HajaReport 12/2000

Vážení priatelia,

Vianoce, Vianoce prichádzajú, spievajte priatelia. S Vianocami je to PRIMA, muzika nám krásne znie. S Globtelom si zavoláme a bude nám hej. A to aj 60x za minútu. Je to tu. Nechápali sme, keď nám naši priatelia zo západu rozprávali, že na Vianoce a Nový rok je najlepšie vypnúť telefón, rádio aj televízor zobrať si dobré filmy, ktoré máme na páske a vypadnúť niekde na chatu. Preč od obchodníkov, preč od všetkých marketingových aktivít tých supov, ktorí sa možno polovicu roka tešili ako na nás na Vianoce skočia. Prima, Easy, Kredit, Debet, Poistenie, Zaistenie, Dobropisy, Zľavy a Dobrá kúpa, to je to čo počujeme na Vianoce. Nechápali sme prečo sa oslava Vianoc preniesla aj do Japonska, Číny, na Tichomorské ostrovy, veď tam je katolícka církev utlačaná viac ako v Taliansku Mormóni. Odpoveď je ale jednoduchá. Na celom svete sa používajú rovnaké marketingové skriptá. SWOT analýza presadila Vianoce aj do Japonska. A prečo nie? Veď je to ďalšia príležitosť, aby boli ľudia štedrejší, rozhadzovačnejší a obdarovaniachtivejší. Náboženstvo rozdeľuje, ale marketing spája. Obchod bez hraníc. Komunisti nemohli vyviesť revolúciu, ale obchodníkom sa to podarilo. Naše obchody však stoja. Už sú ta tam vianočné nákupy aj v malých predajniach. Slovač uteká do Poľska alebo Maďarska. Supermarket, trhoviská, plné parkoviská, natlačené pokladne. Tam sa našinec cíti dobre. My nemáme na agresívnu reklamu 60x za minútu a ľudia reagujú na reklamu. Tesco je plné a kupuje sa v akcii to, čo u nás ani nepredávame, lebo by sme sa hanbili za kvalitu. Nedávno sme počuli celkom dobrú vetu. Ja na to kašlem, ja som seriózny obchodník a iní zarábajú. Seriem na serióznosť, tiež všetko nepoviem a budem zarábať. Niektorý z amerických prezidentov povedal: „Urobme zákony tak, aby sa poctivosť vyplatila a ľudia budú poctiví“. Nepodarilo sa! Obchod nie je o službe, ale je o „šikovnosti“ nákupcov kúpiť za dolár a predať za 10. Pri týchto nákupoch aj predaj s 30% zľavou považujeme my poctivejší za okrádanie. Ale ako sme boli poučení, my sme poctiví a oni zarábajú. Taká je doba. Šikovnosti sa medze nekladú.

Kašlime na marketingové plány veľkých firiem. Potešme sa z konca roka. Aj tento rok sme prežili. O zarábaní sa už tretí rok nedá hovoriť, ale prežívame a to je dobre. Nezadĺžili sme sa, nakoľko sme nechceli obchodovať na komoditných burzách pomocou holansko-rakúskej firmy. Neulakomili sme sa ani na ropu, ani na plyn. Nikdy sme nepočuli agresívnejších telefonistov, ako tých školených v Brarislave. Bolo zaujímavé, že chlapci a dievčatá mali k dispozícii výpisy z obchodných registrov a vcelku aktuálne. Asi si kúpili CD-čko na ministerstve? Alebo, že by dáta o obchodnom súde, ktoré majú byť od 1.1.2001 prístupné na adrese ministerstva vnútra, mali skušobnú prevádzku? Znižovanie nákladov na zavedenie? Hovoríme, SWOT analýza je všade. Ochrana osobných dát na Slovensku nič neznamená. To asi preto, lebo všade na svete je trestné zhromažďovanie týchto dát. Nie použitie, ale zhromaždovanie. Ak si bez vedomia osôb začnete zapisovať ich osobné dáta, všade v civilizovanom svete sa týmto dopúšťate trestného činu. A ak Vám ich nájdu na disku či v notese, máte trest. Ak sa jedná o veľkú databanku, tak veľký, ak je to malá databanka, tak Vás čaká finančná pokuta. U nás môžete mať na disku aj celý číselník RM-systému, lebo tam je číselník klientov, vďaka kupónovej privatizácii vcelku aktuálny a zaujímavý, a nikto Vám nič neurobí. Ak ho nezneužijete. Alebo, ak Vám to nedokážu? Prajeme Vám všetko najlepšie a do nového roka lepšie tržby, lepšie nákupy a viac sily a zdravia. Ak v Prešove nevznikne nová fabrika, budeme pevné nervy všetci potrebovať.

