Kategória: HajaReport

Vážení priatelia,

leto, je tu leto !! Konečne sa vyberieme na odpočinok. Čím sme starší, tým viac si uvedomujeme, že si musíme energiu dopĺňať aj ináč ako len cez svoj image. Nakoľko nie je veľmi dobrý rok, asi u nás nepôjde o drahú dovolenku, ale tie neplánované bývajú najkrajšie. Sme plní očakávania, a veríme, že sa naše očakávania naplnia. Asi sa tento rok vyhneme ceste lietadlom a vyberieme si menšie letovisko bez Číňanov. A to na Slovensku či v Maďarsku určite nebude problém. Ako ste na tom Vy? Vyberiete si dolárové krajiny, ktoré sú vraj trošku lacnejšie? Alebo pôjdete do letovísk arabského sveta? Uvidíme ako dopadneme.

Tento rok je veľmi ťažký rok. Ale určite nás nečaká nič lepšie. Nová DPH bude jednoduchšia, ale bude drahšia. Rast cien je teda už celkom istý. Pripravme sa ale aj na to, že sa znižuje hranica na povinného platcu DPH a to na 300 tisíc SK tržby za 3 mesiace. Tieto informácie sme zachytili už z dvoch veľmi dôveryhodných zdrojov a preto veríme, že to bude tak. Odvoláme sa na Úniu a prejde aj milión obratu ročne. Ďalšou bombou bude to, že každý, kto bude chcieť /alebo musieť/ byť platcom DPH, bude viesť podvojné účtovníctvo. Tento fenomén tiež nie je nový. To si pripravila už ministerka Brigita Schmögnerová. Mikloša na tejto určite geniálnej myšlienke láka to, že prechodom na podvojné účtovníctvo dochádza aj k zdaneniu zásob. A to je po tohoročnom výpadku DPH v dôsledku zmeny metodiky odpočtu zase pekný prínos do štátnej kasy. A najlepšie sa robí reforma, ak vieme predpokladať jej výsledok. Na jednu stranu znížime dane a „predpokladáme“, že podnikatelia začnú viac podnikať a platiť. Ale ak by sa im nechcelo, druhým rozhodnutím ich natlačíme do podvojného účtovníctva a zdaníme im zásoby 19% daňou z príjmu. A hneď máme lepšie makroekonomické výsledky štátu. Stále viac a viac nadobúdame pocit, že podnikanie na Slovensku sa stáva úplne otvorene hrou na mačičku a myš. Jeden druhému nič nedaruje, ale čo je najstrašnejšie, menia sa úplne normálne podmienky v strede hry. Postaviť si na Slovensku strednodobý podnikateľský plán je úplná strata času. Veď načo je nám plán na 5 rokov keď za 5 rokov, sa celkom určite 100x zmenia daňové zákony ako základné predpoklady dobrého plánu. Preto neplánujeme a jediné, čo vieme iste je to, že musíme trhnúť všetko, čo sa v ten moment trhnúť dá, lebo o rok či mesiac sa už určite nebude dať. Podnikateľ by mal mať štát za partnera. A štát by mal pri svojich reformách v prvom rade myslieť na podnikateľa. Somarina ako mraky. Nedávno som počul ako p. Rusko obhajoval svojho ministra hospodárstva slovami, že výpadok dane je vec ministerstva financií. Nie výsledkom zlého hospodárstva krajiny. To je už ako za socializmu. Keď závod nevyrobil plánovanú produkciu, tak to bola chyba ústrednej plánovacej komisie. Načo toľko naplánovali. Radosť žiť tu na Slovensku.

Vyberieme sa teda do krajín mora a slnka za dovolenkou a veríme, že načerpáme nových síl, aby sme všetky “naháňačky“ od nášho kocúrika TOMa zniesli. Veľa nádherných chvíľ na dovolenke a veľa slnka Vám na tej Vašej pláži praje tandem

