Kategória: HajaReport

Vážení priatelia,

posledný HajaReport sme spolu s Evou napísali 04/2004 a to pri príležitosti vstupu Slovenska do EÚ a NATO. Potom sme písať prestali, nakoľko sme predpokladali, že už doba, keď bol potrebný náš HajaReport skončila. Teraz sa budeme venovať podnikaniu a svojím rodinám, to znelo v roku 2004 z našich hrdiel. Verili sme, že už nikdy nepôjde o všetko a náš maličký hlas už nebude potrebný. Udalosti posledných dní nám menili naše viac ako 16 ročné presvedčenie. Teraz znovu ide o všetko! Buď túto dobu prežijeme, ako sme prežili aj druhú vládu Mečiara a finančnú krízu 2008, alebo skončíme ako na Ukrajine. Teraz znovu stojíme pred výberom kam pôjdeme. Za 20 rokov sa vymenila jedna generácia a mladí ľudia už nevedia, aké to bolo za starých čias. Za čias Československa. Nevedia, čo to bola kupónová privatizácia štátneho majetku, rozpad družstiev a dokonca netušia ani o čom boli BMG Invest, Drukos Výnos, či rôzne iné nebankové spoločnosti.

V TV stále počujeme, že je nutné vyučovať financie, aby sa zvýšila finančná gramotnosť mladých ľudí. Stačí ale zastaviť niekoľko mladých ľudí vo Vašom okolí a spýtať sa, čo je multi-level marketing, Ponziho schéma… Aký je rozdiel, či obchodujete s akciami firiem, tovarom, či opciami a prídete na to, že kecov veľa a znalosti žiadne. Nedávno sa ma vysokoškolák absolvent nejakej komunikácie spýtal, že či mu viem vysvetliť ako môže zarobiť na akciovej burze ak dôjde k poklesu cien akcií. To mu vraj nie je jasné! Ináč už vie úplne všetko. Tak som sa uvedeného vysokoškolsky vzdelaného človeka spýtal, či mu je jasné, čo sú krátke a čo sú dlhé pozície na burze. Čumel na mňa ako cap na novo namaľované vráta. Bolo by to do smiechu, ak by práve tento absolvent nebol posadený k počítaču a neriadil Vaše dôchodkové peniaze. Potom minister plače v TV, že dôchodkové spoločnosti nezarobili dôchodcom ani na infláciu. On sa čudoval, my sa u nás v Hajasofte nečudujeme. Stačí, že mám zdroják jeho programu, ktorý mu doporučuje obchody a rovnakú dátovú základňu a oberiem ho aj po posledné dôchodcovské gate. Prečo? Jednoducho preto, že mozog obchodníka a jeho skúsenosť už nie je žiadna pridaná hodnota. A nakoniec zásadná vec, umelá inteligencia mení všetko.

Svet sa mení z hodiny na hodinu. Ako na to reaguje naša vláda? Postavíme do zodpovedností skupinu odborníkov a zachránime Vás aj Vaše peniaze! Toľko teória. Aká je prax, to všetci vidíme na svojich peňaženkách a našich sporiacich účtoch. Prax je, že vláda nám nezachráni nič! Ani táto, ani tá pred nimi to nerobila, ani tá ktorá príde to nebude robiť. Každý jeden vládny odborník, odborne využije čas, ktorý mu ostal, aby kým je na kôpke trošku viac peňazí, stihol si ešte trošku legálne odsypať. Sebe aj svojim kamarátom v rodine, strane, lóži, obci… Stále platí staré pravidlo Britských námorníkov. Záchrana života ľudí, ktorí stoja na topiacej sa lodi, je v rukách topiacich sa. Dokiaľ sa loď úplne nepotopí, tak Vám nik nepríde na pomoc. Ak sa Vaša loď už s určitosťou potopí, tak až potom sa zachraňuje. Zachraňujú sa len tí ktorí ostali živí a na hladine. Je jedno či sa budeme tlačiť v záchrannom člne, alebo budeme ležať na drevených doskách, ktoré sme si narýchlo zbili do plte. Žijeme, budeme zachránení. Nedávno som jednému nespokojnému priateľovi povedal ráznejšie. Si strom? Ak nie, tak sa pohni! Dnes už nie je čas stáť a nadávať. Musíme sa pohnúť, inak budeme zoťatí a pôjdeme ako strom na palivové drevo a potom hore komínom. Niekto sa na našej energii ešte zahreje, ale nám to už nepomôže.

Práve preto, aby sme sa všetci pohli a pokúsili sa všetci spoločne zachrániť, tak sme sa s Evou znovu rozhodli napísať tieto riadky. Veríme, že aj Vy pridáte Vaše nápady a riešenia. Takto spoločne si pripravíme svoje záchranné člny, alebo len plte. Tí šikovnejší možno aj lode či katamarany. O našich návrhoch, malých aj veľkých, bude náš HajaReport. Posledné číslo 04/2004 sme končili vetou: „A ak ostaneme pri živení sa prácou, veríme, že sa uživíme v každom ekonomicko-politickom systéme.“ Práve táto veta dnes prestala platiť! Preto sme sa rozhodli znovu začať písať. Držte nám prosím palce a dodajte nám aj Vy trošku energie.

