Vážení priatelia,
a je tu marec. Ako hovoríme, koniec srandy. Tvrdá realita daňových odvodov z nás všetku srandu postupne dostane. Ak nám Eva oznámi, ako dopadol rok, stále a stále nás to privádza do zúfalstva. Naše ťažko zarobené korunky sa plnými priehrštiami práve v marci sypú do nikdy nenaplnenej a bezodnej štátnej pokladnice. Ale čo narobíme, aj to je demokracia. Niekedy dostávame kacírske myšlienky, ktoré hneď zavrhneme. Veď aj dane sú na niečo dobré. Ono je to ťažké. Je lepšie sociálnym živlom platiť sociálne, napr. v hodnote 3 mil. korún mesačne (Rudňany), ako ochraňovať obchody a rodinné domy tých zamestnaných? Je dokázané, že po znížení sociálnych dávok všade na svete rastie kriminalita. Preto rastie počet policajtov a vojakov, ktorí udržujú poriadok. A tým rastú náklady štátu. Pri tejto príležitosti nás napadá starý vtip. Brežneva upozorňovali, že ľudia málo zarobia. A o koľko by sme museli zvýšiť platy, aby ľudia zarobili rovnako ako na západe? Asi 20 miliárd rubľov mesačne súdruh Brežnev. A koľko približne rozkradnú? Asi za 10 miliárd rubľov mesačne. Nech teda kradnú, znela odpoveď veľkého vodcu. Neviem prečo, ale nemôžeme sa zbaviť pocitu, že niečo nám to pripomína.
Je tu marec. Mesiac nariekania. Mesiac pravdy. V marci si vždy spomíname na hlavu XXII. V tejto knihe sa uvádza, že jeden z amerických pilotov bol odborníkom na bankrot. Každá firma, ktorá potrebovala dokázať štátu stratu na niektorom závode a možnosť straty pracovných miest, si ho najala. Bol to odborník vo svojej oblasti. Za rok vedel doviesť do straty aj tú najprosperujúcejšiu firmu. Proste fachman. Keď sme Hlavu XXII čítali prvýkrát, nevedeli sme o čom tu autor hovorí. Dnes už to vieme veľmi dobre. Nepotrebujete aspoň na rok aj vy takéhoto fachmana? Škoda, že pracovitý Slováčisko neúspech nemá v povahe. Teda sme úspešní, a preto platíme dane. Presnejšie povedané systém nás núti byť úspešnými, a preto sme. Aspoň na papieri. Ono sa ťažko pracuje so stratou, ak nemáte úver. A úver dostanú len tí, ktorí majú zisk. Teda ani z voza, ani na voz.
Ešte dobre, že končí zima. Slniečko nám síce nedodá zdrojov, ale dodá nám tepla. Slnečné lúče zohrejú naše ubolené telá a dajú duchu novú energiu. A energiu potrebujeme. Veď nás to bije z každej strany (hnutia). Slniečko je spravodlivé. Na každého svieti rovnako. Teda nechajme tých vyvolených (či len zvolených) rozhodovať a prerozdeľovať naše korunky, ktoré v marci poputujú do štátnych pokladničiek. Veď pravidlo prerozdelenia stále platí. Každý dáva všetko a niečo aj dostáva. Nakoniec nik nebude vedieť kto koľko dal a koľko dostal. Ale každý v tomto procese sa cíti okradnutý. Prečo vlastne prerozdeľujeme? Prečo nenecháme peniaze ľuďom a nech si zaplatia čo potrebujú sami… (a dav kričal kacír, kacír… )
Eva a Andrej