[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

a máme to. Za chvíľku tu je referendum do Európskej Únie a tam sa budeme môcť spoločne rozhodnúť, či sme za EÚ alebo pre zmenu Áno. Niet inej cesty ako sa prorocky vyjadril predseda strany Smer Róbert Fico. Alternatíva neexistuje, ani keby sme mali hladovať – dodávame my. Preto pripravme sa na prosperitu a európske ceny. U nás na Slovensku je to skutočne smiešne zamotané. Nenašiel sa nik, kto by bol proti EÚ. Aj komunisti vyzývajú na vstup do únie. Používajú na to len upravené staré komunistické heslá ako späť cesta nevedie, niet inej cesty, vpred k lepším zajtrajškom a slová ako prosperita, vyspelosť, demokracia či socialistická Európa. Poznáme ekonomické výsledky vyspelých krajín. Je to lepšie ako u nás, ale pravdou je aj to, že Európa ako aj USA žije veľmi nad pomery ostatného sveta. Ak mal niekto možnosť cestovať po Indii a jej okolitých štátoch, vie o čom hovoríme. Podobne je to v Arabskom svete a v Afrike. Ak by z dôvodu choroby či vojny neprišlo napr. do Egypta v letnej sezóne dostatok rekreantov (a dnes ich tam len v lete chodí cca 5,5 milióna), tak by Egypt nemal na základné životné funkcie krajiny. A ako nám ukazuje napr. epidémia SARS, nie je to až také nemožné. Zdravým rozumom nie sme sto pochopiť, ako je to možné, že svet ohrozujú stále ďalšie a ďalšie choroby. Veď len z tých ťažko liečiteľných a neliečiteľných tu máme asi 400 druhov rakoviny, hepatitídu A-B, AIDS-HIV, SARS a stále sa objavujú ďalšie a ďalšie. Väčšinou ide o infekcie, ktoré ako keby boli vyrobené na objednávku vo vojenských laboratóriách. Napr. SARS je vírus, ktorý nepoužíva na svoju stavbu stabilnú DNA. Preto pri množení sa veľmi rýchlo mení, mutuje, mení svoje vlastnosti až natoľko, že náš organizmus ho po niekoľkých mutáciách ani nerozozná. Preto môže tento vírus napadať jedného a toho istého človeka opakovane až dovtedy, dokiaľ ho nezabije. Naše telo si vytvorí protilátku na jednu mutáciu (čo ho samozrejme oslabí), ale už o niekoľko dní sme nakazení novým SARS a znova bojujeme so smrťou. Možno táto informácia (ktorá je pravdivá, ale nie je príliš často publikovaná) Vám pomôže pochopiť, prečo ak odovzdáte nemocného do karantény niektoré štáty Vám vyplatia až 75 USD za kus. Svet pochopil, že Amerika a Európa sú bohaté krajiny a snaží sa nám slúžiť, ale ako dlho to bude takto fungovať pri tomto systéme, to nevieme. Veď kto by cestoval na letovisko do krajiny, v ktorej zúri epidémia zápalu pľúc. A to ešte nepočítame cestu lietadlom. Nové a nové starosti sveta zatláčajú do informačného šumu to, že ani tie staré nie sú riešené. Ale to nevadí. Naši politici nám predvádzajú svoje hry. Jeden týždeň Mojžíš žaluje na Ruska a druhý týždeň vyšetrovateľ obviní Mojžiša, že to on vytuneloval a neoprávnene podnikal. Ak to pôjde ďalej matematickou kombináciou, tak nakoniec Rusko obviní Mojžiša a vyšetrovateľ Ruska, aby ako čerešničku na koláčiku nakoniec zrazil vyšetrovateľ spitý ako prasa dievča či chlapca pri ceste a zabije ho. Tak to už u nás chodí a nikto sa tomu nečuduje. A televízne noviny sú stále najsledovanejší program všetkých televízií. Stále sa zmietame v otázke, komu veriť. Mnohí verili, že nový predseda Ústavu pamäti národa a bývalý federálny minister vnútra p. Langoš je ten správny chlap, ktorý je otvorený a priamy. Až dokiaľ neprepadli jeho manželku v Prahe a v kabelôčke mala slabých dva milióny českých korún. Na tom nie je nič zaujímavé, veď nenahovárajme si, aj naše manželky nosia nejakú tú hotovosť na nákupy. A ako vieme, jeho manželka je lekárka cez hlavu, a tie sú zaujímavé. Ale prečo odvtedy p. Langoš neodpovedá, netelefonuje, nikdy sa k tomu nevyjadril, to je skutočne hodné Európskeho politika. Alebo politika európskeho formátu, ako radi naši sami seba označujú. Celú aféru zaklincoval jeden poslanec z SMK, ktorý povedal, že máme Ústav národa vedený tým najbezúhonnejším politikom. Ak je to tak, koľko miliónikov nosia v kabelôčkach manželky premiérov a ministrov?

Veríme, že ideme do EÚ a že aspoň chvíľku budeme patriť k tej vyspelejšej Európe. Budeme sa musieť naučiť čerpať fondy únie. Budeme sa musieť naučiť zodpovednosti, alebo ako Španielsko, budeme plávať. V každom prípade to našej krajine pomôže minimálne v tom, že budeme mať viac turistov. Nie tých TOP, ale východonemecký robotník by mohol prísť pozrieť sa do Tatier či zalyžovať do našich stredísk. Rovnako Poliaci, Maďari budú mať na Slovensko ľahšiu cestu. A naopak. Nezabudnime, že pristúpením do EÚ pre nás nemajú prechodné obdobia ani Maďari, Češi a ani Poliaci. To je pre mnohým dobrá správa. České firmy sa chcú sťahovať na Slovensko, ktoré sa stáva pri dobrej investícii daňovým rajom. Tak trochu sa teda na úniu tešíme a trochu sa aj obávame. Určite to bude chcieť od nás mimoriadnu pružnosť, ale prežili sme Tureckú okupáciu, Maďarskú hungarizáciu, Českú mizériu, prečo by sme nemali prežiť aj Európsku integráciu. Slovák prežije všetko. A ak nie, tak trhy Holandska sú pre nás otvorené. Sme euro optimisti, vieme, že ak by sme sa tu mali tak zle, že by sme sa hromadne sťahovali do EÚ, tak by Európa zvýšila podiel priamych platieb do rozpočtu krajiny rovnako ako to urobila v budúcom roku v Poľsku. Im dáva jednu miliardu € priamo do rozpočtu, lebo všetci ešte dobre pamätajú na poľských obchodníkov na svojich uliciach pri páde poľského modelu socializmu. Tešíme sa na leto, aj keď vybrať dovolenku bude pravdepodobne kvôli SARS komplikovanejšia záležitosť.