Veľa úspechov Vám prajú
[Eva a Andrej]

HajaReport 11/2000

Vážení priatelia,

aj vy dostávate samé dobré správy. Nie? Tak ste na tom rovnako ako my. Ale to nevadí, život je plný krás. Nenecháme sa znechutiť. Vláda pre nás pripravuje od 1.1.2001 peknú podporu. Prvých 14 dní práceneschopnosti bude hradiť firma a nie zdravotná či sociálna poisťovňa, naproti tomu štát rozpráva o vyšších odvodoch do poisťovní, energie majú stúpnuť najmenej o 15 až 45%. Rozdelením vodární a kanalizácií má voda dosiahnuť cenu zlata. Znižovanie daní sa nepripravuje, ale dôchodcovia začnú platiť do dôchodkového fondu. Návrh ministerky Šmegnerovej, ktorý je na stole vlády predpokladá aj výrazné zrušenie dohôd o pracovnej činnosti, či o vykonaní práce. Samozrejme, že neznížením spotrebnej dane výrazne stúpne aj cena pohonných hmôt. A reforma dôchodkového systému úspešne nepokračuje. Začíname byť ako krajina, kde si už dnes prejedli to, čo mali na zajtra. Keď chcelo Nemecko uskutočniť reformu dôchodkového zabezpečenia, musel štát predať niekoľko veľmi lúkratívnych štátnych monopolov, aby naakumuloval peniaze na vyplácanie existujúcich dôchodcov priebežným systémom a pripravil pôdu na dôchodkové sporenie. Dnes už prví nemeckí dôchodcovia poznajú výhody dôchodkového sporenia a pripoistenia a 5 rokov po odchode do dôchodku strávia cestovaním po svete, alebo vyvaľovaním sa na pláži, na ostrove Gran Canaria. Ak by však Nemecko peniaze z privatizácie prežralo, asi by transformácia dôchodkového systému na dôchodkové sporenie nebola úspešná. Ak by sme samozrejme jednu generáciu nenechali vyhniť hladom. Naša vláda peniaze z privatizácie dáva do dlhov, vyplatí za ne kupóny, oddlžuje zdravotníctvo, školstvo, vypláca colníkov, zriaďuje štátne úrady a úrady na kontrolu štátnych kontrolórov. Neakumulujeme žiadny vlastný kapitál, aj keď národný majetok predávame a predávame. Veď už padlo VSŽ, Slovnaft, Automobilové závody, DMD Holding, ako aj Slovenské telekomunikácie. A aby sme vyplatili dlhopisy, padne ešte Slovenský plynárenský podnik, Slovenské elektrárne, ako aj slávne vrátená a sprivatizovaná Nafta Gbely. A poďme na banky – Slovenská sporiteľna, VÚB, Slovenská kreditná, Banka Slovakia, Slovenská poisťovňa atď. atď… Ale peniaze na transformáciu dôchodkového zabezpečenia alebo zdravotníctva stále nemáme. Nevadí generácia, ktorá má od 30 do 45 rokov proste vyhnije od hladu, alebo zomrie v práci. Zaujíma to generáciu dedkov, ktorí obsadili ministerstvá a vrcholné štátne úrady. Morálka nášho štátu je proste zlodejská. Podnikatelia si môžu kúpiť auto do 450 tisíc Sk. Ale štátna správa sa vozí v aute Audi A8 za 3 milióny Sk. A odpíšu si ho v zmysle rozpočtových pravidiel celé. Školy nemajú na zaplatenie kúrenia, spoje odpájajú telefóny krajskému úradu. Tomu istému úradu, ktorý si kúpi 14 Oktávií, 2 Nisany a AUDI A8. A ty podnikateľ, plať dane a pracuj v sobotu a nedeľu, aby si udržal obchod, či výrobu. Naši mocní majú kurvy jebáckou povahu. Bohužiaľ to na nich nie je priamo vidieť. Určite si pamätáte na prešovskú výzvu. Po nej vznikla SDKU, že by odmena za vernosť? Platiť dane sa v tejto krajine určite oplatí. Veď každá koruna ide na naše deti, zdravie alebo cesty či vodovody, na elektrárne či kanalizáciu. Investujeme do budúcnosti. Ako hovoríme, keby tú povahu na nich aspoň bolo vidieť. Vážení priatelia, aj vy dostávate samé dobré správy. Nie? Tak ste na tom rovnako ako my. Ale to nevadí, život je plný krás. Nenecháme sa znechutiť.