Krásnu jeseň Vám prajú Vaši
Eva a Andrej

Neprešlo jazykovou úpravou!

Vážení priatelia,

dlho očakávaný vstup do Európy je tu. Dostaneme nové čísla a kartičky na DPH a môžeme nakupovať. Hurá Európa. Stali sme sa aj členmi NATO. Len nejako tej bezpečnosti nepribudlo. Mnoho ľudí sa aj nás pýta čo sa deje. Čo sa s tými Arabmi stalo? Niekedy nás prekvapuje takto položená otázka. Stačí si predsa zarecitovať Turčina Poničana a všetko je jasné. Skôr nás prekvapuje, ako dlho sa podarilo pacifikovať Arabov, že neútočili a nedrancovali. Ich niekoľko storočnú mentalitu, dobre vystihol ich vodca Bin Ladin, keď povedal: „Vy Židia a kresťania ste zvlášni. Hovoríte, že po smrti je aj pre Vás niečo pripravené v nebesiach, ale neveríte tomu, lebo veľmi milujete život. My Arabi sme iní. Milujeme smrť, a preto nad nami nikdy nemôžete vyhrať.“ Ak sa zamyslíme na týmto výrokom, ktorý uverejnila Arabská televízia, vidia sa nám opatrenia izraelskej vlády ako aj americkej moci trocha uletené. Veď oni im za rôzne násilnosti a brutalitu dávajú len to, čo Arabi milujú – smrť. A zákon krvnej pomsty vedie príbuzných zabitých Arabov k vendete, odplate na ďalších a ďalších nevinných obetiach. Kto tento kolotoč zastaví? Plot medzi Izraelom a Palestínou? Alebo zber otlačkov prstov a fotografie dúhovky oka na identifikačných kartách? Začíname mať pocit, že zem sa nám stáva jednou veľmi veľkou basou. Väzením pre ľudí. Svetovládcovia si nás označkujú ako si niekedy fašisti očíslovali Židov. Potom už len stačí, aby každý dostal do občianky rádiový čip pre lokalizáciu a lokalizácia sa naviazala na rôzne služby ako výber z bankomatu, platenie kartou, tankovanie benzínu a podobne. A potom môžeme o slobode „božích“ detí len smutne spomínať v povestiach a bájach 20-teho storočia.

Tešme sa ale, že vstupujeme do NATO a EÚ. Na svete sa nám vytvárajú ostrovčeky ekonomickej prosperity. Svet sa nám podobne ako aj jednotlivá spoločnosť rozdelí na extrémne bohatých a extrémne chudobných. Vytvoria sa ekonomicky samostatné „zóny“ a na ostatok sveta sa vykašleme. Alebo lepšie prostredníctvom Svetovej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj si ich kúpime. Na svete vznikajú tri samostatné ekonomické zóny (Rusko, Čína a štáty okolo nich, EÚ a USA, Kanada, Mexiko) a ostatný svet môže pomaly skapať? Svet sa rúti do veľmi nebezpečnej politiky izolácie. Z pohľadu demokracie, kde sa vládcovia striedajú každé štyri roky je vstup Slovenska do únie veľmi významný krok, ale kde smeruje celá únia? A kde smeruje naša planéta? Ekonomika sa nám globalizuje a ani pokuty dávané Microsoftu monopolizácii nepomôžu. Veď ostatné odvetvia priemyslu a ťažby základných surovín sú už dávno monopolizované. A aj bez pokút. O cenách a ťažbe ropy rozhodujú 4-5 ľudia. O cene papiera 5-6 rodín? A v elektrickej energii je to veľmi podobné. A keď sa začnete bližšie zaujímať o čokoľvek prídete na to, že skutočné rozhodnutie je vždy v rukách niekoľkých málo finančných skupín. Preto sa pozeráme na náš vstup do EÚ optimisticky, ale reálne. Raj na zemi to nebude, ale do pekla to má ešte ďaleko. A ak ostaneme pri živení sa prácou veríme, že sa uživíme v každom ekonomicko-politickom systéme.

Krásnu jar Vám praje Vaša
Eva a Andrej

Vážení priatelia,

ako vnímate nový rok? Pozitívne, alebo negatívne. Je to rok, keď sa Európa rozhodla prijať kandidátske krajiny medzi seba. Je pravdou, že sa veľmi neťapli po vrecku a pomoc prepočítaná na jedného obyvateľa nie je ani v cene polovičky nádrže benzínu do osobného auta, ale majú aspoň snahu niečo riešiť. Veď priznajme, sa ak sa bude rozširovať Únia za niekoľko rokov o Moldavsko, Rumunsko, Ukrajinu, Bielorusko, koľko sa čapneme po vrecku my? Asi to nebude ani polovička nádrže a zákaz práce pre „mafiu z východu“ budeme požadovať najmenej dve generácie. Ale o tom rozširovanie nie je. Nie je o úzkoprsosti a závisti, ale o tom, že uznávame hodnoty každého človeka. Európa sa to učí a učíme sa to aj my na Slovensku. Konečne už Úrad vlády otvoril kanceláriu a zriadil bezplatnú telefonickú informačnú linku na otázky občanov. Neskoro, ale lepšie neskoro ako nikdy.