Krásne leto a nádhernú dovolenku Vám praje
[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

prežili sme ďalšie daňové priznanie. Všetci sme sa priznali a cítime sa tak lepšie. Predsa len spoveď je spoveď, či je to už o hriechoch alebo o číslach. Každého zaujíma to jeho. Kňazov zaujímajú hriechy tela a ducha a daňových úradníkov zaujímajú naše podnikateľské hriechy. Kde, koľko a komu sme dali a prečo a načo a začo. Pamätáme si na jednu daňovú kontrolu, ktorá polemizovala, či bolo vhodné dať nejaké nie malé peniaze do akcie v susednej krajine, keď ako sa ukázalo neskoršie, veľa obchodov tam nenarobíme. Z jej pohľadu správanie podnikateľa bolo veľmi neefektívne, lebo predaj za ďalší rok mu nevrátil ani zriaďovacie výdavky, ktoré mal v danej krajine pri zavedení pobočky. Uvedené náklady považovala teda za prehnané a chcela ich výrazne krátiť. Z omylu sme ju vyviedli jednoduchou otázkou. Prosím Vás, dnes ideme na trh do Ruska. Máme ten a ten plán. Presadíme sa? Oplatí sa nám to? Budeme úspešní? Viete nám to povedať? Nevedela. Všetko sa lepšie hodnotí po dvoch rokoch na kontrole, ako v reálnom čase. Naše náklady neboli krátené, nakoľko sme vedeli presne zdokladovať, koľko sme mali kontraktov, aké boli naše možnosti v danom obchode, bohužiaľ to nevyšlo. A to je už to podnikateľské riziko. A to musí akceptovať aj tento štát. Náš parlament a naši králi nechcú akceptovať, že aj oni majú niesť zodpovednosť za svoje riziko. Ak máme zlý systém súdnictva, a preto je vymôcť napr. nezaplatenú faktúru v reálnom čase prakticky nemožné, tak je to chyba aj systému, ktorý je v správe štátu. Ak by sa tento štát správal zodpovedne, tak by minimálne vrátil podnikateľovi DPH, ktorú mu on odviedol a nikdy ju vďaka tomu, že štát nefunguje, nedostal. Podobne je to pri zmenách zákonov. Vždy je dopad aj na podnikateľa. Každá zmena zákonov vyvolá náklady v podnikateľskej obci. Sú to náklady na zmenu organizácie práce, školenia pracovníkov, zmeny v programovom vybavení, zmeny vo výrobnej dokumentácii a tak podobne. Každý ekonóm vie, že každá zmena niečo stojí. Preto zmena musí stáť za to, aby sa oplatilo meniť. Ale naše zmeny sú veľmi často nanič. Zákon, ktorý sa prijal v januári, sa novelizuje vo februári. Za dva roky má zákon aj dvanásť dodatkov a noviel. A stále tá istá skupina pracovníkov ministerstva pripravuje ďalšie a ďalšie zákony a novely. A samozrejme plačú, že majú práce ako otroci a za túto prácu majú malo peňazí. Máme na to úplne iný názor. Za každú novelu k novoprijatému zákonu by sme navrhli prepustiť niekoho, kto to tak blbo pripravil. A niekto musí byť zodpovedný aj za to, že prebehlo medzirezortné pripomienkové konanie a tam sa to neobjavilo a nezakomponovalo do návrhu zákona. Ale to u nás neplatí, a preto sme tam, kde sme. Na úrovni banánových republík. Kde jeden deň niečo platí a na druhý neplatí. A naše ťažko zarobené peniaze nedávame do inovácií, pokroku či výskumu, ale len a len do vynucovaných zmien ktoré sú potrebné nie na rozvoj, ale už skutočné len na zachovanie skapínania ekonomiky. V ľudskom spoločenstve, ak má fungovať, platí jeden zákon. Je to zákon, že každému jednotlivcovi, či skupine v rámci spoločenstva má byť dovolená len tá činnosť, ktorá spoločenstvo neohrozuje a ktorá spoločenstvo nebrzdí v rozvoji. Podporovaná má byť tá činnosť, ktorá spoločenstvo posúva dopredu ako celok a zároveň podporuje jednotlivcov. Sme presvedčení, že je veľkou chybou Slovákov, ako národného spoločenstva, že naše spoločenstvo nie je tak silné, aby zabránilo neschopným, alebo všetkého schopným jednotlivcom, nás ohrozovať a brzdiť. Preto dokiaľ sa nezbavíme závisti a nenávisti, nepokročíme. Ak sa niečo zlé stane susedom, je veľa Slovákov potešených, hlavne ak ich nemali radi. A ak s nimi dobre vycvičí štátny úradník, sme nadšení. Ale ak ich ten štátny úradník zabrzdí v prospešnej činnosti, nemali by sme tak konať. Veď o deň, týždeň, či mesiac sa to isté môže stať nám. A možno nás vycvičí ten istý chmuľo len preto, že mu iný chmuľo z Bratislavy či Bruselu dal tú možnosť. Keď sme sa už priznali daňovo priznajme si aj to, že sme členmi spoločenstva, a že pokrok spoločenstva je dobrý aj pre nás. Ak sa budeme mať všetci dobre, to je aj pre nás osobne to najlepšie.

Krásnu jar Vám praje spoločenstvo s názvom HajaConsult.
[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

a máme tu konečne marec. Skončila zima, na ktorú sme sa celkom tešili a začala jar. Zima bola celkom dobrá, predpokladali sme veľa snehu, ale počasie je to jediné čo nevieme predpokladať a je to dobré. Zalyžovali sme si skutočne dobre, a veríme že ešte zalyžujeme. Aj u nás si chrípka vybrala svoju daň. Najprv to položilo Evu a postupne aj skoro všetkých ostatných. Nenakazili sa len jedinci, čo majú celkom zdravé organizmy (zlá zelina nevyhynie). Ale čo už, aj choroba musí byť. Veríme, že sme si svoj diel nešťastia už vyčerpali a už nás čakajú len šťastné začiatky. Ako hovorí klasik: „Ak niečo začína dobre, skončí sa to veľmi zle a ak sa niečo začína zle, skončí sa to ešte horšie“. Proste všetko zlé sa len na horšie obráti. Tešíme sa na dobu, keď sa bude konečne spracovanie účtovníctva zjednodušovať a nie komplikovať. Sme o tom presvedčení, že aj také obdobie musí prísť, lebo v našich ekonomických zákonoch sa už skutočne nedá orientovať. A to máme ešte tú výhodu, že sme tu boli od začiatku. Ako sa v spleti našich paragrafov orientuje „inostranec“, to si ani nevieme predstaviť. A zahraničný kapitál potrebujeme ako soľ. Aspoň tak vravia na úrade vlády.

