Vážení priatelia,
konečne máme po priznaniach dane z príjmu. Nebolo to jednoduché ani tento rok. Vypočítať dane nie je veru jednoduchá záležitosť. Ale načo spomínať staré hriechy. Je to za nami. Sústredíme sa na kvartálnu DPH. Ako nám ten život pekne plynie. Od 25-ho do 25-ho v mesiaci. Myslím, že neprezradím žiadnu tajnosť, keď poviem, že trh nám slabne. Aby sme dosiahli rovnaké výsledy ako v roku 1991 musíme pracovať viac a viac. Momentálne musíme pracovať asi 2x viac, aby sme dosiahli obrat rovnaký ako v roku 1991. Je nám z toho trošku smutno. Veď vízie samostatného Slovenska boli ďaleko ružovejšie. Nie je nám to jasné. Pomaly každý, koho poznáme, sa sťažuje na znižovanie tržieb a klesanie obratu. Ale makroekonomické ukazovatele rastú. Obrat obchodu podľa ministra financií stúpa. U malých a stredných podnikateľov je však tento trend opačný. Bojíme sa straty základu spoločnosti. Straty stavu malých a stredných podnikateľov. Veď v supermarketoch mi ani nič neušijú, ani nič neopravia. V supermarkete sa ani nemôžem spoznať s obchodníkom, ktorý ma obsluhuje. A nám sa páčia aj tie malé obchodíky cez pult. Ak v nich nebudeme kupovať, zaniknú. Nebude žiadna zlatá ulička v Prešove. Nebude druhý Arbat ani ďalšia Obchodná. Nebudú malé obchody v centre a na sídlisku. Ak nám neveríte, zájdite si do Humenného či Michaloviec a poprechádzajte sa po pešej zóne okolo šiestej večer. Verím, že sa Vám dlho nebude chcieť chodiť samotnému medzi zhasnutými obchodmi.
Ale dívajme sa na svet optimisticky. Pestujme si pozitívne myslenie. Budeme to potrebovať. Nuž čo, aj my sa musíme naučiť základnému heslu kapitalizmu, že o peniaze nám ide až … v prvom rade. Musíme sa naučiť lepšie pracovať, riadiť a hlavne počítať. Veď štrnganím kľúčov sa to začalo. A my sme mysleli, že je to koniec. Teraz stojíme na začiatku a musíme sa naučiť lobovať (aké nádherné slovo) a musíme sa naučiť žiť pod stálym tlakom straty práce. Je to ťažké, ale ak si na západe zvykli, zvykneme si aj my.
Končí ďalší ekonomický rok. Rok „prosperity“, rok „zvýšených obchodov“, rok pod pevnou rukou, ktorá je naučená dávať rany (a to nie len v ringu). Končí aj dlhá zima a postupne sa vyčasieva. Budú snežienky aj trávička zapustí svoje korienky hlbšie a vypučí v nadhernú zeleň. Tešíme sa na jar, a to veľmi. Pri speve vtákov si pripomíname pesničku, ktorú niekedy za ČSSR spieval pán Sobota. Znela : „Zase tu máme to pitomé Jaro. Vtáci furt řvou a šeříky smrdej“.
Bije to do nás, ale my sa stávame odolnejší. Táto spoločnosť nás vlastne zušľachťuje. Ale to je niečo z ocele a to sem vlastne ani nepatrí. Prajeme Vám dobrý ďalší ekonomický rok, veľa solventných odberateľov a dobrých nápadov. A nezabudnite, o peniaze Vám musí ísť až … v prvom rade.
Eva a Andrej