Kategória: HajaReport

Vážení priatelia,

konečne je tu koniec prázdnin. Deti budú zamestnané školou a my budeme mať na prevádzkach konečne viac domácich (ktorí sa vrátili z  dovoleniek). A možno si aj niečo kúpia a  nechajú nás zarobiť. Konečne sa to trošku rozbieha. Je síce ešte veľmi citeľné, že národ nechal všetky peniaze na dovolenkách, ale už je to lepšie. My Slováci sme divní ľudia. Hlásame ako chceme byť rajom pre turistov a pritom nič „rajského“ nerobíme. V Prešove sme v lete – na korze nestretli jediný Nemecký zájazd. Najhoršie je na tom, že ani na našich cestách do Tatier, Humenného (Domaša), či Michaloviec (Šírava) sme nemali žiadne problémy s  nemeckými dopravnými ŠPZ-kami. Tento rok sme boli na Domaši len raz. Voľného miesta plno-plňučko a o 21⁰⁰ hod. večer ste si už nikde nekúpili ani párky s rohlíkom. Dajte si pivo, víno a nanuk Algida. Proste ponuka, pre ktorú sa skutočne oplatí merať cestu na Slovenko?! Slovensko sa teda stalo krajinou, ktorá vyváža turistov. Viac peňazí vyvezieme mimo štát, ako „zahraničiari“ privezú k nám. Smutné. Zmierime sa aj s tým. Veď zmierili sme sa so všetkým, čo nám život priniesol. Zmierili sme sa s úpadkom Korasanu Rajec a z Košickej magnezitky baníci predsa len vyfárali. Síce len na to, aby si prevzali výpovede, ale aspoň narobili trošku „ofuku“. Podobne to dopadlo s  Prešovským – Šarišským mäsopriemyslom. Spoločnosť VIZOP s.r.o. Nitra, ktorá tento prosperujúci podnik „privatizovala“ – pre zaujímavosť, podnik bol zaradený do kupónovej privatizácie, aby potom niekto z  VIZOP-u presvedčil, že kupónka pre tento podnik nie je to pravé… – priviedla tento ziskový podnik do stavu, že jeho majetok je 240 mil Sk (pôvodná cena majetku bola 265 mil.) a dlhy podniku sú 700 mil. Sk. Len FNM, bankám a daňovým úradom dlhujú 350 mil Sk. Ak máte teda nezaplatenú faktúru od fy. VIZOP s.r.o. určite zostane nezaplatená. Na prvé prieskumné pojednávanie musel súd vyčleniť veľmi veľkú miestnosť. Prihlásilo sa a prišlo viac ako 600 veriteľov. Mnoho veriteľov sa ale nezaregistrovalo na krajskom súde v  Bratislave. Smutné, ale poučné. Najhoršie na tom je, že VIZOP mal 450 zamestnancov, ktorým nevyplatil viac ako 13 mil. na mzdách. A tieto peniaze už nikdy nebudú minuté. Likvidátor podnik zlikviduje, ostanú dlhy okolo 460 mil. a  svet pôjde ďalej. Len certifikát na vývoz mäsových výrobkov do štátov ES, ktorý Šarišský mäsopiemysel mal a  VIZOP ho stratil, už uvedenému podniku nik nevráti. Teda, v  Prešove prišli o prácu ďalší zamestnanci. Po znížení stavu v  podniku ZVL, ZPA-Křížik, Robot aj Vukov je to ďalší podnik, ktorý nám solventného zákazníka nepošle. Nevadí, všetci budeme pracovať v Šaci, v niektorej a.s., či s.r.o. VSŽ.

Prešov bol vyhlásený za krajské mesto a verím, že na námestí to patrične oslávime. Chlieb a hry. Rovnako ako v  starom Ríme. A  vraj sa história nevracia?!