Páči sa mám „humbuk a následné veľké ticho“ okolo elektronického podpisu. Možno sa pamätáte na bývalého ministra p. Haracha, ktorý po prijatí zákona rozprával ako sa všetko v obchodnom styku a styku so štátnou správou zjednoduší a hlavne zlacnie. Dodnes nie je schválená žiadna certifikačná autorita, ktorá by vydávala overené elektronické podpisy. Podpis si môžete vygenerovať aj sám, môžete si ho zapísať na disketu, disk alebo najlepšie na inteligentnú čipovú kartu. Ale to je tak všetko. Na Slovensku zatiaľ nie je nikto, kto by Vám Váš verejný elektronický podpis certifikoval. Spojil ho s Vašou osobou. Celá filozofia podpisu je v tom, že existujú dva súbory; jeden Váš súkromný (privátny) a ten nemá nik. Tento súbor Vám slúži na „podpísanie“ dokumentu. Na základe podpisu dokumentu sa vytvorí tretí súbor (ale nemusí to tak byť), ktorý jasne hovorí kto a kedy tento súbor podpísal. Skontrolovať je to veľmi jednoduché, kto to podpísal Vám povie každý program na el. podpis, nakoľko podpis obsahuje aj meno, priezvisko a email podpisovateľa, ako aj kto podpis certifikoval – certifikačnú autoritu. Potom len stačí zájsť na Web a stiahnuť si verejný kľúč, ktorý certifikačná autorita musí mať verejne prístupný v svojom archíve. A na rok/polrok je pokoj. Verejný kľúč Vám jednoznačne povie, či sa dokument od podpisu nezmenil. Odpoveď je jednoduchá: OK alebo .not.OK Tak by to malo pracovať a pracuje. Ale u nás nie je žiadna certifikačná autorita, teda žiadny podpis nie je platný všeobecne (ak si ho vymeníte z rúčky do rúčky, to sa samozrejme dá a používa to už roky v „I-bankingu“ každá banka (aj Ukrajinská) ). Zákon nerieši ani ako sa súbor napr. Excela (faktúra) zaúčtuje. Vytlačí sa na papier a čo??? Je to podpísaný originál?? Ťažko. Teda jediným riešením je elektronická podateľňa? Ale to si v malých firmách ani nevieme predstaviť. Verejné el. podateľne? Kto ich bude prevádzkovať a za čo? Zadarmo? Asi ťažko. Keď sa na to tak pozrieme, asi stále najlepší bude ten kabelový prenos, zabaliť do kabely a preniesť na daňový úrad.

Veľa úspechov aj po podaní daňového priznania klasickou formou Vám prajú
[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

nastal nový rok. Rok zvýšených daní, rok štrajkov, rok stúpania nákladov. Aj Vám všetko zdraželo? Podľa posledných prepočtov je to na jednu 5-člennú rodinu približne 1150,- Sk. Ak predpokladáme, že zarábajú obidvaja rodičia, tak je to na jedného cca 600,- Sk mesačne. A to ešte nie je koniec roka. Na tento rok sa pripravuje (ak máme veriť štátnemu rozpočtu) ešte inflácia na úrovni 17%. A pravdou je, že veľa z uvedeného čísla sa odkrojilo hneď na začiatku roka. Najhoršie sú na tom energie. Sme neuveriteľne radi, že sa na Slovensko dostáva aj výroba. Ale ako vidíme, odborárom to nevonia. Chcú platiť svoje výhody, ktoré majú v kolektívnej zmluve z daní. A ak nie, tak zastavíme dopravu na Slovensku. V konečnom dôsledku sme radi, že sa to stalo, lebo vláda vidí, že ľudia sa vedia aj postaviť. Aj keď nad zmyslom štrajku by sa dalo skutočne hlboko uvažovať. Malo to však ten zmysel, že konečne si ministri uvedomia, že máme skutočne veľmi drahú správu štátu. Štátny byrokrat žerie skutočne veľmi veľa financií a už to nie je únosné. Najkrajšie sú reakcie niektorých starostov obcí na novelu Kaníkovho zákona o rodinných prídavkoch. Ak dieťa nenavštevuje školu, tak peniaze dostane na účet starosta a ten má rozhodnúť ako s nimi naloží. A nie je na to žiadna smernica. Žiadne usmernenie. Zákon vychádza z toho, že starosta je volený funkcionár obce (nie menovaný) a že ako taký je kompetentný. Najsmutnejšie skončili starostovia rómskych dedín, ktorí skutočne niekedy pripomínali tragikomickú drámu. Nám to pripadá smiešne, lebo odkedy podnikáme, tak nám peniaze chodia na firemný účet a my (bez usmernenia zhora) musíme sami rozhodnúť ako s peniazmi naložiť. Ak sa sekneme, firma skrachuje. Podobne ako, ak sa sekne starosta, tak ho proste ľudia odvolajú. Je to smiešne. Samospráva chce aj nechce kompetencie. Peniaze na účte by bodli, ale kto sa bude zodpovedať, keď ich použijeme nesprávne? Ak by bola „sprostá“ vyhláška z Bratislavy, tak by som to zvalil na Bratislavu, ale tak. Mám prejaviť samostatné myslenie, spočítať rozloženie rizika, pripraviť plán rozvoja pre našu obec??? A čo je najhoršie, brať na seba riziko, že sa seknem a ľudia mi to spočítajú? Jednoduchšie bolo povedať, Bratislava nedala. Aj na to si budeme musieť zvyknúť.