Život v tejto krajine sa stáva úplnou rozprávkou. Nestačíme sa však čudovať, keď nám pekne oblečená Snehulienka nasype uspávací prášok do vína, aby mohli jej trpaslíci vydrancovať náš majetok. Ozaj, viete aká je najmenej dôveryhodná veta z úst štátneho úradníka? Nie? Znie: “ Som z daňového úradu a prišiel som Vám pomôcť, vraj máte problémy s platením daní.“ Prajeme nám všetkým, aby nám v tomto smere nikdy nikto nepomáhal.

Veľa úspechov Vám prajú
[Eva a Andrej]

HajaReport 10/2000

Vážení priatelia,

začala jeseň. Krásna jeseň, keď lesy hýria všetkými farbami. My máme radi jeseň. Zberáme úrodu, oberáme krásne jablká, proste pohoda. Krásna jeseň je ako stvorená na záhradné párty. Opečené kuriatko, kačka, ale tiež pstruh či iné plávajúce mäsko, teplo záhradného grilu ako aj dobrá chuť čerstvo chladenej vodky. A k tomu všetkému voňavý chlebík. No povedzte, je niečo krajšie ako jeseň? Máme radi jeseň.
Na Slovensku nič nového. Ale niečo predsa. Referendum. A hodnota dolára stúpa a stúpa. Nie sme na tom až tak zle. Darí sa nám držať kurz na Euro, ale Euro klesá. Teraz sa ukazuje to, čo stojí Európu zjednotenie Nemecka. Ekonómovia zrátali, že ani s rozširovaním únie to nebude také jednoduché. Američania zbadali zjednotenie Európy a naštartovali sa jedna radosť. Ako sme počuli vyjadrenie jedného ekonóma, Amerika proste fičí. Naša ekonomika – no o nej sa to nedá povedať. Ak porovnávame americké výrobky, je na nich vidieť, že Američania vsadili dobre. Už asi 10 rokov sledujeme otvorenú emigračnú politiku pre vedcov a TOP odborníkov vo všetkých oblastiach. A dnes to vidíme na výrobkoch. Tlačiarne HP patria k špičke a ťažko sa na nich doťahuje aj Canon. Spoločnosť OKI vyrobila scaner, ktorý je priamo pripojiteľný na laserovú tlačiareň OKI a HP na to reagoval celým programom svojich čiernobielych ako aj farebných kompletov, ktoré pozostávajú zo scanera a laserovej alebo atramentovej tlačiarne. Bez počítača to pracuje ako digitálny kopírovací stroj a s počítačom je to scaner a tlačiareň. Amerika je proste naštartovaná. Tam nezúria vojny o veľké Srbsko a malé Albánsko. Tam nezúril 40 rokov socializmus. A ako vieme, ani I. či II. vojna tam nič civilné nezničila. Ameriku nedobehneme ani keby sa rozbehla oproti nám. Európska únia je zatiaľ v plienkach. Všetky úkony sú proste administratívne náročné a štáty platia veľkú réžiu na seba a ešte aj na Brusel. Amerika otočí každý dolár aj 2x, kým ho zaplatí. My ešte tú dobrú židovskú vlastnosť nemáme.

Slovensko si proste samo efektívne ešte nevie vládnuť. Každá vláda robí novú organizáciu štátu a hovorí, že je lepšia ako tá predchádzajúca. Vytvárajú a rušia sa štátne úrady. Úrady sa sťahujú, priemiestňujú prerábajú a nezamestnanosť je stále hrozivá. My ale riešime to, či sa Rezeš vráti na Slovensko, alebo nie. Riešime problémy Maďarov, Poliakov, Rusínov, Rómov, Nemcov, ale problémy Slovákov, alebo ekonomické problémy, ktoré sú nám vlastné všetkým sa proste neriešia. Slovensko proste rastie pomaly.

To všetko však ešte nemusí zabraňovať nám, aby sme neboli osobne šťastný. Ľudia už konečne nemyslia na politiku, ale viac myslia na svoje osobné šťastie a niektorí sú ochotní v tejto veci aj silne popracovať. Za osobné šťastie sa oplatí namáhať. Politika je o ničom a čím viac ľudí to pochopí, tým lepšie. Skutočne nečakajme od človeka, že zlepší náš život. Veď keď umrie, kde je jeho pamiatka? Kde sú jeho myšlienky? Nie je dobré veriť smrteľnému človeku.