Eva a Andrej

Vážení priatelia,

v dnešnom úvodníku sme sa rozhodli trošku bilancovať. V siedmom mesiaci sme si vo firme vypracovali polročný rozbor a ten na bilancovanie viac ako nabáda. Aký teda bol ten polrok na  Slovensku a ako sa to odrazilo v našej firme? Na Slovensku sme žili pod pevnou rukou staro-nového predsedu. Nový mechanizmus DPH trvalo vytvára rozdiel medzi daňou zaplatenou a daňou vrátenou. Štátna byrokracia (hlavne ministerstvo financií) si je plne vedomá toho, že nesolventné firmy neplatia z  faktúr ani čiastku DPH, ale pri svojich vydaných faktúrach si daňovú povinnosť plniť musia. Takto si štát príde na svoje. Predstavte si, že predáte nesolventnej firme tovar napr. v hodnote 1 mil Sk. Z  toho je 230  tisíc. DPH ktorú odvediete. Uvedená firma tovar predá za 1 mil 100 tis. Sk. DPH je z toho 253  tis. Sk, ktorú uvedená firma znovu odvedie. Ak by daň fungovala normálne, štát by  dostal svojich 253  tis. Sk, lebo 230  tis. by  šlo do odpočtu. Dnes pri neuhradení faktúr štát dostane 230+253=483  tis.  Sk. DPH nám pekne rastie. Dane sa pekne vyberajú a rastú. Malé administratívne opatrenie a máme na Slovensku ekonomický zázrak. Zlé na tom celom je, že daň nerastie na základe toho, že máme viac obchodovania a viac predaného tovaru. Dane teda rastú umelo, žijeme z podstaty. Raz príde doba, keď už tento mechanizmus nebude platiť (napr. preto, že všetci budú žiadať pred vydaním faktúry zaplatenie dane zálohou a  je tu „prúser“. Presne ako hovorí Piťo: „Ander, prúser.“ DPH začne fungovať normálne a  postupne sa začne platiť aj tá neuhradená. A potom bude treba vracať. Bude z čoho? Necháva vláda peniaze (v  našom prípade 230 tis.) niekde v  zálohe? Ak nie, potom nebudú peniaze a  možno niekoho napadne peniaze natlačiť… Takto vzniká inflácia. Ale načo to spomínať, veď možno tento „prúser“ odovzdáme až novej vláde (preplatené DPH, dlhopisy, nezaplatené privatizácie, zvýšené dôchodky a všetky deficity predchádzajúcich rokov, úroky nezaplatených úverov aj dlhovú službu národnej banky). A potom keď budeme v  opozícii aspoň budeme mať na tribúne o  čom hovoriť. Ľudia za nás bolo lepšie!! Neveríte? Rovnako ako za boľševika. Je pravda, že závody pracovali na 20-ročných sústruhoch, ale bolo dobre. Bojím sa, že naši vnuci nám to neodpustia. Rúbeme a nič nové nesadíme. Myslíme na seba, ale čo naše deti?

Vývoj Slovenska nezadržateľne ide k prosperite, samozrejme na úkor firiem. Aj tej našej. Sme radi, že v  Hajasofte sa nám darí udržať nulovú bilanciu. Zarobíme si na všetky naše náklady a odpisy. Vyskakovať nemôžeme, ale nie sme nikomu nič dlžní a  nepracujeme na 20 ročných strojoch. Celkovo teda vývoj hodnotíme kladne aj keď na rovnaké peniaze ako v roku 1990 musíme pracovať dlhšie. Naša bilancia je teda nulová. Ak sa pozrieme na deficitný rozpočet štátu, sme radi, že sa nám to darí.

A ako Vy? Našli ste si čas na podobnú analýzu? My v Hajasofte veríme, že áno.

Eva a Andrej

Vážení priatelia,

keď ste v poslednej dobe navštívili naše kancelárie na Jarkovej ulici, sami ste spoznali, že neporiadok, ktorý tu vládol naznačoval sťahovanie. Aby sme povedali pravdu, trošku nám tie krabice liezli na nervy, ale človek vydrží viac… Konečne je to za nami!! Náš niekoľko mesačný podnájomník sa odsťahoval. Nikdy sme krabice nevynášali s väčšou radosťou. Konečne vrátime Hajasoftu „image“, ktorý mal. „Image“ čistej, útulnej a  pracovitej firmy. V sobotu sám Andrej povysával koberce a vrátil kanceláriám pôvodný vzhľad. Zase sme o jeden krok vpredu. Krok vpred, dva kroky vzad – presne ako písal Lenin. Jantar Slovakia sa presťahoval do centra mesta – presnejšie povedané na Metodovu ulicu číslo 8. V  uvedenom dome začal Jantar Slovakia nájmiť druhé poschodie. Teraz už len zaviesť telefóny, napojiť sa na Internet a  pracovať do roztrhania tela. Andreja tento dej, ale necháva trošku chladným. Aj keď je pravdou, že zariaďuje to, čo vie zariadiť len on, hlavu má plnú inštalácií svojho nového skladu. Postupne sa nový program zavádza u  všetkých zákazníkov a  títo samozrejme niečo chcú. Jeden doprogramovať to, druhý tamto. Niekto upozorní na súčtovú chybičku v zostave S.3.xxxx. Niekto príde s úplne novým nápadom. Andrej si to všetko zapisuje a  niekedy je z toho aj trošku rozladený. Ale potom sa vážne zamyslí, tak ako sa vie len on, a  povie: „Veď to si chcel. Postavil si nové štruktúry, aby ľudia mali nové nápady a  aby ti povedali, čo všetko ešte potrebujú. Chcel si si otvoriť cestu na ďalšie vylepšenia programu.“ Naši zákazníci sa správajú presne tak, ako sme predpokladali. Najprv nás upozorňujú na to, že v „starom“ sklade to bolo lepšie a  nútia nás na preprogramovanie starých dávok nad novou štruktúrou a potom, keď už zabudnú na „starý“ sklad – vylepšujú sklad nový. Nápadov máme plno. K  nápadom firiem, v ktorých sa náš program inštaloval predminulý mesiac pribudli aj cenné pripomienky od  fy.  Algerdt Humenné, kde sme sklad preklopili v  minulom mesiaci. Vývojári teda vyvíjajú a pracujú na novej verzii. Andrej už ani nechodí domov, ale je na to stavaný. On to zvládne.