Páčia sa nám aj aktivity združenia nebankových subjektov. Ak im vláda nevráti peniaze z daní, tak vyhlásia občiansku neposlušnosť. Títo ľudia už zabudli, že na veľké riziko investovania upozorňovala opakovane aj ministerka financií aj podpredseda vlády pre ekonomiku. Ale komu niet rady, tomu niet pomoci. Najlepšie by bolo keby začali hladovať. Pamätáte na hladovku „politických väzňov“ v Británii za vlády „železnej lady“? Vtedy tam zomrelo cca 14 ľudí a demokratická vláda okrem toho, že im skutočne pravidelne nosila jedlo neurobila nič. V demokracii platí sloboda. Nie je len deklarovaná.

Ale sú aj dobré správy. Návrh zákona Daniela Lipšica, ktorý má izolovať násilníkov zo spoločnosti 3x a dosť nás skutočne potešil. A potešilo nás aj to, že ak sa páchateľ dopustil viacerých trestných činov, sudca musí dať trest na hornej hranici alebo ešte viac, ako pripúšťa trestný zákonník za najhorší z nich. Podobne nás potešila aj existencia trestu bez možnosti podmienečného prepustenia.

Ďalšou dobrou správou je to, že v novom roku padol monopol hlasových služieb pre Slovenské telekomunikácie. Aj keď nepredpokladáme masový nástup ďalších kopáčikov, ktorí by rozkopali Slovensko vieme, že sa služby, hlavne pre firemný segment, budú zlepšovať. Už mesiac po páde monopolu máme k dispozícii telefón, ktorý na prenos hlasu používa Internet a ceny volania do zahraničia sú skutočne impozantné. USA, KANADA, Nemecko, VB, Holandsko, Česko za 4,20 SK. Sekundová tarifikácia po prvej sekunde je samozrejmosťou. Proste zavolať si na pevnú linku do USA je lacnejšie ako volať na mobilný telefón v rámci Slovenska. Čo to spraví s „bussinesom“, to uvidíme. A to najlepšie je to, že ak máte 2x uvedené zariadenie (IP telefón), tak volanie medzi sebou je zadarmo (samozrejme, ak máte trvalé pripojenie na Internet).

Ešte veľa dobrých správ v tomto roku vám prajú Vaši priatelia
[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

a máme tu nový rok. Úderom polnoci si veľmi často dávame predsavzatia a potom sa ich niekoľko dní aj snažíme plniť. Zvyčajne vieme dobre pomenovať v čom je problém, ale s nápravou je to už horšie. Sme skutočne veľmi nedokonalí a opakujeme svoje slabosti stále donekonečna. Aký bol rok, ktorý skončil? Bol to rok očakávaní a nových nádejí. Bol to rok dôležitý pre nás osobne aj pre našu krajinu. Voľby potvrdili, že už konečne všetci vedia, že politika je špinavá a intrigánska už vo svojej podstate. Boss hnutia HZDS sa už môže len čudovať, čo všetko dokážu jeho protikandidáti. Niekedy všetkých v politike predbehoval o jeden a niekedy aj viac ťahov, ale dnes tomu už tak nie je. Asi starne, ale pripúšťame aj možnosť, že chlapci (ako žoviálne volal svojich oponentov) sa už poučili. Majú dobrých učiteľov vo „vyspelých demokratických krajinách“. Hnutie teda znova vyhralo voľby, aby mohlo veselo prehrať koaličnú vojnu. Máme pravicovú vládu a perfektný ťah bol aj ťah „Kaník“. On bude ten, kto tu v tejto krajine konečne tvrdo obmedzí sociálne istoty darmožráčov. Určite tým nehorázne klesnú preferencie jeho demokratickej strany, ale to nevadí, veď ich nikto nevolil. Skutočne „chlapci“ sa majú kde učiť politickej stratégii. Asi všetci sme čakali či sa podarí hnutiu HZD (Gašparovič) získať percentá do parlamentu. Nepodarilo sa, aj keď starého dobre oslabil. Ale stále málo. Preto je vhodné ďalšie delenie. V úvahu ostáva ešte HZ alebo DS. DS je ale skratka demokratickej strany, preto očakávame hnutie HZ – LS (Tkáč). Naše strany nám pripomínajú meňavku zelenú. Tá sa tiež množí delením. A najľahšia cesta ako sa stať predsedom strany je nejakú stranu si založiť. V minulom roku sme dostali pozvánku do NATO aj EÚ. To je veľmi vážna vec pre nás ako aj pre naše deti. Čaká nás ešte referendum a úlety radikálnych katolíkov a komunistov proti NATO. Aj jedni aj druhí sú proti, ale úplne ináč proti. Ale keď sme prežili týchto desať rokov samostatnosti, prežijeme už všetko. Je krásne, že mnoho krajín ide ústretovo ku kandidátskym krajinám a ústretovo znižujú napr. voľný pohyb pracovnej sily. Tešíme sa na to, keď všetci „odborníci“ opustia túto republiku a pôjdu za lepšie platenou „kvalifikovanou prácou“ vo Veľkej Británii alebo v Holandsku. Ale je možné, že keď už budú všetky hotely poupratované a úroda pozbieraná, „odborníci“ sa znova vrátia. Tešíme sa na tú dobu nedostatku odborníkov, nakoľko vieme ako funguje trh. Nebude odborníkov, bude lepšie cena práce pre nás, ktorí tu ostaneme. Presne tak to fungovalo aj v Írsku. Odborníci vycestovali, ale za normálnou prácou sa museli vrátiť do Írska – späť domov. Sú bohatší, niektorí o peniaze, niektorí len o zážitky a niektorí aj o rôzne exotické choroby. Ale štátu to určite pomôže. Keď nič iné, aspoň si vedia vážiť, prácu aj doma. Tešíme sa teda na EU a voľný pohyb osôb. Tešíme sa na „prosperujúcu“ rómsku inteligenciu v Belgicku či Holandsku. My sme EuroOptimisti. Vieme, že všetko ide tam, kde ide, a preto sme radi, že každý si to bude môcť vyskúšať na vlastnej skúsenosti. Niet nad vlastnú skúsenosť. Čaká nás ťažký rok, ale určite nebude o nič ťažší ako tie, ktoré sme už prežili. Prajeme Vám teda šťastnú ruku v referende a veľa zdravia, optimizmu, a sexuálnej sviežosti.