A máme tu jeseň. Zbierame úrodu, oberáme krásne jablká, proste pohoda. Krásna jeseň je ako stvorená na záhradné párty. Opečené kuriatko, kačka, ale tiež pstruh, či iné plávajúce mäsko, teplo záhradného grilu ako aj dobrá chuť čerstvo chladenej vodky. Na osobné šťastie nie je potrebné veľa námahy. Troška toho odpadového dreva, troška tepla a pohody. A hlavne príjemný ľudia a teplé vzťahy.
Prajeme nám všetkým, aby sme nikdy neboli taký bohatí, že by sme potrebovali osobnú ochranu, ale zároveň taký chudobní, aby sme my alebo naše deti, potrebovali chleba. A pri svojich starostiach nezabudnime na to, že čas nie je dôležitý, dôležitý je len život.

Veľa krásnych ľudí a vzťahov Vám prajú

Eva a Andrej

HajaReport 09/2000

Vážení priatelia,

a máme tu koniec prázdnin. Je po dovolenkách a po radosti. Nastáva bežný pracovný zhon a stres. Kde ste dovolenkovali tento rok? Nezhorela Vám pri dovolenkovaní Vaša chatka či hotel? Vývoj otepľovania morí, ktorý môžeme aj my sledovať na Internete, má za dôsledok postupné spomaľovanie Golfského prúdu. To pre strednú Európu znamená, že zima bude chladnejšia a letá horúcejšie. V oblasti zrážok je to viac zrážok, lebo teplejšia voda sa proste lepšie odparuje. Teda pripravme sa na zimy plné snehu a letá plné búrok. Naproti tomu asi 600 km južnejšie sa budú musieť pripraviť na málo zrážok, ba až nič. Sahara sa nám rozšíri aj do južnej Európy a požiare a sucho postupne zničia celú vegetáciu. Proces otepľovania planéty začal.

Keď sme pred 15 rokmi čítali, že zásoba ropy je na svete tak na 40 – 60 rokov, kládli sme si otázku „Prečo automobilky nevyvíjajú motor na iné palivo ako benzín?“. Odpoveďou nám bolo, že benzín sa dá vyrobiť aj z iných organických látok, a to hlavne z uhlia či olejnatých rastlín. Dnes v Brazílii je až 60% benzínu, ktorý vyrobili z čierneho uhlia. Podobne sa skúša aj technológia výroby ľahkého oleja z repky olejnej – tam je však už potrebná zmena motora. Na uvedenom motore sa intenzívne pracuje. Podobne India rozbehla celkom dobrú kampaň na využívanie odpadu pri výrobe plynu. Snáď najperspektívnejšou je však slnečná energia. Len Sahara so svojimi 320 slnečnými dňami v roku je veľká perspektíva. Na Sahare sú Japonci a Nemci. Japonci vsadili na priamu premenu slnečnej energie na elektrickú. Dnes pre Saharu priemyselne vyrábajú domčeky, ktorých plocha strechy plne stačí udržiavať v chode chladničku, klimatizáciu a osvetlenie. Cena takto vyrobenej energie je 4x vyššia ako ju dnes kupujeme od elektrární. Ak však pripočítame aj cenu el. prípojky, je situácia celkom iná. Nemci vsadili na klasickú výrobu energie prostredníctvom pary. Do klasickej elektrárne sa pokúšajú dostať „slnečný kotol“ alebo „slnečný reaktor“. Jedná sa o sústavu optických zrkadiel, ktoré sú elektronicky riadené tak, aby všetky žiarili do jedného ohniska. V tomto bode sa už dnes darí dosiahnuť teplotu až 1200 oC. Tam sa samozrejme umiestňuje kotol s vodou, ktorá sa následkom tepla mení na paru, tá poháňa parnú turbínu ktorá vyrába pomocou synchrónneho generátora elektrinu. Výhodou uvedeného projektu je to, že na relatívne malej ploche sa dá postaviť viac „slnečných kotlov“ a tie dodávajú teplo do generátora slušnejšieho výkonu. Momentálny projekt už prekročil 100-ky kW a montuje sa 1 MW generátor. Francúzsko veľa investuje do supravodičov. Zvládnutie uvedenej technológie by umožnilo skladovať elektrickú energiu pomocou cievky a kondenzátora. A potom už stačilo len využiť energiu prírodného blesku, ktorého výkon je aj niekoľko 1000 MW.