Z roka 1996 už máme odžité pol roka. Ako kvartálny plátca DPH si ubiehanie času všimneme až na konci trojmesiaca. Veríme, že nás nenecháte ani tento kvartál v „rejži“ a  uhradením našich faktúr do 25-ho nám pomôžete poskladať potrebnú finančnú čiastku na  zaplatenie nájomného, dane a  preddavkov. Aj keď vieme, že Vás čaká tá istá milá povinnosť, veríme Vám.

Čaká nás ťažká doba. Hrejivé slniečko, dovolenky pri vode a rozpad vládnej koalície. Prežili sme a my tu v  Hajasofte veríme, že aj nasledujúce leto prežijeme v zdraví a spokojnosti. K  tomu Vám a aj sebe prajeme veľa solventných zákazníkov a veľa dobre zaplatenej práce. Lebo raz darmo pravdou je, že je lepšie byť bohatým a  zdravým ako chorým a chudobným. Teda veľa „zdravia“ priatelia.

Eva a Andrej

Vážení priatelia,

konečne je tu čas dovoleniek, slnka  a  vody. Veľmi sa tešíme na slniečko  a  na vodičku. Čo nás trošku zarmucuje  je slnečná strana našej kancelárie.  V  zime je to ešte ako tak, ale v  lete  je to niekedy na nevydržanie. Keď už sedíte len v spodnom prádle, tričku a  krátkych  nohaviciach  či sukničke a  stále sa potíte ako kôň, je to na zbláznenie.  Ale čo už, také je leto. Podľa Paríža  –  centra svetovej módy – bude tohto  roku  k mužom móda veľmi priateľská. Spodné prádlo sa upravilo len na  nohavičky, vrchné vypadlo vôbec a  na  túto slabo oblečenú pokožku sa naťahujú  blúzky  čo najvzdušnejšie a  tým pádom aj najpriehľadnejšie. V  pánskej  móde nič nové. Ďalej dominuje  elegantné sáčko, biele košele a  nohavice.  Budeme sa teda pariť ako  každé  leto. Viem si predstaviť celkom  komickú scénu. Ak by sa žena obliekla  podľa  poslednej módy, bola by do polpása vlastne holá. Dole len čipkované nohavičky a suknička, ktorej dlžka  je  volená tak, aby bola čipka na  nohavičkách  viditeľná. Vedľa nej je osakovaný muž spotený ako stádo závodných  koní. Vcelku komická predstava.  Preto si tu v Hajasofte myslíme,  že tohoročná móda je hlavne pre  mladé – slobodné dievčatá. Musia byť naviac  parádne  odvážne, aby sa ; chcel som  napísať  obliekli, ale vystižnejšie slovo  je  vyzliekli ;  do módy Leta 1996. Každodennou  cestou do banky kontrolujeme,  či sa už aj Prešov zaradil do  „vyspelej“ západnej kultúry. Máme pre  Vás  „zatiaľ“ zlú správu. Nazaradil!!! Žiadnu  polooblečenú devu sme ešte na  korze „korzovať“ nevideli. Nevieme čo  na tento fakt hovorí predstavenstvo kraja Prešovského, ale veríme, že keď si náš mesačník prečítajú na magistráte, či „krajáte“, vážne sa nad tým zamyslia. Veď Eva má z Londýna fotografie nahých mladých mužov a žien natretých na červeno, zeleno, žlto – proste svietiacich zdravými pastelovými farbami a u nás v  Prešove stále nič. Takto ten turistický kapitál nepritiahneme. V Levoči aspoň môžu otvoriť mestskú klietku a za poplatok  do nej nechať zatvárať „zlé“ ženy. Ale čo my tu v Prešove. Mali by sme nadviazať na konské trhy, ktorými sa Prešov preslávil a aspoň koníkov nechať pobehovať po pešej zóne. Ale my nie, a  preto  kapitál neprichádza a  neprichádza. Preto máme pred sebou v  obchode slabé mesiace. Na rôznych riviérach  riešia ako platiť v markách, dolároch  a  podobne. No a my riešime ako  dovolenky prežiť s čo najmenšou stratou.  Ešte, že sa aspoň tým pivárom darí. Ale všetci pivo predávať nemôžeme!? Teda počkajme na lepšie časy, možno, že prídu. Keď teda na korze uvidíte prvú polonahú ženu, neodsudzujte ju. Nie je od nás. Je to Nemka a doniesla nám marky. Budeme svetoví… možno.