Náš minister financií dostal od EÚ cenu za reformy. Vraj urobil lepšie reformy ako by to urobila samotná únia. Pripomína nám to situáciu okolo minulej ministerky, ktorá tiež dostala svetovú cenu (za privatizáciu a ozdravenie bankového sektora na Slovensku) a potom ju odpratali do OSN. Spolu s ňou padla aj Petrova SDA, proste jedna rana a zabila viac problémov. Čakáme, kde odpratajú nášho terajšieho ministra. OSN to ale už asi nebude. Na Slovensku máme teda geniálnych ministrov financií, len o tom nevieme. Ešte dobre, že si to svet uvedomuje. A to nik neveril Vladovi, keď hovoril, že na Slovensku bude druhé Švajčiarsko. Na výskyt ocenených ministrov to už 100% platí.

Teraz by bolo ešte dobre, kedy tie ich nápady pomohli aj Slovákom a nie len ministrom. Ale to už je iná káva a za to sa ocenenia nedávajú (aspoň nie na Slovensku).

Máme tu plesovú sezónu. Na koľkých plesoch ste už boli? Plesali ste vôbec? Veríme, že aspoň Vy ste si našli popri svojich pracovných povinnostiach čas na plesovú zábavu. Vytancovať spoločníčku a celý parket je náš. Proste ples ako sa patrí? Ak máte pikošky z plesov, nepotrebné výhry z tomboly či čokoľvek iné, radi Vás privítame u nás v Consulte.

Nádherne sa nám rysuje aj situácia okolo referenda a prezidenta. Všetci musia byť vďační za to, že naši dvaja nerozhodkovia sa na poslednú chvíľku pod tlakom prosebníkov a miliónov listov rozhodli. „Nemohol som inak ako vyslyšať hlas svojho ľudu, pravil Hospodin“. Alebo to nebol citát z Biblie? Slovensko speje k predčasným voľbám, alebo len k situácii, ktorá tieto voľby priblíži. A potom príde nový Smer. Reforma reformy. Zmena zmenenej zmeny. DPH nebude jedna, bude 7 hladín a každý bude platiť podľa sociálnej situácie svojej rodiny. Sporenie na dôchodky – zrušíme. Nemocnice – postavíme na nohy. Proste „Republice více práce, to je naše agitace“. Ale to tiež asi nebolo z Biblie? Že nie? Máme názor, že táto vláda to skutočne so sociálnou únosnosťou reforiem prehnala. Ale nechceme už komunizmus ani keby sa volal aj piata cesta. Radšej suchý chlieb spolu so slobodou a šťastím ako bravčové koleno spolu s ideológiou súdružskej rovnosti a súdružskej tolerancie.

Tešíme sa na jar a všetkým nám želáme veľa šťastia a mnoho energie.
Eva a Andrej

Vážení priatelia,

a máme tu nový rok. Rok, od ktorého mnoho očakávame a troška sa toho nového aj obávame. Je to rok nášho vstupu do Európskeho spoločenstva. Budeme v Európe a bude nám hej… Alebo nebude? Ťažko povedať. Nový rok je o tom, že podmienky na podnikanie sa znova pritvrdili. Celé Slovensko snáď najviac diskutuje o znížení nemocenských dávok a ich preplácaní zamestnávateľom. Tu u nás sa na to dívame ako na vec celkom nutnú. Podobný systém funguje všade vo vyspelej ekonomike. Okrem americkej. Tam ale majú zamestnávatelia iné mechanizmy. Napr. v Amerike nie je garantovaná štátom doba zamestnania. Štát garantuje len minimálny zárobok na jednu hodinu. Ale ak nebudeme dobre pracovať, tak zamestnávateľ nás nemusí prepustiť, stačí, že nám nepridelí žiadnu prácu. Určite ste sa čudovali, keď v amerických filmoch sa predavačka bála manažéra ako četra, že ju pošle za kecanie domov. Aáááá o tóóóóóm to je, ako hovorí p. Pitkin. Štát garantuje hodinovku a ostatné ostáva v kompetencii zamestnancov a zamestnávateľov.

Preplácanie dávok zamestnávateľom je v princípe to isté čo bolo, len košík sa nám výrazne zmenšil. Niekedy sa čerpalo zo štátneho a „nikoho to nebolelo“, ale dnes je to z nášho a bude nás to bolieť. Chvíľku. Potom sa v tom naučíme plávať. Páčilo a páči sa nám ustanovenie zákona, ktoré hovorí, že zamestnávateľ má právo zastaviť vyplácanie dávok, ak je presvedčený, že je PN-ka zneužívaná. A ak sa to zamestnancovi nepáči, on nás musí dať na súd. A on musí dokázať, že podmienky neporušil. A stačí svedectvo dvoch ľudí a už nedokáže nič. Dobré nariadenie. Konečne zamestnávatelia neťahajú za kratší koniec. Preťaženosť súdov je v tomto prípade na náš prospech. Ľudia sa majú dohodnúť. O tom to je. Preferuje sa dohoda pred nedohodou a to je dobré ustanovenie. Veď ako môžem pre niekoho pracovať a pritom predpokladať, že sa nedohodnem v takej vážnej otázke, ako je moje zdravie. Ak to tak je, tak asi nie som ten správny človek v tej správnej firme. A žiadny súd na tom nič nezmení.