[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

a máme tu koniec roka 2002. Posledný mesiac v roku je troška uponáhľaný, ale je krásny. Zaujímaný je pre nás aj naše deti, nakoľko budú mať prázdniny a trošku viac voľna ako inokedy. Škoda len, že nám zatiaľ nenapadol sneh, a preto o lyžovačke na Slovensku môžeme iba snívať. Nevadí, od veľkého Rusa príde tuhá zima a o ostatné sa postará príroda, alebo snežné delá. Všetci veríme, že Nový rok bude aspoň v Tatrách na snehu. Tento rok je rok prelomový. Zdražuje sa elektrina, benzín aj teplo. Je skutočne až na zasmiatie, že privatizácia rozvodných závodov priniesla nie pokles ceny za prepravu energie, ale jej nárast. Investor chce zarobiť a chce si svoje investície vrátiť. Podobne zle sú na tom s investovaním v telekomunikáciách. Materská firma má skutočne veľké problémy a investičné peniaze už nedostane. DT spolu so svojou internetovou divíziou T-Online vykázala, ak máme veriť burzovým správam, najhorší konsolidovaný hospodársky výsledok za celé obdobie podnikania. To sa samozrejme odzrkadlí aj na Slovensku, kde ST so svojou internetovou divíziou ST-Online síce vykazuje zisk, ale nakoľko je materská firma zadlžená, nemôže, a pravdepodobne ani nechce, plniť investície, ku ktorým sa zaviazala. Podľa našich informácií je nemecký investor presvedčený, že priemerný účet na jednu prípojku by nemal byť nižší ako 35€. A dokiaľ to tak nebude, investor nebude spokojný. Ak si prenásobíte 35 * 41,66 = 1458,- Sk. Ich celý marketingový program je zameraný na tento cieľ. Veď počítajte so mnou. 800,- Sk poplatok za ISDN prípojku, 100 alebo 300,- Sk doplatok za zvýhodnený internet. A to je spolu 1100,- Sk, a to sme ešte netelefonovali. Na tento balík navesia ešte minúty v miestnom volaní a nakoniec dostanú tú investorom stanovenú cenu. Samozrejme bude stále klesať počet prípojok, ale s tým sa ráta. Nie je telefón, nie je údržba, nie sú zamestnanci a samozrejme nie je tlak na investície. A investície je to, na čo DT dnes skutočne nemá. Určite sa pýtate načo bolo dobré telekomunikácie privatizovať? Napriek tomu, že investor neplní to, čo sľúbil je to dobré, že je to sprivatizované. ST nakupujú zahraničné hovory podstatne lacnejšie, zaviedli nový ekonomický a produkčný systém, ktorý im umožňuje nové programy. Vyškolili pracovníkov, ktorí dnes jednajú skutočne profesionálnejšie. Ich podnikanie sa stáva efektívnejšie. Najhoršie pre nás je, že štát si v nich zachoval ešte majoritu. Štát ako majoritný akcionár má zo zisku podstatnú časť. A samozrejme nechce, aby ST stratili monopol. A to bráni vstupu ďalších operátorov a následne  zníženiu ceny. A tak je to všade, kde si štát zachoval 51% podiel. Preto sme za rýchlu a efektívnu doprivatizáciu týchto nezmyselných podielov, ktoré sme dostali ako danajský dar. Tieto podiely sa samozrejme budú predávať veľmi zle a často pôjdu riadne pod cenu. Najefektívnejší spôsob je predávať podnik po cca 27% balíkoch na burze cenných papierov s tým, že pred prvým predajom je investorom jasné, že chceme predať napr. 81%. Akciová burza ale u nás nefunguje a tento spôsob prináša málo provízií, a preto je pre Slovensko neprijateľný. Napriek nie veľmi ružovým vyhliadkam, prajeme všetkým úspešný rok a nádherné sviatočné dni.

Všetko naj… želá
Eva a Andrej

Vážení priatelia,

jeseň sa pomaly končí a začína zima. Aj Vás prekvapili prvé správy z lyžiarskych stredísk v zahraničí, kde sa už preteká? Nás veľmi. Čakali sme, že všade sú len a len mračná a nepríjemná chvíľka, ako u nás, ale nie je to pravda. Veríme, že v zime bude veľa snehu. V lete prišiel hurikán „elňiňo“ alebo malý chlapec, a preto by jeseň a zima mala byť u nás veľmi daždivá (či snehová). Nevieme ako je to s Vami, ale my si už vyťahujeme lyže a navštevujeme športové predajne na doplnenie výstroja. Tešíme sa hlavne na novú zjazdovku na Lysej, ktorá je už druhý rok vysekaná pod sedačkou a prvých cca 800m je to pekná strecha. Minulý rok nenapadol sneh, a preto nebola v prevádzke (až na 2 dni). Keď tohto roku bude sneh, bude to nádherný zjazd. Nabrúsime hrany lyží a ideme na to. Zima, ak napadne dosť snehu, je krásne ročné obdobie. Tešíte sa na zimu? My áno. Prázdniny, sviatky, proste pohoda. Tešíme sa na to.