Eva a Andrej

Vážení priatelia,

už  sa  určite tešíte, že Vám povieme  ako  žijeme v máji. Nebudeme sa veľmi  rozpisovať o máji ako o lásky čase. Nie,  že  by  to nebola zaujímavá téma, ale  serióznosť  nášho periodika nedovoľuje  venovať  sa tejto otázke. Zároveň ale  nemôžeme  tvrdiť, že by nás to pučanie  jari  nechávalo úplne chladnými. Ale  no, nechajme túto tému. Prečítajme si radšej Sládkovičovu Marínu… Veru, veru  svet  sa  nám mení. Niekedy sme pozerali  na  hviezdy a čítali sme si básničky.  Dnes  sedíme za počítačom a  surfujeme po Internete. K zaujímavým poznatkom  prišli  v  USA. Na začiatku bola sieť,  pripojenie sa na túto sieť zvyšovalo  produktivitu  práce a rýchlosť toku  informácií vo firme. Dnes je ale všetko  ináč.  Reklama je všade. Ak čakáte  na  telefón, už nepočúvate pesničky  (najčastejšie z filmu Podraz), ale  počúvate  reklamné spravodajstvo o  firme, ktorej voláte. Podobne je to na sieti Internet. Je tam plno stránok na „rozptýlenie“. Podľa prieskumu spoločnosti Nielsen-I/Pro je najnavštevovanejšia stránka WWW stránka PENTHOUSE. Za jeden mesiac ju „navštívilo“  2  085  520 užívateľov. Pri 54  miliónoch  „sedení“. Spoločnosti boli v  tomto  poradí. Univerzity vysokých škôl  (86  500 už.), IBM (4  556 už.), Apple (4  462 už.),  AT&T (3  805 už.)…. Preto  sme  stále presvedčení o  potrebnosti  lokálnej  pošty. Veď na môj lokálny server  mi  nikto prasačiny nenahrá. A  pracovníci  našich firiem nebudú potom  „skúmať“, pri ktorom type farebného  monitora  je rozlíšenie istej nemenovanej časti krásneho ženského tela najlepšie.  Podobne  nebudú tlačiť na drahej  laserovej tlačiarni obrázky z  PENTHOUSE. Nezabudnite, lokálna pošta  má svoje výhody. A ak má vedenie spoločnosti  ešte aj prístup  na Internet, je to  celé  OK. Preto nemienime ani rušiť a  ani ďalej nerozvíjať lokálnu poštu. Ale teraz aj o nás, nie len o tej Amerike. Od začiatku  našej  firmy nám servis a  montáž železa  (hardware) vykonávala firma  CAMEA  Prešov. V súčastnosti sa, ale  niečo  deje. Ako sa hovorí, odvrátená strana mesiaca je neviditeľná, ale svoj význam  vo vesmíre má. Preto, že nechceme  upustiť od svojich zásad na servis, založili  sme firmu JANTAR Slovakia s.r.o., kde  sme  zhromaždili to najlepšie čo na východe  v  oblasti servisu a vývoja počítačov  je. Stálo nás to trochu námahy, ale ako sa hovorí, koniec dobrý, všetko dobré. Teda čakáme na náš dobrý koniec. Firma  Jantar Slovakia s.r.o. veľmi úzučko spolupracuje s  materskou  firmou Hajasoft. Dnes keď, píšem  tieto  riadky môžeme povedať, že pôrod  už  máme pomaly za sebou. Verím, že tá námaha stojí za to. Servis u  všetkých našich zákazníkov vykonávame výmenným spôsobom. Ak teda máte záujem vedieť viac, zavolajte a my Vám radi vysvetlíme svoju filozofiu pomoci Vám.