Sme radi, že minister financií konečne prestal tolerovať rôzne ťažko definované kúsky daňových kontrolórov a ich právnikov. Konečne aj štát, aj keď je pravdou, že hlavne pod tlakom EÚ, prijal zákon o náhrade za škody spôsobené daňovým úradníkom. A zákon ide ďalej a priznáva aj škodu štátu a umožňuje žalovanie konkrétneho pracovníka o náhradu škody (štátom). To je dobré. Na kontrole teda štát tiež začal podporovať slušnosť a dohodu proti netolerancii a arogancii, či už z pozície kontrolovaného či kontrolujúceho.

V neposlednom rade je dobrá správa, že štát prestáva zdaňovať dividendy (ako aj podiely zo zisku u s.r.o.). Tento príjem je oficiálne nezdanený. Podobný zákon v Európe majú len v Holandsku. Tento zákon a 19% daň z príjmu robia našu krajinu ideálnou na investovanie pre menšie spoločnosti s výnosom do 50 mil. Sk. Týmto investorom sa neoplatí zakladať si firmy na Cypre, či iných ostrovoch. A na veľké investície tu máme zákon o investičných stimuloch. A ako sme presvedčení to nám skutočne pomôže v tom, že tu budú chodiť aj menší podnikatelia zdaňovať svoje aktivity.

Čaká nás ťažký, ale krásny rok.
Veľa šťastia praje Eva a Andrej
.

Vážení priatelia,

a mame tu znovu koniec roka. Náš časopis sa teda dožil desiateho ročníka svojej existencie. Aj sme zvažovali, že začneme vykrikovať, že sme tu s Vami už desať rokov, ale asi by to nemalo zmysel. Vy naši milí zákazníci to viete a ostatní sa to dozvedia, keď nás prídu pozrieť. Keď sme zakladali firmu (01.01.95), skutočne sme nepredpokladali to všetko, čo sme nakoniec museli prežiť. Aké to bolo? Bolo to určite ťažšie ako sme si predstavovali. Prvé roky, kým sme sa v tom naučili plávať, to bolo hlavne veľmi náročné. To, čo ostatní ľahko prekonávali cez známych a úplatky, sme si u nás v HajaConsulte museli pracne odmakať. Na zaplakanie je hlavne to, že najviac problémov nám spôsobili štátne úrady, ktoré s naším bussinesom skutočne nemajú nič spoločné. Pamätáme si na „kontrolu“ telekomunikačného úradu, keď si prišli skontrolovať náš modem a fax a pobočkovú ústredňu. Už vieme podľa koho natáčajú tie akčné filmy, ktoré sa začínajú ako spokojne žijúca rodinka sa dostane do problémov a nakoniec, ak chcú žiť, musia prijať ich metódy boja a vystrieľajú všetkých vrahov do posledného. A tak podobne to bolo aj u nás. Slušne, napriek tomu, že bolo všetko v poriadku, sme nič nedosiahli. Ale keď sme začali používať rovnaké kalibre, bolo to lepšie a dnes sme „kamaráti“ aj s týmto pre účtovníctvo veľmi „dôležitým“ úradom. Celkom komicky pôsobí aj písomná správa Živnostenského úradu, v ktorej sa konštatuje, že kancelárie na Jarkovej 4, nie sú kancelárie. My vieme, že je to poriadna somarina, ale Živnostenský úrad sa rozhodol skontrolovať stav našich záchodov a či máme teplo a ako sa staráme o životný priestor zamestnancov a či podnikáme len v oblasti povolenej živnosťou a tak podobne. Záverom skonštatoval, to čo skonštatoval a kontrola skončila. Na našu otázku, čo to teda je, ak to nie sú kancelárie, sme odpoveď dodnes nedostali. Ale zase sme nedostali ani ďalšiu kontrolu a to je tiež výhra. Paradoxne najmenej problémov za 9 rokov podnikania sme mali s daňovými úradmi. Tešíme sa a veríme, že to tak aj ostane.

Ak hodnotíme tých 9 rokov, tak musíme skonštatovať, že to boli ťažké roky. Ale ako hovoríme u nás v Consulte, kto to má ľahké? Nepoznáme taký bussines. Podobne ťažko sa podniká Vám, našim zákazníkom a boríte sa s podobnými problémami ako my. Snáď najkurióznejšia pokuta bola u p. Miškufa v Rempe. Šnúrky do topánok neniesli symboly ošetrovania a návod na použitie v slovenskom jazyku. To ako či sa to smie prať a v koľkých stupňoch a ako sa to do topánky strká. A to skutočne so zdravým rozumom nemá nič spoločné. Sme radi, že napriek týmto tlakom, ktoré sú na nás úplne nezmyselne vyvíjané, nám neskrachovala žiadna spoločnosť a aj naša prvá firma, ktorú sme založili pred deviatimi rokmi, a teda v roku 2004 budeme ťahať desaťročnicu, sa teší dobrej kondícii a dobrému „zdraviu“.