Ako vidíte, obchodníci sa pripravili aj na otepľovanie planéty. Zabudli však na jedno, naša zem stráca kyslík. Jedno auto ho na jednej ceste do Bratislavy spotrebuje toľko, čo jeden človek za celý život. A výrub dažďových pralesov pokračuje nezmeneným tempom. Bojíme sa, že už za chvíľku nebude stačiť len zaviesť novú daň – daň z dýchania. Niekedy sa platilo len za pôdu. Dnes sa platí už aj za vodu a vzduch k tomu v 21. storočí určite pribudne. Zatiaľ tí šikovnejší kupujú nové technológie a aj z oteplenia planéty by radi profitovali. Česká republika odkupuje za 4 miliardy USD technológiu Brazílie na výrobu benzínu z uhlia. Závod sa bude stavať medzi Ostravou a Vítkovicami. Ani nechceme spomínať tú skutočnosť, že ak budú vedieť uhlie aj lepšie zhodnotiť, čo to urobí s jeho cenou, a následne čo sa stane s VSŽ, ktorá je postavená tam, kde nie je ani uhlie, ani plyn, ani železná ruda. Ale to sme už znova v našom regióne a v našom mikrosvete Slovenska.

Kúpte si teda strom na Čergove. Možno, že práve uvedené vlastníctvo Vám či Vašim deťom umožní dýchať vzduch celkom zadarmo. A možno, že aj nie. Ak dožijeme, uvidíme.

Prajeme Vám úspešný záver roka.
[Eva a Andrej]

HajaReport 08/2000

Vážení priatelia,

prezident prehovoril. Šuster sedel a doktor stál. Šéf rakúskej kliniky stál. Ako to len kontrastovalo s tým, keď vrátnik u nás prezidentovej sanitke ani neotvoril dvere. To, že by mal stáť pri otvorených dverách a čakať, to ho určite ani nenapadlo. Aká úcta k hlave štátu? U nás je každý nula a to je základ. Ale najlepší je Mečiar. Svet gombička. Nik nemá na našich papalášov, vrátnikov, šéfov a tak. Nik na nás nemá. Všetkým nám chýba pokora, ktorú nám predviedol najlepší lekár na choroby v brušnej dutine. Ak sa niekto správa úctivo k autorite, na Slovensku sa to hodnotí, že mu lezie do …. Ale keď je niekto arogantný hulvát, na Slovensku je to správanie hodné minimálne obdivu. Ale mu dal, to je „tvrdý“ chlapík. Vychovávame teda natvrdých chlapíkov a prezidenta nám zachraňujú v Rakúsku. Aj tak sa dá.

Prihlášku do OECD sme nakoniec dostali. Budeme teda 30-ta najchudobnejšia krajina v spoločnosti bohatých štátov. Aj to je lepšie ako s hrdzavým drôtom do oka. Koruna posilnela. Až sa čudujeme, že Migaš hneď niečo nepovedal, aby sa zachovala rovnováha. Veď Slovnaft znovu musel zlacňovať benzín. Alebo, že by pomohol Mikloško? Najdôležitejšiu úlohu pri našom vstupe zohral podpredseda vlády pre ekonomiku, ktorý v USA presvedčil o tom, že naše banky sú síce úplne na dne, ale že ich budeme reštrukturalizovať. Po Slovensky povedané, nedobytné úvery zaplatíme všetci zo štátneho rozpočtu a banky predáme. Čakáme na to, kto kúpi VÚB a Sporiteľňu. O IRB sa nepotrhal nik, o Dopravnú banku sa tiež nik nepotrhal, Slovenská kreditná je už tiež na druhom brehu Styxu a Devín banka, ak do konca roka nedeblokuje – tak zablokuje za nimi. Toho strategického kupca pre VÚB či Sporiteľňu si „vieme živo predstaviť“. Asi preto privatizácia mešká a mešká. Nemajú to jednoduché, a kto sa pokúšal predať firmu s dlhmi, vie o čom rozprávame. Vtedy sa investor hľadá veľmi ťažko a hlavne ten strategický. Ale možno keby sme hľadali strategického sponzora….

K tomu všetkému sa pridalo ešte škaredé leto. Nezaprší a nezaprší. Nevadí, niečo vymyslíme. Pôjdeme sa aj my poprechádzať po Granade, Grenade či iných ostrovoch Tichomoria. Najkratšia cesta na ostrovy vedie cez Ukrajinu, Rusko a Kubu. Naozaj delikátne. To nám normálnym ľuďom hovorí, že ak sa niekto zamočí do niečoho špinavého, svet mu je malý. Preto, nezabudni Slovensko: „Dvakrát meraj a raz Rezeš“. Nedávno chceli zlatej rybičke dary rozdávať a teraz žiadajú Šustera o milosť pre choroby srdca. Aj tak sa dá. Najsrandovnejšie bude, keď im tie milosti z príležitosti druhého narodenia prezident aj udelí.