Eva a Andrej

Vážení priatelia,

konečne to máme za sebou. Tohto roku bola veru dlhá zima. To zase budú účty za kúrenie?! Ale už je to za nami. Ako hovoríme, všetko sa raz skončí. Sme veľmi radi, že po daniach a poplatkoch Vás v našom úvodníku konečne môžeme znovu upozorniť na niečo ľudskejšie. Slniečko sa pekne smeje na nás zemských. Neviem ako Vy, ale my tu v  Hajasofte neznášame zimu. Teraz nemáme na mysli tú zimu na  horách. Čistý vzduch, čerstvo napadaný sneh pod nohami vŕže, v kozube horia brezové polená a nás ohrieva teplý čajík a  krásne studený koňačik. Neznášame tú zimu v  meste! Neodhrnuté chodníky, všade ľad a klzko. Miestnosť sa nedá vyvetrať a  bacilíky sa množia a  množia. O  čerstvom ozóne ani nechyrovať a  studené motory áut čmudia napriek pekne prilepeným ekologickým značkám ktoré informujú o  absolvovaní skúšok emisných. Nemáme radi zimu! A zima končí. To sme radi. Aj Vy? Ešte jeden mesiac a budeme môcť kľudne sadať aj na  zem. Keď sme boli deti, naše mamky a  oteckovia nám hovorili: „Ak sa v názve mesiaca už nenachádza písmenko ‚R‘, môžete si kľudne sadnúť na zem. Ináč nie! Nachladnete! Prechladíte sa!“ A otec ešte s  úsmevom dodal: „Dostaneš vlka a bude to!“ Nevedeli sme čo je to dostať vlka, ale ak sme chceli ísť von, museli sme sekať dobrých. Teda, sekali sme. A ak nás pustili na dvor, rýchlo sme zabudli na „R“ v  názve mesiaca. Dnes si na to spomenieme len pri stekajúcich kolenách a  začínajúcich reumatických bolestiach. Mladosť – pochabosť. Dnes už vieme, že rodičia nám stále chceli len to najlepšie, ale čo už. Starneme! Zatiaľ nie a nie mladnúť. Teda ak si odmyslíme mníchov na  náhornej plošine Tibetu. Je tu jar. Paľko Hamel spieva: „Prišiel cirkus LETO z  oblohy má šapitó. Prišiel cirkus LETO zlatej trúbky tón. Slnko s tvárou milých klaunov, rozpálené … “ Necítite aj Vy, keď sa ráno prebúdzate a do tváre Vám cez okno pekne svieti slniečko, necítite aj vy  –  zlatej trúbky tón? Konečne je tu tá lepšia časť roka. Teplo, slnko, dovolenky, pláže, ženy, spev…. To všetko nás ešte len čaká. Vidíte aký radostný je koniec zimy? Tí ktorí ste s nami už druhý rok, viete, že na konci zimy máme v Hajasofte pripravený teplý čajík a chladný koňačik. Presne ako v tej reklame na RTL2. Ak máte na konci zimy rovnaký pocit ako my, neváhajte a príďte medzi nás. Ako napísala Inge v svojom článku z Ameriky štafetový beh je to, čo potrebujeme. Nie box či iné „športy“ našich východných „bratov“ napr. ruská ruleta. Teda nezúfajme, aj keď vieme, že organizovaný zločin silnie. Nerozjímajme o tom, čo sa nám môže stať. To vyriešime, ak nám niečo také bude hroziť. Je koniec zimy, a  preto hovorme len o  pekných veciach. My sa už tešíme na  snežienky? Aj Vy?

Eva a Andrej

Vážení priatelia,

a  je  tu  marec. Ako hovoríme, koniec  srandy.  Tvrdá realita daňových odvodov  z  nás všetku srandu postupne dostane.  Ak  nám Eva oznámi, ako dopadol  rok,  stále a stále nás to privádza do  zúfalstva. Naše ťažko zarobené korunky  sa  plnými priehrštiami práve v  marci  sypú do nikdy nenaplnenej a  bezodnej  štátnej  pokladnice. Ale čo narobíme,  aj  to  je demokracia. Niekedy dostávame  kacírske myšlienky, ktoré hneď  zavrhneme. Veď aj dane sú na niečo  dobré. Ono je to ťažké. Je lepšie sociálnym  živlom platiť sociálne, napr. v  hodnote  3  mil. korún mesačne (Rudňany),  ako ochraňovať obchody a  rodinné  domy  tých zamestnaných? Je dokázané,  že  po  znížení sociálnych dávok  všade  na  svete rastie kriminalita. Preto  rastie  počet policajtov a vojakov, ktorí  udržujú  poriadok. A tým rastú náklady štátu.  Pri tejto príležitosti nás napadá  starý  vtip. Brežneva upozorňovali,  že  ľudia málo zarobia. A o koľko by  sme  museli zvýšiť platy, aby ľudia zarobili  rovnako  ako na západe? Asi 20 miliárd  rubľov  mesačne súdruh Brežnev. A  koľko  približne  rozkradnú? Asi za 10  miliárd  rubľov  mesačne. Nech teda kradnú,  znela odpoveď veľkého vodcu. Neviem  prečo,  ale nemôžeme sa zbaviť pocitu, že niečo nám to pripomína.