Čo si zapriať na koniec roka? Asi pri našich reformách pevné zdravie a veľa dobrých nápadov. Zdravie preto, aby sme mohli normálne žiť a tie nápady, aby sme mali aj za čo. Prajeme všetkým, aby sa im splnilo všetko, čo si prajú a aby sa nám všetkým plnili aj tie najtajnejšie sny. Proste, aby sme sa nezabudli tešiť zo života a nenechali si ukradnúť dobrú náladu.

Krásny nový rok praje
[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

tak a už to máme za sebou. IQ národa zmerané! Hodnota je slabo nad priemer. Paráda! Máme to teda zmerané, že všetci ktorí dokážu používať Internet a písať SMS, sú inteligenti. Či vlastne ani inteligenti nie, lebo ako vtipne povedala pani psychologička, IQ a inteligencia nemajú nič spoločné. A my dodávame, že inteligencia a láska, dobrota a ľudské teplo, to už vôbec nie sú totožné pojmy. Proste vieme jedno číslo, zabavili sme sa a život ide ďalej. Príjemne prekvapili celebrity a blondínky nesklamali. Najviac prekvapili policajti, ale podľa toho, čo tam sedelo, sa to dalo predpokladať. Oni to proste museli vyhrať. Dostali na to rozkaz ministra republiky. A o rozkaze sa nediskutuje. Rozkaz sa plní. Policajti splnili. Tešila sa aj stávková kancelária, lebo ak by vyhral favorit, to by nebolo dobré. Prerobili by. Proste, krásny večer pre všetkých. Ozaj, ako ste dopadli? Neprezradíte?

Na Slovensku ináč nič nového. Podpredsedu nezvolili napriek tomu, že mu garantovali dostatok hlasov. Nuž čo, asi to prežijeme. Prežili sme už horšie veci. Agent provokatér bude provokovať politikov a ponúkať im úplatky. Už sa na to tešíme. Kto bude prvý prichytený? Nebola by to lepšia stávka pre kancelárie ako IQ? Bude to veľmi nepríjemné hlavne pre asistentov. Oni budú riskovať odhalenie a politik všetko poprie. Proste nastali ťažké časy. Všetky prezidentove vrátky parlament schválil. Teda máme sa v novom roku na čo tešiť. Nehovoríme, že sú tam len samé somariny. Sú tam aj dobré veci. Konečne sa začínajú lepšie časy pre majiteľov viac ako pre zamestnancov. Veď tento stav bol chorý. Majitelia mali len a len komplikácie a zamestnanci len a len nároky. Nehovoríme, že komplikácie skončili, ale bezproblémová možnosť vyplatenia podielu zo zisku ako aj 19 % daň z príjmu robí aj z reprezentačného fondu konečne to, na čo má slúžiť. Veď to bolo skutočne smiešne, aby majiteľ stále pozýval obchodných partnerov za vlastné zdanené peniaze, alebo si hľadal iné zdroje príjmov na platenie normálnych obchodných jednaní. 19 % daň mnohé porieši. 19 % daň však aj mnoho skomplikuje. Ale nechceme dnes negatívne. Veď zlých informácií máme naozaj veľa.

Začínajú ťažké časy. Vstupom do únie sa úplne otvoríme trhu a nastane trma-vrma. Nemyslíme si, že to ohrozí veľké spoločnosti, lebo oni svoju konkurenciu tu už dávno majú. Ale prídu aj malí podnikatelia. Spoločnosti od 20 do 200 pracovníkov. A ak pozrieme ich úroveň a našu, tak určite je nám jasné, že oni si za našetrené môžu u nás viac kúpiť ako my v štáte únie. Preto je potrebné zamerať sa na fondy z EÚ a pokúsiť sa čerpať čo najviac. Únia podporuje ale hlavne regióny, teda ich partnerom sú naši poslanci na regionálnej úrovni. A tu sa nám zdá, že sme zaspali. Neviem, či si vybudujeme vzťahy za tých niekoľko málo mesiacov, čo ešte máme pred sebou.

Začína pršať a prichádza sychravá jeseň. Vychutnajme si nádchu či chrípku ešte naposledy tak, že nebudeme musieť za ošetrenie platiť. Lebo v novom roku, ak prejde Zajacova reforma, budeme platiť aj za vstup do čakárne a zapísanie sa do poradovníka. Ale nechceme končiť negatívne. Vianoce už začali. My sa trasieme na sneh a dobrú lyžovačku.

