Vážení priatelia,
dlho očakávaný vstup do Európy je tu. Dostaneme nové čísla a kartičky na DPH a môžeme nakupovať. Hurá Európa. Stali sme sa aj členmi NATO. Len nejako tej bezpečnosti nepribudlo. Mnoho ľudí sa aj nás pýta čo sa deje. Čo sa s tými Arabmi stalo? Niekedy nás prekvapuje takto položená otázka. Stačí si predsa zarecitovať Turčina Poničana a všetko je jasné. Skôr nás prekvapuje, ako dlho sa podarilo pacifikovať Arabov, že neútočili a nedrancovali. Ich niekoľko storočnú mentalitu, dobre vystihol ich vodca Bin Ladin, keď povedal: „Vy Židia a kresťania ste zvlášni. Hovoríte, že po smrti je aj pre Vás niečo pripravené v nebesiach, ale neveríte tomu, lebo veľmi milujete život. My Arabi sme iní. Milujeme smrť, a preto nad nami nikdy nemôžete vyhrať.“ Ak sa zamyslíme na týmto výrokom, ktorý uverejnila Arabská televízia, vidia sa nám opatrenia izraelskej vlády ako aj americkej moci trocha uletené. Veď oni im za rôzne násilnosti a brutalitu dávajú len to, čo Arabi milujú – smrť. A zákon krvnej pomsty vedie príbuzných zabitých Arabov k vendete, odplate na ďalších a ďalších nevinných obetiach. Kto tento kolotoč zastaví? Plot medzi Izraelom a Palestínou? Alebo zber otlačkov prstov a fotografie dúhovky oka na identifikačných kartách? Začíname mať pocit, že zem sa nám stáva jednou veľmi veľkou basou. Väzením pre ľudí. Svetovládcovia si nás označkujú ako si niekedy fašisti očíslovali Židov. Potom už len stačí, aby každý dostal do občianky rádiový čip pre lokalizáciu a lokalizácia sa naviazala na rôzne služby ako výber z bankomatu, platenie kartou, tankovanie benzínu a podobne. A potom môžeme o slobode „božích“ detí len smutne spomínať v povestiach a bájach 20-teho storočia.
Tešme sa ale, že vstupujeme do NATO a EÚ. Na svete sa nám vytvárajú ostrovčeky ekonomickej prosperity. Svet sa nám podobne ako aj jednotlivá spoločnosť rozdelí na extrémne bohatých a extrémne chudobných. Vytvoria sa ekonomicky samostatné „zóny“ a na ostatok sveta sa vykašleme. Alebo lepšie prostredníctvom Svetovej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj si ich kúpime. Na svete vznikajú tri samostatné ekonomické zóny (Rusko, Čína a štáty okolo nich, EÚ a USA, Kanada, Mexiko) a ostatný svet môže pomaly skapať? Svet sa rúti do veľmi nebezpečnej politiky izolácie. Z pohľadu demokracie, kde sa vládcovia striedajú každé štyri roky je vstup Slovenska do únie veľmi významný krok, ale kde smeruje celá únia? A kde smeruje naša planéta? Ekonomika sa nám globalizuje a ani pokuty dávané Microsoftu monopolizácii nepomôžu. Veď ostatné odvetvia priemyslu a ťažby základných surovín sú už dávno monopolizované. A aj bez pokút. O cenách a ťažbe ropy rozhodujú 4-5 ľudia. O cene papiera 5-6 rodín? A v elektrickej energii je to veľmi podobné. A keď sa začnete bližšie zaujímať o čokoľvek prídete na to, že skutočné rozhodnutie je vždy v rukách niekoľkých málo finančných skupín. Preto sa pozeráme na náš vstup do EÚ optimisticky, ale reálne. Raj na zemi to nebude, ale do pekla to má ešte ďaleko. A ak ostaneme pri živení sa prácou veríme, že sa uživíme v každom ekonomicko-politickom systéme.
Krásnu jar Vám praje Vaša
Eva a Andrej