Je  tu  marec. Mesiac nariekania. Mesiac pravdy. V  marci  si vždy spomíname  na  hlavu XXII. V tejto knihe sa uvádza,  že  jeden  z amerických pilotov bol  odborníkom  na bankrot. Každá firma, ktorá  potrebovala dokázať štátu stratu na  niektorom  závode a možnosť straty pracovných  miest,  si ho najala. Bol to odborník  vo  svojej oblasti. Za rok vedel  doviesť do straty aj tú najprosperujúcejšiu firmu. Proste fachman. Keď sme Hlavu  XXII čítali prvýkrát, nevedeli sme o  čom  tu  autor hovorí. Dnes už to vieme  veľmi dobre. Nepotrebujete aspoň na  rok  aj  vy takéhoto fachmana? Škoda, že pracovitý Slováčisko neúspech nemá  v  povahe. Teda sme úspešní, a  preto platíme dane. Presnejšie povedané systém nás núti byť úspešnými, a  preto  sme. Aspoň na papieri. Ono sa ťažko  pracuje  so  stratou, ak nemáte úver. A  úver  dostanú len tí, ktorí majú zisk. Teda ani z voza, ani na voz.

Ešte dobre, že končí zima. Slniečko  nám  síce nedodá zdrojov, ale dodá  nám  tepla. Slnečné lúče zohrejú naše  ubolené  telá a dajú duchu novú energiu.  A  energiu potrebujeme. Veď nás  to  bije  z  každej strany (hnutia). Slniečko  je  spravodlivé. Na každého svieti rovnako.  Teda  nechajme tých vyvolených (či len zvolených) rozhodovať  a  prerozdeľovať naše korunky,  ktoré  v  marci poputujú do štátnych pokladničiek.  Veď pravidlo prerozdelenia stále  platí.  Každý  dáva všetko a niečo aj  dostáva.  Nakoniec nik nebude vedieť kto  koľko  dal a koľko dostal. Ale každý v  tomto procese sa cíti okradnutý. Prečo vlastne  prerozdeľujeme? Prečo nenecháme  peniaze  ľuďom a nech si zaplatia čo  potrebujú  sami… (a dav kričal kacír, kacír… )

Eva a Andrej

Vážení priatelia,

ak ste čítali náš predchádzajúci HajaReport, určite si položíte otázku: „Ako dopadla prezentácia?“. Nevieme ako pre koho, ale pre nás dobre. Počas predvádzania sa nič nepokazilo, a  na  všetky otázky počas diskusie sme vedeli odpovedať, a mnohokrát aj ukázať na  počítači. Niektorí z našich zákazníkov neskrývali svoje nadšenie. Filozofia vyhodnocovacieho programu je podľa nich presne to, čo vždy chceli, len im to nik nevedel (alebo nechcel) naprogramovať. Jediné sklamanie padlo, keď som oznámil, že nová verzia sa bude distribuovať od 01.04.1996. Mnohým sa to zdalo neskoro, najradšej by chceli mať nový sklad a vydané faktúry u seba nainštalované už včera. Veľmi nás táto skutočnosť potešila. Pre menšie sklady sa niektoré podprogramy ( ohodnotenie dealerov, sledovanie komisionálneho predaja, 9999 druhov pohybu pre každý pohyb ) zdali ako nepoužiteľné. Samozrejme až do dňa kým nebude chcieť sused, sestra alebo manžel províziu za  sprostredkovanie obchodu. Potom dobre padne každá „lakocinka“.

Prezentácia našich možností pri príprave a vedení výberového konania, ako aj pri riadení svojich zamestnancov sa tiež ukázala ako veľmi aktuálna. Niektoré otázky počas prezentácie jasne ukázali, že evidencia nezamestnaných (úrad práce) nespĺňa Vaše predstavy. Máme niekoľko ciest. Môžeme vyhrať najbližšie voľby a  všetko to zmeniť. Môžeme dať podnet na vládnu koalíciu a  presadzovať svoje požiadavky na  zmenu správania štátneho orgánu takto. Ako to však pomôže riešiť situáciu s  uvoľneným miestom? Miesto nám to  neobsadí. Preto Vás upozorňujeme na  možnosť, ktorú ponúkame v hajasofte. Vy  si kľudne ďalej podnikajte a „pilujte si bussiness“ a my za  Vás a u nás zorganizujeme konkurz a  predstavíme Vám len ľudí, ktorí budú o  niečom. Tých o  ničom slušne odmietneme. Vám to  ušetrí „veľký kopec“ času a starostí a  naviac Vám tento postup minimalizuje riziko zlého výberu. Aj keď aj majster tesár sa niekedy utne.

