme, už ani plač nám nepomôže. Prajeme Vám veľa radosti a šťastia.

Eva a Andrej

HajaReport 01/1997

Vážení priatelia,

všetko na zemi má svoj začiatok. Túto skutočnosť si uvedomujeme hlavne na začiatku nášho roka. Január nás priamo nabáda k bilancovaniu – hodnoteniu. Čo sa nám v minulom roku podarilo a čo sme pokazili? Minulý rok bol pre našu firmu rok prelomový. Potrebovali sme sa dovybaviť výpočtovou technikou a  vytvoriť priestor na nové pracovné miesta. Chceme rásť. Veď to poznáte, keď sa čokoľvek v  prírode nehýbe, tak to pravdepodobne zdochlo. A my nechceme, aby sa o nás hovorilo, že sme mŕtvi. Sme radi, keď konkurencia na nás myslí, lebo ani my nezabúdame na nich. Za značných, aj osobných obetí sme pripravili nové pracovné miesta. Pripravili sme všetko, čo k tomu potrebujeme, t.j. pracovný stôl, počítač, programové vybavenie, pracovnú náplň a samozrejme aj požiadavky na nových pracovníkov. Technické predpoklady rastu sme zvládli. Pripravili sme si aj dostatočné finančné predpoklady na „skúšobnú“ lehotu nových zamestnancov. Takto pripravení sme vypísali konkurz na samostatnú účtovníčku. Pri výbere sme použili bodový spôsob, ktorý je bežný v USA (používa sa na hodnotenie aj na stredných školách). Spočíva v tom, že pred prvým konkurzom sa stanoví spôsob bodovania a výška bodového ohodnotenia jednotlivých odpovedí. Pri hodnotení sa potom percentuálne vyhodnocujú jednotlivé úlohy a na konci sa vyhodnotí záverečná úspešnosť uchádzača. Ak uchádzač dosiahne stanovený limit (u nás to bolo 75% „správnych“ odpovedí), je prijatý. Ak ho nedosiahne nie je prijatý. Prihlásilo sa 11 ľudí – záujem o prácu u nás, nás prekvapil – bohužiaľ sme nemohli nikoho prijať. Pri hodnotení sme boli trošku smutní. Uchádzači dosahovali konečnú úspešnosť od 10% do 72%. To bolo skutočne málo. Stáli sme pred problémom. Buď znížiť nároky, alebo neprijať nikoho. Mohli sme uvažovať aj prvým smerom. Zúžiť náplň práce, znížiť mzdové ohodnotenie a prijať niekoho 60%. Po dlhých úvahách sme sa rozhodli nevykročiť na cestu kompromisu. Nechceme sa dostať na spodný okraj ani v  personálnej oblasti. Sme ochotní pracovníkov za dobrú prácu platiť dobrou plácou. Naši zákazníci majú právo na kvalitne odvedenú prácu. A to môže len kvalitný pracovník. Rozhodli sme sa počkať a opakovať výber v marci – apríli roku 1997. Aj v našej firme sa teda stalo pravdou, že je ľahšie naplniť technické a  finančné podmienky ako kvalitne personálne obsadiť miesto. Veríme ale, že cesta kompromisu nie je tá pravá cesta. Čo sa nám teda v starom roku podarilo? Podarilo sa nám stabilizovať naše firmy a  to je viac ako sme čakali. Veríme, že tento nový rok bude pre Vás aj nás rovnako úspešný alebo lepší, ako ten ukončený. Do nového roku Vám prajeme veľa osobných ako aj podnikateľských úspechov.