My tu v HajaConsulte už neplatíme žiadne cestné pokuty a prestali sme vybavovať aj naše parkovacie prehrešky. Veríme v amnestiu dopravných priestupkov a prajeme prezidentovi dobré zdravie a expremiérovi dobre neprestrielné sklá na jeho zotavovni v Elektre. Nedávno ho posielali lekári KDH do nemocnice a on z nimi ako vždy vybabral, jednu si kúpil a zrekonštruoval. Prajeme Vám veľa úspechov a príjemnú dovolenku.

[Eva a Andrej]

HajaReport 07/2000

Vážení priatelia,

za členov OECD nás neprijali. V našej firme sme sa tomu ani veľmi nečudovali. Veď keby nás prijali za členov spoločnosti najbohatších štátov sveta, asi by sme si mysleli niečo nie príliš lichotivé o zdravom rozume ľudí, ktorí mali o prijatí rozhodnúť. Celkom sa nám páčila propaganda, ktorá pred prijatím znela z masovo-komunikačných prostriedkov. Ani nemecký vojnový minister propagandy by sa nemusel hanbiť. Deň pred stretnutím nás už ministri pripravovali, že nebudeme prijatí, nakoľko zákon o ochrane autorských práv bráni nášmu vstupu… Je to spor USA a Francúzska a my Slováci na to doplatíme. Počuli ste niekedy horšiu somarinu? Na druhý deň noviny STV, či Markíza už len informovali, že do OECD nás skutočne neprijali, tak ako sme predpokladali. Nik nekomentoval prečo. Komentárov bolo skutočne veľmi málo. Či naozaj ten zákon o ochrane filmovej a rozhlasovej produkcie bol tým kameňom podknutia? Zaujímavé je, že o uvedenom zákone sa na samite skoro nehovorilo. Hovorilo sa ale o nestabilite ekonomického prostredia a častých zmenách v ekonomických zákonoch krajiny. Hovorilo sa o zlom podnikateľskom prostredí na Slovensku a kriminalizácii podnikateľov. Hovorilo sa o vysokej korupcii v orgánoch štátnej správy a neexistencii účinného zákona, ktorý by korupciu odhaľoval a dokázal tak zvrátiť vývoj v tejto oblasti. Proste hovorilo sa o problémoch Slovenska a nie USA a Francúzska. A to, o čom sa hovorilo, je na Slovensku skutočný problém. Našťastie nemajú komisári OECD v hlave piliny a do spolku nás neprijali. Aj keď Európa stratila mnoho, sme radi, že si zachovala aspoň zdravý rozum. To je dobrá správa aj pre nás, aj u nás musia zvíťaziť strany so zdravým rozumom. A ak nie, ostaneme bokom ako neželaný syn a môžeme lobovať a lobovať a lobovať, alebo slovensky – podplácať a podplácať a podplácať a nič. Buranov a zlodejov nahradili úplatkári a lobisti. Skutočne pekná budúcnosť pre naše deti.

Choroba a posledné dni prezidenta ukázali veľkú chorobu zdravotníctva. Ak nemáme klimatizovanú izbu ani pre prezidenta, pre koho ju máme? Ak vrátnik neotvorí dvere sanitke prezidenta a ešte si telefonicky potvrdí, či môže uvedené auto pustiť do nemocnice, koho pustí? Keď dcéra prezidenta musí búchať na okno, aby prišli ošetrovatelia a lekári, je to smutné, ale nič čo by nás prekvapilo. Veď aj Vás už určite zastavil vrátnik pri prešovskej nemocnici, napriek tomu, že ste išli s rozsvietenými svetlami a trúbili ste. Určite ste aj Vy už museli hľadať na chodbe prázdny vozík či posteľ na kolieskach, aby ste nemuseli svojho chorého súrodenca či rodiča preniesť v zuboch. No a teraz to zažila aj rodina prezidenta. Aspoň v chorobe sme si všetci rovní. Možno situácia okolo prezidenta presvedčí darmožráčov v štátnej správe, že ďalej šetriť na zdravotníctve na úkor štátnych úradov, asi nie je tá najlepšia cesta. Ak nemáme ani jednu nemocnicu, kde by sme mali prístrojové vybavenie, keď nemáme ani toľko zodpovednosti, aby sme priznali svoju biedu pacienta, kým je ešte relatívne živý…

[Eva a Andrej]