Elektronickú poštu už niektorí zákazníci denne používajú. Sme radi, že ste sa mohli aj v osobnom rozhovore presvedčiť o plnej funkčnosti riešenia BBS, aj riešenia profesionálnej pošty OffLine. Ak teda máte viac prevádzok, ktoré si často posielajú správy, alebo súbory, prečo váhať, podporte komunikáciu elektronikou. Neverili by ste, ale pri správnom používaní pošta podstatne šetrí peniaze. Napr. 40  textových strán presunie do schránky za max. 1. min. Ako je to na faxe, nebudeme zverejňovať.

Windows 95 sa vo všeobecnosti páčil. Škoda len tých nárokov na  počítače, ktoré so sebou tento operačný systém priniesol. Na záver konštatovanie. Chce to nový monitor, procesor, pamäť min. 8  MB, ale  nepoznám nikoho, kto by si Windows 95 z  počítača odinštaloval.

Eva a Andrej

Vážení priatelia,

čím žije Hajasoft na konci decembra a v januári? Odpoveď je jednoduchá. Prezentácia. Pre našich zákazníkov, ktorí používajú náš sklad, pripravujeme prezentáciu nového produktu. Na konci roku 95 sme žili prípravou a dokončievaním toho, čo na  prezentácii chceme predviesť. Veď to poznáte. Keď sme stanovovali dátum, bolo ešte veľa času. Ale ako postupne ubiehajú dni, zdá sa nám, že času je stále menej a  menej. Hovoríme si ale, nevadí, veď naši zákazníci su tiež len ľudia a  pochopia, že všetko sa načas stihnúť nedá. Ale aj keď nestihneme všetko, budeme Vám mať čo ukázať. To s  určitosťou vieme už dnes. A  ak by ani to nevyšlo, v Čiernom moste vynikajúco varia. Teda, ak nebude elektrina, zažijeme prvé veľké zemetrasenie na Slovensku alebo inú ekologickú katastrofu, vieme (veríme…, modlíme sa…), že na dobrú náladu počas prezentácie to nebude mať vplyv. V  Čiernom moste sme zatiaľ organizovali niekoľko akcií. Vždy sme boli ochotou personálu nadšení. Veríme, že to bude aj v  tomto prípade. Teda programujeme a  pripravujeme sa na verejné ohodnotenie našich a Vašich nápadov. Ako sa hovorí v  Čechách: „Co je doma, to se počíta, pánové !!!“. Pri programoch to ale neplatí. Program je dobrý vtedy, ak je nainštalovaný na disku nášho zákazníka a  on nedočkavo očakáva novú verziu, nie preto, aby mu to prestalo „padať“, ale aby s  novým produktom dostal nové nápady a  nové možnosti a  tie mu zabezpečili lepšie a  ekonomickejšie obchodovanie. Sme radi, že už len naozaj výnimočne riešime „nefunkčnosť“ programu a odstraňujeme chyby. Ale máme sa v čom zlepšovať. Veď dokonalosť dnes nie je v ničom. Teda ako žijeme? Ako všetko v živote, aj náš život je plný rozporov. Čas je pre človeka ten najväčší nepriateľ. Konkurencia nás tlačí do toho, aby sme dali novú verziu na trh skoro. Ale skúsenosť nám hovorí, aby sme ju len poriadne vyladili, nakoľko nič nepokazí meno viac ako „náladovosť“ programu. Teda ako stále v živote hľadáme tú strednú zlatú cestu. Existuje vôbec? Podarilo sa Vám túto cestu objaviť? Nám nie, ale nevzdávame to. Ako finišujeme s  programom SkladPro, pomaly sme si ani neuvedomili, že skončil rok. Teda okrem Evy, ktorá po nás chce všelijaké bločky a  potvrdenia, že vraj kvôli DPH. Jej starosti by sme chceli mať.