Eva a Andrej

HajaReport 12/1996

Vážení priatelia,

      konečne je tu december. Mesiac darčekov a štedrosti. Keď sme rozmýšľali, čo napíšeme v úvodníku, povedali sme si, že bude dobré, ak porozprávame o  budúcnosti. Svet počítačov a  počítačových sietí sa vyvíja neuveriteľnou rýchlosťou. Ak si kupujeme nový počítač, je už vlastne zastaralý. Ak sme investovali do Pentia, oznamujeme Vám, že už je Pentium Pro. Ak máte Pentium Pro, určite máte menší disk. Dnes sa postupne stáva samozrejmosťou disk o  kapacite 2.2 GB – t.j. 2200 MB. A  takto by sa dalo pokračovať donekonečna. Musíme sa zmieriť s tým, že počítač nebudeme kupovať ako módne veci (je predsa len trošku drahý), ale budeme ho kupovať podľa našich potrieb. Každý, kto trošku pracuje s počítačom, vie, že špičkové technológie zapájame do sietí. Pri sieťach sa používajú technológie prepojenia, najrozšírenejší je Ethernet. V  ňom kraľuje TPC/IP, ktorý ako základ používa systém UNIX a  INTERNET. Na lokálnych sieťach kraľuje Novell a jeho IPX. Najsrandovnejšie je to, že tieto technológie boli popísané a vymyslené koncom 50-tych rokov, a napr. Eternet s  TPC/IP pracuje na sieti vysokých škôl a univerzít preukázateľne od roku 1960. Dostávame sa do paradoxnej situácie. Najmodernejšie počítače spájame do siete 30 rokov starej. Napriek tomu, že tieto siete boli navrhnuté geniálne, boli navrhnuté na prenos dát. Posledný klinček do rakvičky týchto sietí bol pripravený pri vzniku multimédií. Prenos dát, zvuku a obrazu spolu. Na to nám Ethernet už pomaly nestačí. Preto svetoví vývojári pracovali na novej technológii sietí. Multimediálnej siete. Uvedená technológia má skratku ATM a  podporuje rovnako dobre siete lokálne ako aj siete globálne. Technologicky je pri prenose rýchla od 25 MB/s do 622 MB/s. (standard 25, 100, 155 a 622) Dnešné Ethernet siete majú 10 MB/s a  špičky majú 100 MB/s. Uvedenú technológiu odborníci považujú za sieť ďalšieho tisícročia. Nahradí siete telefónne, televízne aj dátové a spojí prenos do krásnej multimediálnej oblasti. Uvedenou technológiou teda prenesieme telefónny signál, ale rovnako dobre aj obrazový signál, či dáta. Môžeme to prenášať ako dnes, t.j. samostatne, ale môžeme všetky informácie spojiť. Nie je ďaleko doba, keď budeme mať na „novom internete“ možnosť s volaným hovoriť, vidieť ho a  zároveň opravovať stavy v  tabuľkovom kalkulátore tak, že budeme zdieľať tú istú tabuľku (čo napíše on – vidíme my a naopak). Táto technológia umožňuje „zázraky“. Predstavte si jednoúčelové zariadenie na snímanie obrazu a zvuku. Umiestníme ho v našom obchode a využijeme ako kamerový systém pre strážnu službu. Ale naviac, zadaním adresy a hesla sa kedykoľvek môžeme pozrieť na situáciu v  obchode aj my. Či sme od nášho obchodu vzdialení 2  km, alebo sme v  Amerike, či Afrike. To všetko samozrejme za miestne hovorné. Táto technológia je už dostupná. Ešte treba potiahnuť „pár káblov“ a možno ju budeme mať doma, rovnako ako dnes telefón. Teším sa na to, že pri komunikácii budem môcť svojho partnera vidieť. Teším sa na ATM, Vy nie?

