Vážení priatelia,
čo Vám napísať na začiatku februára. Malo by to byť niečo potešujúce, ale nič potešujúce nás nenapadá. A bolo by to potrebné. Veď nás čaká najťažší čas v roku. Pomaly sa nám už rysujú kontúry našich ziskov a strát. Uvažujeme o tom, ako sme hospodárili v našich firmách. Nuž makroekonomické ukazovatele sa zlepšujú…. V tých mikroekonomických to je často krát opačne. Ale dosť bolo plaču. Veď plač nám nepomôže. A máme dôvod na radosť. Aspoň my tu v HajaConsulte. Veď február by mal byť tým mesiacom, v ktorom k nám nastúpi do trvalého pracovného pomeru naša stála spolupracovníčka Janka Rozmanová. Pre Janku to bude aj návrat do rodného Prešova a pre nás ďalšia z kapitalistických možností zdierania prostého pracujúceho ľudu. Už sa na ňu veľmi tešíme. Škoda len, že tých ľudí na zdieranie je stále menej a menej. Nuž čo, každý, kto sa chcel nechať zdierať sa už zamestnal a tí, ktorí sa zdierať nenechajú – sami zdierajú formou sociálnych dávok nás. Pán premiér volá tento princíp sociálny zmier. Ako dlho vydrží. Veď to poznáte, 50% daň a zrážky zo mzdy sú veľké. Niekedy si povzdychneme. „Byť tak poddaným v dobrom katolíckom kniežactve. Platili by sme pánom desiatky, t.j. 10% a mali by sme pokoj. Oj, oj, dnes by bolo Jánošíkov!“ Národný hrdina, ktorý neplatil dane. Podľa súčasného zákonníka by sme Jánošíka zaradili medzi ťažkých zločincov, niečo medzi násilníkmi a vrahmi. Ak by to Jánošík vedel, znovu by sám na hák vyskočil. Nuž čo, aj to je demokracia – vláda ľudu. Ale dosť bolo. Jedno nás ale zarmucuje. Kto súčasnú vládnu koalíciu volil. Nik z nášho okolia to nebol. Spolu s Oliverom Andrassym nariekame nad tým, že účastníci ankety programu „Aj múdry schybí“ majú tiež jeden hlas. Nuž, aj to je demokracia. Podobne vzdycháme nad tým, že nám učení pedagógovia právnických fakúlt vysvetľujú, že referendom nemožno meniť ústavu. Ak všetci ľudia priamo rozhodnú, že to chcú, je to nedemokratické, lebo majú rozhodovať poslanci. A oni to demokraticky nechcú. Ale asi to bude tak, že poslanec zastupuje sám seba, svoje hnutie či stranu. Dnes už neplatí, že hlas ľudu – hlas Boží. Aj to je demokracia. Veď vládna koalícia nám predvádza novú demokratickú matematiku. 36% hlasov je väčšina. Aj my, somári totaláci, sme si mysleli, že mať viac je mať nad 50%. Nerozumieme demokracii a musíme sa veľa učiť. Preto si čítame Lenina, Brežneva, Gottwalda, Zápotockého, Novotného a ďalších vodcov svetovej demokracie. Veď aj za komúny sa volili poslanci. A nik ani na okamžik nezaváhal, že ľudia im svoje hlasy dali. Demokraticky sme si vybrali z jedného kandidáta a jedného kandidáta sme zvolili. Ak si dobre pamätám, tak to bolo zvyčajne 98% podielom hlasov. Teším sa na väčšinovú demokraciu. Keď všetci ako jeden budeme voliť strany národného frontu – alebo inej koalície. Sľubili sme, že nebudeme plakať a neplačeme, už ani plač nám nepomôže. Prajeme Vám veľa radosti a šťastia.
Eva a Andrej