Krásny záver roka praje tandem.
[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

začína október a s ním aj jeseň. Riaditeľ NBÚ je odvolaný a šéf „skupinky“ sa bojí o svoj život. Capko sa stal záhradníkom a Rusko sa stal ministrom hospodárstva. Interupcie už nedelia ľudí na dobrých a zlých a odporcovia KDH pripravujú kvôli zachovaniu demokratických princípov zmluvu s Diablom. Preferencie klesajú a Smer vedie peletón opozičných strán smerom napravo doľava od stredu. Vládnuca oligarchia stratila väčšinu v parlamente a bude musieť nezávislých poslancov presviedčať o ich závislosti na (materskej strane, dobrých mravoch, peniazoch, strate zdravia, bezpečnosti – nehodiace sa škrtnite) tak, aby mali dosť hlasov. Slovensko sa stalo krajinou pravdy. Všimli ste si, že nik pri riešení problému dostatku poslancov neargumentoval tým, že za dobrý zákon pre Slovensko zahlasuje každý? Sme radi, že už nám aspoň netlačia banány do hlavy o dobrote pre občanov, ale už vravia pravdu a hovoria len o plnení vládneho vyhlásenia, plnení programu vlády, plnení programových cieľov SDKÚ, KDH, ANO, HZDS, KSS, Smeru a podobne. A to ako uznáte s dobrotou a láskou, ako nám to chcel nahovoriť Havel, nemá častokrát nič spoločné. V politike teda nič nového. V ekonomike sa pritvrdzuje. Spoločnosti budú od 1.1.2004 preplácať maródky všetkých svojich zamestnancov. Pri tejto príležitosti je krásne ako naši zákonodárci (krásne slovo „darovali nám zákon“ ) prišli na tých 25% v prvých dňoch PN-ky. Ministerskí analytici vypočítali, že ak znížia odvody do Sociálnej poisťovne o stanovené percento, tak potom sa môže vyplácať prvé dni len 15%. A aj to už bolo zarážajúce. Ak PN-ky preplácal štát, tak potom bolo všetko limitované. Presne koľko maximálne na jeden deň bez ohľadu na tvoj zárobok. Len čo však túto povinnosť zákonodárci (krásne slovo) preniesli na spoločnosti, limity padli. Častokrát počujeme ministra hospodárstva, ale aj financií hovoriť, že „rozdeliť môžeme len toľko, koľko vyrobíme“. Pri tomto zákone to očividne neplatilo. Už nám to pripomína najlepšie roky predsedu Vladimíra, keď dal národu v TV relácii na STV vybrať si, či chce dlhšiu dovolenku, viac štátnych sviatkov alebo zvýšiť minimálnu mzdu. Vôbec mu nevadilo, že všetko to, čo navrhol neplatí vláda a štát, ale zamestnávatelia. Podobne je to dnes, len nikto nikomu nedáva na výber. Pravicová vláda zvýšila minimálnu mzdu o 10%. Ak by sa výkonnosť štátu zvýšila tiež o 10%, nič by sme proti tomu nemali, ale nestalo sa tak. V tomto štáte sa zvyšujú len ceny, výroba nie. Pravicová vláda sa nám začala správať ľavicovo. Čo všetko ešte politici urobia, ak sa im začnú znižovať preferencie? Aj totálne sprostosti? Ak sa ľavicovo správa pravica, má to za následok len jedno. Stratia aj to, čo mali. Voliči ľavice budú voliť KSS a Smer a voliči pravice ich nebudú voliť, lebo ich sklamali. Práve vidíme, ako sa nám na politickej scéne silne vyprofilováva kočkopes. Ani to však nie je nové, ak si spomenieme na antických bohov – tých levov s ľudskou hlavou a nádhernými krídlami.

Mysleli sme si, že zaujímavé obdobie nastane po našom vstupe do EÚ, ale ako vidíme, mýlili sme sa. Zaujímavé nám to urobia aj pred vstupom. Stále viac a viac sa ale na to dívame ako na divadlo. Len herci by si viac mohli sprofesionalizovať svoje role.