Eva a Andrej

HajaReport 11/1996

Vážení priatelia,

čo nevidieť tu máme koniec kalendárneho roka. Určite si počas voľných dní, ktoré nás čakajú, nájdete čas na bilancovanie. Budeme sa zamýšľať ako ďalej, aby sa zvýšila kvalita nášho života. Lebo to je najpodstatnejšie. Ak život, ktorý žijeme, nás neuspokojuje svojou kvalitou, potom je to veľké trápenie a  v  rovnakom spôsobe života určite nebudeme chcieť pokračovať. Na naše rozhodnutia vplývajú mnohé okolnosti. Veď žijeme v tejto viac  –  menej nepodarenej spoločnosti, a preto nás táto spoločnosť aj trošku ovplyvňuje. Podobne je to s nami. Keď sme zakladali firmu Hajahard, nemali sme ani tušenia o  tom, že budeme musieť založiť aj špecializovanú firmu na dodávku hardware a  dodávku sietí. Všetko nám k  našej spokojnosti zabezpečovala Camea a nebol problém. V  priebehu roka sa to zmenilo. Camea s.r.o. už vlastne nie je a je len Camea Computer s.r.o. Najhoršie na celej skutočnosti je to, že zo servisu a vývoja sa začali strácať ľudia, ktorým sme verili a  prichádzali tam noví, ktorí neboli na úrovni svojich predchodcov. Vieme, že sa naučia, ale nechceli sme ich vychovávať. Tak vznikol Jantar Slovakia a  Hajahard vlastne stratil svoj pôvodný význam. Jantar Slovakia, kde sme trošku pomohli pri vzniku a kde má naša spoločnosť minoritný podiel, sa presadzuje na trhu ako spoločnosť sieťových expertov. Vcelku rýchlo sa prehrýzla prvotnými problémami a celkom dobre sa rozvíja. Pre nás v Hajasofte je ale najdôležitejšie, že ľudia, ktorí tam pracujú, sú experti vo  svojej oblasti a  nemusíme prežívať pri spúšťaní sietí u svojich zákazníkov žiadne trápnosti. Vcelku zaujímavo to dopadlo s  firmou Hajahard. Tá síce bola založená, ale vlastne nepodnikala (až na niekoľko faktúr pre neplátcov DPH). Nevadilo nám to, a pravdu povediac, sme na ňu aj troška zabudli. Ako však ukázal čas, všetko malo byť inak.

Na valnom zhromaždení po 3 štvrť. sme lúskali tvrdý oriešok.

1) Zdalo sa nám, že názov našej spoločnosti podporuje hlavne vývoj a predaj software. Aj keď táto činnosť je nosnou činnosťou, nepovažovali sme to za dobré riešenie.

2) Poisťovňa, v ktorej máme poistené spracovanie účtovníctva na zákazku, by bola rada, aby sa táto práca osamostatnila, nakoľko výška poistného záleží od obratu alebo tržieb za účtovníctvo.

3) Zároveň sme si ale boli plne vedomí, že naše meno je už v Prešove a bývalom Východoslovenskom kraji dosť známe. To samozrejme chcelo, aby sme, pokiaľ je to len trošku možné, nič nemenili. Problém bol na stole a preberalo sa to raz z jednej a potom zasa z druhej strany.

Už sme si mysleli, že problém nevyriešime, a vtedy niekto zakričal „BINGO“. Spomenuli sme si na svoju trošku zabudnutú firmu Hajahard. Túto spoločnosť, kde má 100% zastúpenie Hajasoft, sme premenovali na agentúru HajaConsult spol. s r. o. a  oriešok bol rozlúsknutý. S  poisťovňou podpíšeme zmluvu o postúpeni všetkých záväzkov a  pohľadávok za účtovníctvo na HajaConsult. Tým neprerušíme kontinuitu poistenia a nová spoločnosť bude automaticky preberať záruky Hajasoft-u za  práce vykonané do roku 1996. Nakoľko spoločnosť Hajahard, či dnes už HajaConsult, je dcérskou spoločnosťou Hajasoftu, nebudú ani žiadne majetkové problémy. Logo spoločnosti sme zmenili len čo sa týka textovej stránky, aby sme naše škaredé kačiatko (ako naše logo voláme) veľmi nepretvorili. Proste Bingo. Od nového roku sa spoločnosť HajaConsult zameria na spracovanie účtovníctva, účtové a  personálne poradenstvo. Spoločnosť Hajasoft si nechá svoju obchodnú činnosť a  vývoj software. Veríme, že naše rozhodnutie umožní mať aj ovcu celú aj vlka najedeného. Teda konečne vieme, čo znamená BINGO!

