Vážení priatelia,
máme tu máj. Mesiac bezpečnosti na cestách. Cesty nám ozelenejú a ak cestujete v aute staršej značky očakávajte, že Vám bude technický stav kontrolovaný pri každom prechode okresnou hranicou. Rozkaz znie jasne. Zastavovať všetkých „vrakáčov“, aby auta odstavili a takto šetriť našu, už aj tak zdevastovanú, prírodu. Pri cestných kontrolách si iste spomenieme na našu mladosť, keď sme nemali auto, ale spolu s dievčaťom, či chlapcom, ktoré bolo pre nás najkrajším na svete sme sa platonicky pozerali na rastúcu trávičku a vyliezajúce chrobáčiky. Proste začínal máj – mesiac bezpečnosti na cestách. Ale nás to vôbec netrápilo. Plnými dúškami sme nasávali teplý vzduch našich hôr a priam ohnivé bozky našich partnerov. My všetci, ktorí sme vyrastali v paneláku, sme sa tešili, že sa budeme môcť s partiou ukryť pred očami susedov a zvedavých susediek – do prírody – a už nám nebude zima. Vyliezli sme teda zo svojich zimovísk – klub v tmavej časti pivnice – do svojich letovísk – najčastejšie na kopci zvanom Hura. Bol tu máj, tie najkrajšie chvíle roka. Pamätám sa ako sme si chodili obzerať, či už zakvitli Bachingerove čerešne. Z predpokladu dobrej úrody sme sa tešili pomaly viac ako sám majiteľ. Tešili sme sa, že sa dobre najeme a ostane aj pre Bachingera. Našim útočiskom boli tri višne na vrchu kopca. Ak sme vyliezli do koruny stromu, mali sme celý Prešov a okolie ako na dlani. No proste pohoda ako pred Sarajevom.
Ale Hura bola príťažlivá aj iným spôsobom. Ak bolo pekné počasie, chodili sa na vrchnú lúku opaľovať hambaté dievčatá. Neboli pekné a keby sme ich stretli na ulici oblečené, asi by sme si ich nevšimli, ale vo vysokej tráve to pre nás malo svoje čaro, aj keď ležali na bruchu. Ak sa v ich okolí nachádzal trošku vyšší strom či ker, už sme boli v jeho korune. Veľmi často o nás tie nezbednice vedeli a provokovali nás, ale nám sa to páčilo a dokázali sme visieť nepohodlne na konári aj celé hodiny v nádeji, že raz sa musí predsa otočiť. Večer pri kartách na lavičke pod blokom sme si rozprávali príbehy – ktoré boli často poriadne nafúknuté – a tešili sa na ďalší májovy deň. Najhumornejšie na tom bolo, že v našej partii bolo aj dosť dievčat, ktoré si nevedeli vysvetliť, prečo sa zakrádame, aby sme videli to, čo máme aj doma. Ale veď to poznáte, zakázané ovocie chutí najlepšie, a to nielen keď ide o Bachingerove čerešne.
Verím, že aj dnes má pre Vás máj svoje čaro. Už sa neliepame po stromoch. Asi by sme ich aj trošku polámali, ale nemôžeme povedať, že nás máj necháva úplne chladnými. Obdarujte teda svojich najmilších peknou chvíľkou a spolu nad mapou Slovenska si pripravte peknú dovolenku. Aby sme sa na riviérach nehanbili, že sme ešte nikdy neboli v Košickej ZOO alebo na Zlatých pieskoch. Prajeme Vám príjemný máj a pekné leto.
Eva a Andrej