Krásnu jeseň praje
[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

prázdniny nám skončili, ochladilo sa a začalo pršať. Začína teda reálny život a reálna práca. Po dovolenkách sa nám prebrali aj odborári. Ohlásili prvý celonárodný štrajk, zatiaľ len na jedinú hodinu, ale bude to „masová akcia“. Ako tvrdia odborárski bossovia, do štrajku bude zapojených pol milióna odborárov a autobusy zaplavia Bratislavu. Už sa na to tešíme. Škoda, že odborári neprídu štrajkovať aj ku nám do Prešova. Aspoň by aj tu zanechali trocha peňazí a pomohli mestu. Sociálna nerovnováha Slovenska sa prehlbuje. Tam, kde končia diaľnice, končí život. Ak sa pozrieme na vývoj nezamestnanosti, tak všade okolo diaľnic je už pod úrovňou 10%. A tam, kde diaľnice nie sú, je to od 20% hore. Nakoniec sa ukazuje ako pravda, že vybudovanie ciest bolo a je to najdôležitejšie pre chod Slovenska. Veď ťažko sa rozvíja čokoľvek bez poriadnej cesty. To pochopili už všade. V Chorvátsku nás prekvapili smelé plány na diaľnice, ktoré sa im aj darí plniť. Už dnes sa dostanete prakticky od hranice až na pobrežie len po diaľničnej sieti. A na ďalší rok pribudne ešte diaľnica po pobreží od Rjeky až do Splitu. A stavajú ďalej. Ťažko nás budú naši veľkí presvedčovať, ako staviame to najlepšie na svete, keď tunel pod Braniskom nám na tretí deň zadymí jedna zle nastavená V3S-ka. To by nám znova museli zakázať chodiť po svete, aby sme nevideli ako to je inde. V žiadnom cestnom tuneli nebolo toľko smogu ako je už skoro permanentne v Branisku. Ale nikomu to nevadí. Zavrieme okienka a zapneme vnútorné vetranie. A sme spokojnučkí a šťastnučkí. Práve vetranie bolo predmetom sporu Žilinskej univerzity a investora, ktorý si vybral lepšie plne zahraničné riešenie, ktoré bolo aj o niekoľko miliárd drahšie. A zaplatili sme to všetci a DPH už budeme mať na úrovni 19% a sme radi. V Chorvátsku a Slovinsku nie je chlieb a základné potraviny zaťažované žiadnou daňou. DPH je 0%. V Českej republike je to 5%. U nás to bude 19%. A to nehovoríme o spotrebnej dani z palív a mazív. Sme suverénne prví v Európe. A to sme ešte chceli zaviesť spotrebnú daň z vína. Urobili by ste si doma „jablčák“ a zavreli by vás za krátenie daní. Sme presvedčení, že táto vláda ide do daňových zákonov tak, že už v návrhu je niečo, čo dobre vedia, že neprejde. To potom programovo vypustia a novinárska obec je spokojná. Bojovali sme a podarilo sa nám. Bože, aké je to jednoduché a primitívne. Ale funguje to. Na vojne nás učili, že je to dymová clona. Chceme deregulovať ceny a zvýšiť dane. Nechceme, aby sa rozprávalo o nerovnováhe na Slovensku. Chceme zásadným spôsobom meniť trestné právo, chceme zásadným spôsobom meniť zdravotníctvo. Tak v tichosti pripravujeme zákony a ako dymovú clonu vyrábame kauzy a kauzičky. Interrupčný zákon, vydieranie Ruska a Ruskom, Drukos kontra KDH, a dnes je tu kauza „Skupinka“ a iné… Je potrebné meniť, ale ten primitívny intrigánsky zastierací mechanizmus je na zaplakanie. Sme mladá demokracia a ako sa hovorilo v jednom žarte, na Slovensku je ešte len demoverzia, nie demokracia. Prajeme Vám aj sebe, aby sme firmy čo najlepšie pripravili pre vstup do EÚ a čo najviac stihli ešte do 1.5.2004. Dobrý záver roka, veľké tržby a dobré zárobky Vám prajú v HajaConsulte. A nezabudnite! Obrat je márnivosť, zisk rozumnosť, ale len peniaze sú skutočnosť.

[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

Brežnev zomrel a benzín zdražel. Dostali sme sa na krásnu úroveň nad 30,- Sk. Podobne nám zdraželo pivo. Plátame diery v rozpočte a ťaháme to tam, kde máme možnosť efektívne vybrať dane. Podnikanie na čerpacej stanici sa stáva ešte lukratívnejším, nakoľko ak pracujete s veľkou daňou aj Vaše zisky môžu a budú väčšie. Uvidíme ako to dopadne, ale táto vláda sľubovala znižovanie daní, ale opak je pravdou. Dane a zaťaženie podnikateľov neustále rastie. Ak bude pravdou navrhovaný zákon z dielne ministra Kaníka, tak naše spoločnosti budú preplácať aj 14 dní práceneschopnosti. Ako sme sa dostali k štatistike, je to okolo 85% celkovej práceneschopnosti a OČR. Nikde v zákone zatiaľ nie je, že by sa aj odvody do sociálnej poisťovne znižovali o 85%. Teda jedna chrípková epidémia a spoločnosti našej veľkosti môžu aj skrachovať. Ako jediná alternatíva je v pripravovanom zákone spomenutá alternatíva poistenia. Teda nie zníženie, ale zvýšenie nákladov. Bude to celkom zaujímavé. V každom prípade je to rovnaké pre všetky spoločnosti a asi preto skrachujeme všetci rovnako. Je celkom dobré pozerať na to ako sa plnia priority vlády. Rušenie úradov a znižovanie nákladov štátu. O tom nemôže byť ani reči. Aj keď sa úrady zrušia, tak počet úradníkov ešte narastie, nakoľko sú potrební noví euroúradníci. Euroadministratíva, a tá je dobre platená. Sekretáročka (ktorú ale voláme asistentka) má mesačne 3000€ t.j. slabých 126 tisíc. Sk. Je jasné, že do Bratislavy im nepôjdu pracovať za 30 tisíc. Ale čo nás stále zaráža je, ako je to možné, že niektorí úradníci z terajšej štátnej správy nemôžu byť tými glorifikovanými Euroúradníkmi. Veď podľa našich informácií za naše peniaze (dane) už niekoľko rokov študujú jazyky, a to v malých skupinách a cez pracovnú dobu. Ak by ste sa pozreli na služobné cesty ministerských úradníkov, každý z nich má poznávacie jazykové kurzy minimálne jeden mesiac do roka. Naša administratíva rozhadzuje peniaze daňových poplatníkov plnými priehrštiami a my im to dovolíme. Jediná strana, ktorá chcela robiť razantnú reformu štátnej správy bola ANO. A ich leader a predseda je už mimo. Žaloba pána Mojžiša ho dostala do zlého svetla. Nejako sa zabúda, že Drukos pripravil pri nulovom riziku klientov družstva o pekné peniaze. A to nehovoríme ešte o problémoch s leasingom a poisťovňou. Neviem ako by reagovali novinári, keby konateľ spoločnosti Horizont pán Fruni obvinil niekoho z politikov, že s jeho vedomím sa stali oni či ich rodiny spoločníkmi a vklady tesne pred krachom vybrali. Alebo chodili úspešne hrávať do stávkovej kancelárie Gól. Asi by to nebola taká bomba ako pôžičky pána Ruska. Nie, nie sme presvedčení o tom, že Rusko je svätý, ale vieme, že podniká tvrdo. Napríklad pri konkurzoch v Markíze verejne povedal, že každý, kto v jeho TV len spomenie slovo odbory, okamžite poletí. A Mojžiš sa vyberaním peňazí pustil do veľkého rizika, a neustál ho. Taký je život. Aj nás to možno čaká. Skrachovali už onakvejšie spoločnosti ako Drukos a nič sa nestalo, život ide ďalej.
Ak ste neboli ešte na dovolenke, prajeme Vám nádherné počasie a aby ste si dobre oddýchli.