Veľa úspechov Vám želajú

Eva a Andrej

HajaReport 10/1996

Vážení priatelia,

a máme tu jeseň. Aspoň, že na prírodu sa dá občas spoľahnúť. Niekde som čítal, že na začiatku roka sme neprestavovali letný čas, ale prestavili sme si hodinky na letný nečas. Bolo to tak. Také mrzké leto už dlho nepamätáme. Všetci sme čakali aspoň na to leto „babie“, a  neprišlo. Ale, veď sa dočkáme. Čo je nového v Hajasofte? Vlastne nič. Práce máme stále dosť a peňazí máme stále málo a málo. Ale to je už vlastnosť nás, podnikateľov. Žijeme úplne iný život. Za socializmu sme mali úplne iné starosti a  hodnoty. Život sa nám poriadne zmenil. Nik z nás by nemenil a nechcel sa vrátiť do obchodu spred desiatich rokov. Meníme sa, aj keď je pravda, že na náš vkus veľmi pomaly. Predstavte si, že by ste za socializmu vyhrali 14 mil. Kčs. Čo by ste s  nimi urobili? Smiešna predstava, kúpili by ste si asi dom, auto, možno chatu a určite by Vám 12 mil. Kčs ešte zvýšilo. Koruna nebola zameniteľná, iba ak za tuzexové poukážky (bony). Mali by sme neriešiteľný problém. Za socializmu sme peniaze nepotrebovali. Práca bola povinnosťou a  nemohli sme len tak ostať doma len preto, že máme peniaze. Bez povolenia by sme boli hneď príživníci a za to bola basa až na 2 roky. Dnes by sme vedeli čo s peniazmi. Určite by sme ich nerozhajdákali na somariny, ale vrazili by sme ich do obchodu. Business of business. Rýchlo sme si zvykli, na základnú Marxovu poučku o kapitáli. P  =  P  +  P‘. Teda, povedané po slovensky, správne investované peniaze vyrábajú nové peniaze. Vytvárajú nadhodnotu. Tomu všetci rozumieme. Slová ako kapitál, výnos, zis, strata sa natrvalo usadili v  našom slovníku. Celý svet (okrem Kimovej Kórei a Fidelovej Kuby) buduje kapitalizmus. Niekde sa vyrába, a podľa vzorca P=P+P‘ sa musí vyrábať stále viac a  viac. Aby sa zabránilo kríze z nadvýroby, buduje sa informatika. Rozvoj spojov zaznamenal rozmach ako nikdy. A to nehovorím o Internete. Rozhovor v  reálnom čase za miestne hovorné. Informatika, fenomén 20.  storočia, je slúžkou na to, aby sme ešte vedeli, kde sa dá umiestniť náš tovar. Aby sme mohli vyrábať naplno a stále viac a viac. Kapitalizmus, ktorý bol v  útlme, sa prebral do recesie pádom Berlínskeho múru. Otvoril sa nenasýtený trh východnej Európy a Ruska. Všetko nabralo na obrátkach. Západné banky poskytujú svoje peniaze z nadhodnoty nám. Na obnovu a  rozvoj. Úrok je prijateľný, 8%-12%. Aj my sme sa zapojili do honby za predajom a  hľadania odbytiska pre svoje výrobky. Na Západ sa dá len kvalitou a cenou. Ostal nám teda Východ. Ono je veľmi tažké rozhodnúť či lepšia je talianska, ukrajinská alebo čínska mafia. Ako to vidíme, za chvíľu nám zemeguľa ako odbytište bude malá. Kde budeme potom predávať tie svoje rádiá, televízory, software, košele či topánky? Sme radi, že v Rusku ešte nie je Internet. Máme ešte niekoľko rokov svetovej recesie. Verím, že tento rozvoj využijete aj vy na svoju osobnú stabilizáciu. Veľa úspechov Vám praje, lebo inej cesty niet.

Eva a Andrej