Vážení priatelia,
v dnešnom úvodníku sme sa rozhodli trošku bilancovať. V siedmom mesiaci sme si vo firme vypracovali polročný rozbor a ten na bilancovanie viac ako nabáda. Aký teda bol ten polrok na Slovensku a ako sa to odrazilo v našej firme? Na Slovensku sme žili pod pevnou rukou staro-nového predsedu. Nový mechanizmus DPH trvalo vytvára rozdiel medzi daňou zaplatenou a daňou vrátenou. Štátna byrokracia (hlavne ministerstvo financií) si je plne vedomá toho, že nesolventné firmy neplatia z faktúr ani čiastku DPH, ale pri svojich vydaných faktúrach si daňovú povinnosť plniť musia. Takto si štát príde na svoje. Predstavte si, že predáte nesolventnej firme tovar napr. v hodnote 1 mil Sk. Z toho je 230 tisíc. DPH ktorú odvediete. Uvedená firma tovar predá za 1 mil 100 tis. Sk. DPH je z toho 253 tis. Sk, ktorú uvedená firma znovu odvedie. Ak by daň fungovala normálne, štát by dostal svojich 253 tis. Sk, lebo 230 tis. by šlo do odpočtu. Dnes pri neuhradení faktúr štát dostane 230+253=483 tis. Sk. DPH nám pekne rastie. Dane sa pekne vyberajú a rastú. Malé administratívne opatrenie a máme na Slovensku ekonomický zázrak. Zlé na tom celom je, že daň nerastie na základe toho, že máme viac obchodovania a viac predaného tovaru. Dane teda rastú umelo, žijeme z podstaty. Raz príde doba, keď už tento mechanizmus nebude platiť (napr. preto, že všetci budú žiadať pred vydaním faktúry zaplatenie dane zálohou a je tu „prúser“. Presne ako hovorí Piťo: „Ander, prúser.“ DPH začne fungovať normálne a postupne sa začne platiť aj tá neuhradená. A potom bude treba vracať. Bude z čoho? Necháva vláda peniaze (v našom prípade 230 tis.) niekde v zálohe? Ak nie, potom nebudú peniaze a možno niekoho napadne peniaze natlačiť… Takto vzniká inflácia. Ale načo to spomínať, veď možno tento „prúser“ odovzdáme až novej vláde (preplatené DPH, dlhopisy, nezaplatené privatizácie, zvýšené dôchodky a všetky deficity predchádzajúcich rokov, úroky nezaplatených úverov aj dlhovú službu národnej banky). A potom keď budeme v opozícii aspoň budeme mať na tribúne o čom hovoriť. Ľudia za nás bolo lepšie!! Neveríte? Rovnako ako za boľševika. Je pravda, že závody pracovali na 20-ročných sústruhoch, ale bolo dobre. Bojím sa, že naši vnuci nám to neodpustia. Rúbeme a nič nové nesadíme. Myslíme na seba, ale čo naše deti?
Vývoj Slovenska nezadržateľne ide k prosperite, samozrejme na úkor firiem. Aj tej našej. Sme radi, že v Hajasofte sa nám darí udržať nulovú bilanciu. Zarobíme si na všetky naše náklady a odpisy. Vyskakovať nemôžeme, ale nie sme nikomu nič dlžní a nepracujeme na 20 ročných strojoch. Celkovo teda vývoj hodnotíme kladne aj keď na rovnaké peniaze ako v roku 1990 musíme pracovať dlhšie. Naša bilancia je teda nulová. Ak sa pozrieme na deficitný rozpočet štátu, sme radi, že sa nám to darí.
A ako Vy? Našli ste si čas na podobnú analýzu? My v Hajasofte veríme, že áno.
Eva a Andrej