V HajaConsulte sme trošku sťahovali. Teda sťahovala sa len Eva Husovská, a to do tretej kancelárie, kde sedí spolu s Andrejom Halagom. V prvej kancelárii sa len troška prehodili stoly, ale ináč je osadenstvo v nezmenenej zostave, len v novom zasadacom poriadku. Zostava je nezmenená, okrem posily, ktorá k nám prišla po materskej dovolenke. Niektorí sa na ňu určite pamätáte. Ing. Bačová bude pracovať v prvej kancelárii spolu s Monikou Mandzákovou, Editou Ondičovou a Ľubkou Dolinskou. Na našu žiadosť nám úrad práce pravdepodobne dá aj jednu čerstvú študentku ekonomickej školy na absolventskú prax. Napriek tomu, že sa nebude jednať o nášho zamestnanca, veríme, že ak praktikantka správne pochopí svoju príležitosť bude prínosom pre nás, ako aj čas strávený v našej spoločnosti bude veľmi dobrou praxou pre ňu.

Ďalšou zmenou, tentokrát len technickou, bolo zrušenie klasických telefónnych liniek a nainštalovanie ISDN konta Slovenskými telekomunikáciami (v skratke Deutsche Telekom). Ako možno viete, naša budova mala len štyri telefónne dvojlinky, a preto nám do firmy namontovali tzv. PCM moduly. Tieto nám síce umožňovali telefonovať, ale fax aj Internet chodili veľmi slabo. Namontovaním ISDN sme očakávali zlepšenie faxovania aj zlepšenie prípadného záložného napojenia na Internet. Telekomunisti nám naše očakávania splnili na polovicu. Internet, ktorý sme nepotrebovali ide pekne a ISDNFax nefunguje vôbec. Problém je, že nie sú k dispozícii ovládače na naše zariadenie TODOS SurfLite USB, ktoré sme dostali od DT so slovami, že všetko je OK. Je to bežne montované zariadenie a nemáme mať strach. Však strach u nás neprepukol, ale ISDNFax to neprijíma. ISDN pracuje na starých číslach 051/7731352, kde je zapojená ústredňa HajaConsult, 051/7721378, kde je ústredňa Jantar. A číslo 051/7731923, ktoré bolo našim faxovým číslom je momentálne v rokovaní, aby nám bolo znova pridelené a ak sa výrobca nepoklamal, tak v novom roku by mohlo to číslo prijímať fax vo vynikajúcej kvalite. Na fax zatiaľ zneužívame našich priateľov, spoločnosť Datas.PO, ktorá má číslo 051/7724861. Ak sa chcete s nami spojiť, k dispozícii sú aj dva mobilné telefóny 0905123342 a 0904892393, na ktoré je možné poslať aj SMS.

Krásnu zimu praje.
Eva a Andrej.

Vážení priatelia,

sme radi, že sme to prežili. Volebná kampaň bola tvrdá a nekompromisná. Ak by sa do parlamentu dostali len strany, ktoré majú nad 7% hlasov, tak ako to navrhoval Smer, nedostali by sa tam komunisti. Teda komunisti áno, ale len v tričku iných strán. Tak ako sa v prvom Site vyjadril predseda KDH, brat Hrušovský: „Komunistov sme v parlamente mali stále, len teraz tam budeme musieť trpieť aj KSS“. Proste radosť žiť. Na Slovensku budeme mať teda po prvý krát pravicovú vládu. Vládu bez komunistov? Uvidíme.
Očakávania sú veľké a aké budú výsledky to ukáže čas. V každom prípade je potrebné očakávať tvrdý kapitalizmus. Minimálne zásahy štátu do ekonomiky a nástup tvrdej pravicovej hospodárskej politiky. Určite sa novelizuje zákon o bankrote, aby bol ešte tvrdší a nezamestnanosť asi neklesne. V prvom rade, ako sa vyjadrovali, si musia občania uvedomiť, že za kvalitu svojho života sú zodpovední ľudia sami a tak sa aj musia správať. Uvidíme ako sa im podarí presvedčiť o tejto skutočnosti ekológov z osady Rudňany. Tých Ekológov, ktorí aj tohto roku volili jednotku, lebo minulé obdobie sa im to vraj finančne vyplatilo.

Ak dožijeme, uvidíme. Nová vláda už je teda skoro na svete. Bude vládnuť pod usmievavou tvárou brata Dzurindu a bude ďalej privatizovať a doprivatizovávať majetok štátu. Len, keby sa tie peniaze investovali do infraštruktúry a systémových zmien nemocenského a dôchodkového systému. Ale nemenia sa na zlato, neinvestujú sa pre ďalšie generácie. Uvidíme, čo dokáže v koalícii ANO. Berie si na svoj hrb ťažké rezorty, zdravotníctvo, hospodárstvo. Ak sa im to podarí budú mať o 4 roky v parlamente dva krát toľko poslancov, ale keď sa im to nepodarí, tak potom asi bariéru 5% prekročia veľmi ťažko. Rusko hraje na risk-zisk. Uvidíme ako mu jeho lotéria dopadne. Kladné informácie si už bude vedieť zabezpečiť aj v STV a Markíza bude za reformu zdravotníctva považovať všetko, čo sa stane a budú pri tom biele plášte.