Už sa tešíme na marec. Zase budeme všetko naháňať na poslednú chvíľku. Vieme, že to tak nemá byť, ale zvykli sme si na to. Na  Slovensku platí príslovie:“Čo môžeš urobiť dnes, isto môžeš urobiť aj zajtra.„. Škoda len, že daňoví úradníci žijú v inom svete. Konečne všetci chápeme čo je to tá štátna definitíva. Štátna definitíva je záruka úplného oddelenia štátnych úradníkov od života spoločnosti. Každý úradník bez  definitívy môže ostať bez prostriedkov ako ktokoľvek iný a empatia je nebezpečná. Empatovi sa zle ukladajú pokuty, ak je firma v strate a priemerný zárobok tam je 3  600  Sk. Definitíva to však vyrieši. Raz Poľská skupina Manam spievala: „Granica – ľudze bez tvaře, ľudze bez serdca“. Neviete o  kom tam vlastne spievali? Vo Francúzku úradníci štrajkujú. Škoda, že nežije p. Mňačko, možno by sme sa dožili pokračovania knihy „Čo dokáže moc II“, alebo by napísal novú knihu s  názvom: „Čo dokáže definitíva“. Verím, že potom by táto kniha bola rovnaká podpultovka ako všetky jeho knihy.

Eva a Andrej

Vážení priatelia,

a máme tu december. Koniec kalendárneho roka. Pred nami je obchodnícka žatva. To, čo v decembri nepredáme, na to sa budeme pozerať až do  marca. December je ten čas, keď sa musíme poriadne nabaliť, aby sme mali peniažky (bubáčky zlaté) na svoju činnosť v januári … Ozaj, do ktorého mesiaca predpokladáte na ďalší rok útlm predaja? Ale prečo hovoriť o útlme v  decembri? Pamätáte sa na socialistické decembre? Vedúci predstavitelia podnikov Jednota a Zdroj dostali stranícku úlohu zohnať pomaranče, banány, lepšie potraviny. V  decembri sme sa niekedy dostali aj k  ananásom a  občas boli aj kokosové orechy. Stačilo vystáť ten správny rad (frontu) a  vitamíny boli doma. Potom ich schovať do tej správnej skrine a ak ich deti nenašli, vydržali aj na stôl, ktorý mnoho ľudí na  svete volalo a volá štedrý. Bola to doba, keď boli peniaze, ale všetko sa muselo zháňať. Trochu sa to otočilo. Dnes je všetko, tovaru až radosť pozrieť, ale tie bubáčky chýbajú. A preto stále nenakupujeme, ale zháňame. Dnes sa naháňame po najmenších cenách. A to niekto hovorí, že to zháňanie máme v  povahe …. No neviem? A asi aj možno. A  je tu koniec účtového ako aj kalendárneho roka. V  niektorých krajinách to spojené nemajú. Koniec účtového roka majú v  mesiaci, v ktorom si to podnik určí. Určite sa pýtate prečo. Je to z dôvodu, aby sa nekumulovalo tých koncov veľa. Veď viete ako beháte na vianoce za  tovarom a  pritom ešte máte myslieť na  účtovníctvo a  uzávierku? Väčšina obchodníkov by si určite uzavrela rok až koncom marca. Do  nákladov by sa dostali všetky platené cestné a iné dane a aj tržby sú po treťom mesiaci už väčšie, a  preto je z čoho zaplatiť daň z príjmu. V  neposlednom rade sa sklady sťažujú, že v decembri sú tržby, ale tovar sa zháňa veľmi tažko. To viete vianoce, nikto Vám nič nechce dodať. Má to teda svoje výhody neuzatvárať rok ekonomický na konci roka kalendárneho. Ale v Rusku to ešte nemajú, a preto to nebudeme mať ani my – tak povedal veľký malý muž. Ako sme sa snažili ukázať, existuje mnoho nepeňažných postupov ako pomôcť podnikaniu. Ako podnikateľov a  managerov podnikov dostať zo stresu koncoročných nákupov, predajov a  uzávierok. Zatiaľ ostávajú nevyužité. Nevadí, veď život pokračuje ďalej a aspoň máme kde čerpať rezervy.

Niekto by ale mohol namietnuť, že v hajasofte všetko vidíme pesimisticky. Ale viete kto je optimista? Je to málo informovaný pesimista. Teda, ak  nemusíte, ani sa neinformujte. Stratili by ste radosť z  podnikania a niekedy aj zo  života. Nie nadarmo sa hovorí: Blahoslavení chudobní… Ak nič nemáte, nemôžu Vám nič ukradnúť. Teda, ak by ste chceli majetky rozdávať, aby ste sa stali šťastnými, nezabudnite na nás. Je to síce hlúpe, ale niečo šťastia je aj v míňaní ľahko nadobudnutého majetku. Prajeme Vám teda veľa šťastia v novom roku a  „rozumnú“ daňovú kontrolu.

Eva a Andrej