HajaReport 06/2000

Vážení priatelia,

leto je konečne už tu. Čerešne sme už jedli a chutia rovnako dobre, ako po minulé roky. Aj Vás stále niekto otravuje s ponukami na dovolenku, keď nemáte skoro žiadne peniaze? Cestovné kancelárie pre istotu nakúpili málo zájazdov. Mesiac predávania a je vypredané. Nám to nevadí, nakoľko na dovolenku tento rok určite neostane zdrojov. Veru, veru, ťažko sa podniká pri nestabilnom ekonomickom prostredí. Dnes na to doplatili cestovky, ktoré radšej menej zarobia, ako by mali prerobiť na storno poplatkoch. Dnes teda nezarobili cestovky, kto to bude zajtra? Je naozaj smutné, že naši politici si neuvedomujú ekonomické dôsledky svojich výrokov. Za mlada sme podobné vety nazývali – hlody. Výroky predsedu parlamentu o tom, že on nikomu neuškodil, sú skutočne smiešne. SDĽ je v takom stave ako ešte nikdy. Ako KSS mali lepšie meno ako dnes. Ak tak budú ďalej pokračovať, ostane im v zahraničí len jeden partner – Kubánska Internacionála. Sme radi, že po voľbách už SDĽ nebude smrdieť v parlamente. Veď aj my pamätáme na obmedzenia pri kúpe auta, ktoré túto republiku stáli len na nezaplatenej DPH už viac ako je predpokladaný príjem zákona o 3 roky. Pamätáme na to, ako bol tvorený rozpočet, klasickým komunistickým plánovaním nákladov. Ale my už 10 rokov budujeme trhové hospodárstvo. Súdruhovia, od predpokladaných tržieb a výnosov je potrebné začať a nie naplánovať si náklady a potom zvyšovať dane, aby to mal kto platiť. To však predseda SDĽ asi nevie a nevie to ani ministerka financií. Alebo vedieť nechce. Pamätáme na to, že do dnešneho dňa nie je predložená nová koncepcia podpory poľnohospodárstva. A to už nehovoríme o bojkotovaní decentralizácie výkonu štátnej správy. Na Slovensku platí, že na čo politik siahne, tam 100 rokov tráva nerastie. Aj takáto veta odznela na valnom zhromaždení akcionárov VSŽ Košice. Smutné je, že nemenovaný drobný akcionár VSŽ mal úplnú pravdu. Nový zákon o paušálnej dani sa nepripravuje, napriek fiasku toho schváleného. Diskriminácia drobných živnostníkov sa stupňuje, keď po nemožnosti vyplatenia diét pri služobných cestách na Slovensku, či povinnosti platenia cestnej dane aj za súkromné vozidlo si nedajú do nákladov ani paušálnu časť amortizácie. Ich zamestnanec má na všetko právo, ale on ako podnikateľ na nič. Zaujímavá logika. A to ministerka financií hovorila niečo o podpore. Naozaj smutná podpora, keď v otvorenej dlani štátu vidíme len drobné, ale pod mečom zákonov sa stále tvrdšie a tvrdšie vyberajú celé.

Konečne sa to pohlo. VSŽ je „predané“, K+K Pivovary sú predané a postupne predávame všetko čo máme. Smutné je, že peniaze z privatizácie Slovenských telekomunikácií prejeme alebo presunieme do platenia starých dlhov. Za chvíľu nebudeme mať čo predať a jesť treba aj o rok …

Najlepšie bude, ak na to všetko aspoň počas dovoleniek zabudneme. Ani Vám neostalo na dovolenku v zahraničí? Potom si prajeme pekné leto na Slovensku a nech nám to počasie na Domaši vyjde.

[Eva a Andrej]

HajaReport 05/2000

Vážení priatelia,

rozkvitli čerešne. Vždy, keď kvitnú čerešne je nám jasné, že leto je nezadržateľne tu. Andrej, keď bol malým chlapcom, v tomto období trávil mnoho času na kopci (pozemky starého Bachingera), kde sa s kamarátmi hrali na schovávačku. Vyplatilo sa im trénovať schovávanie, lebo keď zasvietilo slniečko, na lúku chodili dievčatá opaľovať sa a niektoré sa opaľovali aj nahore bez. A vtedy dobre padlo chlapcom byť výborne schovaní a len tak sa kochať krásou prírody. Aj Eva chodila na rovnaké pozemky a tiež spomína v dobrom na Bachingerove čerešne. Andrejovi síce stále tvrdí, že ona nepestovala opaľovanie bez, ale veď všetko je možné. Možno, že Andrej dobre schovaný obdivoval aj krásu prírody, ktorú má dnes denne pred sebou. Príroda je však stále krásna. Tak dnes, ako v čase mladosti.