Držme teda novej vláde prsty a kričme: „Zomrel kráľ nech žije kráľ“. Demokracia je skutočne blbý systém. Keď si uvážime, že hlas od človeka, ktorý nikdy nikde nepracoval a len žil na sociálnych dávkach, zaváži rovnako ako hlas ľudí, ktorí zamestnávajú stovky ľudí, je to na zamyslenie. Ale o tom je demokracia. Jedno volebné obdobie pravica niečo vytvorí a ďalšie volebné obdobie to ľavica nechá rozkradnúť, a čo sa nerozkradne, to rozdá. Perfektná vyhliadka. Ale taká je už raz demokracia. Teda, aké roky predpokladáme? Ťažké. Úplná liberalizácia cien energií, minimálne zásahy štátu do podnikania a teda žiadna revitalizácia, žiadne dotácie, žiadne prerozdeľovania. Uvidíme ako to prežijeme. Veríme, že tento postup bude nutný, ale novej vláde by sme odkázali, myslite aj na človeka. Aby sme po Vašom vládnutí nemuseli skonštatovať, že dôchodková reforma je skončená, ale dôchodcovia umreli, že reforma zdravotníctva pokračuje, ale pacient zomrel.

Veľa optimizmu do nového obdobia Vám želá a veľa peňazí z Eurofondov prajú, stále Vaši priatelia zo spoločnosti HajaConsult.

Prajeme Vám nádherne farebnú jeseň a bielu zimu.
Eva a Andrej.

Vážení priatelia,

začína sa školský rok. Školy rovnako ošarpané, ako za štátneho dozoru nám pomaly postupne prešli pod správu miest a obcí. Ako to bude vyzerať je jasné. Stačí sa prejsť „popod PRIOR“ a už je nám starostlivosť mesta jasná. Bordel, špina, nepokosená tráva neporiadok a hnus. Takto sa stará mesto o svoje centrum. Keď príde zahraničný turista, asi príde autom, či autobusom. Navedený bude na parkovisko pod Priorom, a čo tam uvidí? Bojíme sa, že ani rekonštruovaná hlavná ulica mu nenapraví prvý dojem z nášho mesta. A tak to bude vyzerať aj na školách. Nie, že by sme nemali v Prešove dosť schopných ľudí, ale zo 4-5% všetkých daní sa zabezpečuje chod čohokoľvek veľmi ťažko. Je zaujímavé, že peniaze na chod mesta sa budú schvaľovať v parlamente, v zákone zákonov, v štátnom rozpočte. Ale pritom ani jeden z jeho pripravovateľov (ministerstvo financií) a ani jeden z poslancov nie je zodpovedný za chod ani verejných záchodov, nie to ešte školy, či nemocnice. Trošku čudná logika. Ale len na prvý pohľad. Poslanci si v takto mienenom zákone nechali priestor na lobing starostov miest a obcí. Krásne slovo lobing. Podobne ako nechali na ministerstvách licencie, dotácie, prerozdeľovanie a množstvo „veľmi dôležitých štátnych funkcií“. Podľa výskumu, ktorý nechal urobiť na jednom nemenovanom ministerstve nemenovaný podpredseda vlády sa za jednu vývoznú či dovoznú licenciu platilo cca 2000 až 5000 EUR. Prepočítané a zrátané 80 000,- Sk až 215 000,- Sk. Ak jeden úradník pridelí jednu licenciu mesačne, tak je to celkom pekný príjem. A nie len pre neho, že páni ministri !?. Alebo ináč. Ak za vybavenie, napr. prepisu auta bez čakania niekto od Vás chce cca 300,- Sk, tak si poviete nevadí hlavne, že nestojím v rade ako taký tĺk. Ale ak sa dozviete, že denne sa takto vybaví cca 10 áut. Počty sú jasné. 300,- Sk *10 áut *22 dní. A dostaneme celkom peknú čiastku 66 000,- Sk. A to už stojí za to vytvárať dusnú situáciu pri prepise. Ale možno to tak nie je? Veď ani vy ste sa s tým nestretli? Že nie?! Ak sa nad tým zamyslíme, ani nám to nevadí. Na podobnom princípe už roky fungujú štáty ako India, Pakistan, Afganistan, ale aj štáty bývalého Sovietskeho zväzu. Keď boli novinári na predstavovaní nového prezidenta Afganistanu, či šéfa rodov a kmeňov, tak mali strach, ako sa dostanú cez tie hŕby ochrancov do vnútra. Stačil „bakšiš“ a dostali sa, kde chceli. Aj na prezidentský záchod. Podobne je to vraj dnes v Moskve. Od človeka, ktorý už jeden a pol roka žije v Moskve sme sa dozvedeli, že stačí mať vo vačku 1000,- „rubeľ“ a nemáš problém v ničom.

Pomaly si navykáme, ako spieva na svojom dobrom CD-čku gitarista a hudobník Šeban. Pomaly si navykáme, na žiakov so striekačkami…, je to strašné pomaly si navykať. Je pred voľbami. Niektorí jednotlivci z nás pôjdu voliť. Niektorí si už zvolili a preto voľby ignorujú. Zase nás politici a mimovládne organizácie presviedčajú, že náš hlas rozhodne. Že náš hlas niečo zmení. Máme silnú obavu, že po ďalších štyroch rokoch budeme musieť skonštatovať: „Ako sa kradlo za Mečiara, tak sa kradlo za Dzurindu a rovnako sa pokračovalo aj za Fica. Pomaly si navykáme….

Šťastnú ruku pri urne Vám praje
Eva a Andrej.