Krásny zvyšok leta Vám prajú
[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

tento úvodník vzniká trošku netradične. Sedím (Andrej) v kempe asi 30km od Zadaru (Chorvátsko) a ťukám do prenosného počítača pár slov pre Vás. Ak tieto riadky aj čítate, to znamená, že sa mi v okolí podarilo nájsť Internet klub a poslať Vám úvodník Emailom. Je čas dovoleniek a ja aj so svojou rodinou som sa tiež rozhodol dovolenkovať. Nakoľko školský rok končil štrajkom učiteľov, požiadal som riaditeľa školy o uvoľnenie mojich detí o týždeň pred termínom a po trochu hektickom programovaní (najlepšie sa robí keď Vás tlačia termíny) sme sa v sobotu nabalili a vyrazili naším veľkým autom (Transportér) do Zadaru. Cestou sme ako obyčajne znova zablúdili v Budapešti, nakoľko cesta, ktorú poznáme, bola zatvorená. Oslava, či čo. Maďari stále niečo oslavujú. Ani ohňostroje nad mestom nám nemohli spríjemniť to, že nás zátarasy a zákazy vjazdu odklonili niekde úplne mimo centra a mimo akékoľvek dopravné značenie (ako je v Budapešti zvykom), ani naše „zaužívané“ chytanie Maďarov s výkrikom Balatón nám nepomohlo, nakoľko nás naviedli na starú cestu na Balatón mimo diaľnice. Podľa starého a dobrého, „ak niečo nevieš použi návod“, sme nakoniec otvorili mapu, zorientovali sa, prišli na diaľnicu a pokračovali nerušene až k chorvátskym hraniciam. Po tom, čo sme prekročili hranicu, sme si dali všetci „šlofíka“. V tomto si nevieme naše veľké auto vynachváliť. Po raňajkách sme pokračovali v ceste. Naša ďalšia cesta sa niesla v duchu článku v časopise Plus7dní, kde uvedenú cestu popisovali aj s názvami jednotlivých dedín a vychvaľovali ako Chorváti otvárajú jednu diaľnicu za druhou. Ak by som citoval článok, autor tu konštatuje, že do Zadaru prídete prakticky po samej diaľnici, alebo po ceste pre motorové vozidlá. Pravda je taká, že po ceste sme narážali stále na značky „na ceste sa pracuje“, pracne sme obchádzali stojacich robotníkov (bolo teplo, nedeľa a ich nahnali do práce) a v aute sme neustále dýchali čerstvý pach nového asfaltu. Ale my sme stále išli po starej ceste, snáď len menej opravenej, nakoľko už všetci čakali na otvorenie diaľnice a tunelov a do starej cesty neinvestovali. Keď novinár z novín v NewYorku priznal, že väčšinu cestopisných článkov si vymýšľal, bolo z toho haló na celom svete. Neverím, že v redakcii Plus7dní to vyvolá podobnú reakciu. A načo sa čudovať, veď pán Hašek si všetky svoje fejtóny zo súdnych siení zásadne vymýšľal a za jedno veľké pivo do fejtónu zapracoval aj Vaše celé meno, a predsa jeho poviedky z Malej strany sa stali v tom čase v Prahe najčítanejšími poviedkami. Škoda len, že aj autor článku nekončil, rovnako ako Hašek, že hlavný hrdina dol privezený sanitkou do psychiatrickej kliniky v Praze-Bohnicích. To by nám aspoň naznačilo realitu danej trasy. Cez to všetko cesta bola ešte úplne prázdna, a skutočne sa išlo veľmi dobre.

Čo nové v Chorvátsku? Prvé, čo kladne prekvapilo moje deti bolo to, že zmrzlina zlacnela (3.50kn), nakoľko im babka dala 2000Sk len na zmrzlinu hneď si prepočítali ich dennú zlepšenú dávku. Mňa tiež prekvapilo, že rakia zdražela, ale jej kvalita je o to lepšia. Doporučujem.

Krásnu cestu na Vašu dovolenku Vám želáme a na dovolenke len milé prekvapenia.
[Eva a Andrej]