Čerešne a višne starého Bachingera už nerodia. Aj jeho hôzostrašný vlčiak už nebreše. Čas sa nedá zastaviť. Nám ostáva v ústach jedinečná chuť kradnutých čerešní a stále cítime ten zvlášny strach, keď sme zbadali starého Bachingera mávajúc dlhou palicou, ktorý krívajúc uteká k čerešni spolu so svojím psom. Vtedy neostávalo nič iné ako rýchlo utekať preč, naspäť na sídlisko, v ktorom sme bývali. Čas sa nedá zastaviť, dnes my orezujeme čerešne a nadávame na deti, ktoré nám ich oberajú. Šarvanci, keby aspoň tie konáriky nelámali. Dnes už my kričíme a krívajúc utekáme, ale v kútiku duše by sme boli radi na čerešni a večer plakali v maminom náručí, keď bolelo bruško, lebo mlieko v zmrzline a čerešne sa nemajú vždy radi.

Prežili sme hektický mesiac. Presťahovali sme spoločnosť Jantar Slovakia na Jarkovú 4. To bolo vynášania, upratovania a lopotenia. Najhoršie je už za nami. Spoločnosť Jantar Slovakia musela opustiť svoje priestory na Metodovej 8 pre veľmi vysoké nájomné. V meste sme si teda nechali len jeden príručný skladík a servis a všetko ostatné presťahovali mimo mesta, do prenajatého rodinného domu, kde je nájomné predsa len výrazne miernejšie. Klub Jantar sme sa po dlhom zvažovaní rozhodli zrušiť. Spoločnosť chceme profilovať ako spoločnosť Internetových technológií, spoločnosť na montáž a výrobu počítačov. Už dnes máme v meste popredné miesto v maloobchodnom predaji počítačov. Preto Vám už dnes môžeme ponúknuť veľmi dobré ceny a chceme mať aj vynikajúci servis. V platnosti ostáva aj telefónne číslo 7721378 ako aj Emailová adresa jantar@po.sk Spoločnosti, ktoré majú podpísanú zmluvu o vedení účtovníctva majú u nás samozrejme a automaticky zľavu na cenu nových počítačov.

Naším plánom bolo a je vybudovať spoločnosti, ktoré poskytnú komplexnú službu podnikateľom do 50 pracovníkov. Spoločnosť Jantar Slovakia náš štvorlístok ukončuje. Ak ste sa už rozhodli podnikať, radi Vám ponúkneme počítač a kancelársku techniku – vrátane kancelárskeho nábytku vyrobeného pre Vás a na mieru. Dodáme Vám ekonomický a pokladničný software. Radi Vám spracujeme účtovníctvo, alebo vykonáme jeho kontrolu a v neposlednom rade Vám to všetko ponúkneme na splátky pomocou našej leasingovej spoločnosti.

Zatiaľ rovnako ako Vy máme ešte veľa dlhov. Ale rastieme spolu s Vami.

Veľa štastia praje tandem
[Eva a Andrej]

HajaReport 04/2000

Vážení priatelia,

a máme tu Jar. Skončili naše výpočty neúspechov, daňové priznania sú priznané. Čo sme nestihli, už nestihneme. Začína nový rok a nová Jar. Pripravíme si teda vajíčka, čokoládových zajačikov, „letnejšie“ oblečenie a obutie a necháme sa plne opantať novou Jarou. Snežienky si už asi nenatrháme, ale tak je to správne. Veď keď pozorujeme mestkých ľudí, ktorí vyrazia do lesa, chovajú sa ako kombajny. Trhajú všetko, na čo narazia. Každý chce mať troška Jari vo svojom domove, ale aby niečo zostalo aj tam vonku. My teda netrháme a radšej sa chodíme len tak „kochať“. Rovnako ako R. Hrušinský vo filme: „Vesničko má strědisková“. Je tu proste nová Jar, lepší vzduch, dlhší deň a viac možností. Prajeme Vám peknú Jar a dobrý rok.

Vstupujeme teda do nového „účtovníckeho“ roka. Aký bude? Bude to rok oživenia a dobrých zárobkov, alebo rok útlmu a dalšieho úpadku? Ťažko povedať. Prvé lastovičky už prileteli. VSŽ má možnosť mať nového a solventného majiteľa, len tým starým sa to asi nebude páčiť. Pivovary po predaji spoločnosti Karola Konárika K&K Pivovary s.r.o. budú plne v rukách nadnárodných spoločností. Pri Košiciach sa stavia nový závod na výrobu počítačových koncoviek, spoločnosť Billa chce otvoriť do konca roka ďalších 30 supermarketov a hypermarketov, ktoré oni volajú Billa a Big Billa. Ďalšie obchodné spoločnosti sa pripravujú vstúpiť na slovenský trh. Oveľa hlavnejšie ako supermarkety sú ale výrobné spoločnosti. Na východe to okrem Košíc nevyzerá veľmi dobre. Žiadny strategický partner sa nečrtá ani v Prešove, ani v Humennom, ani v Sabinove, ani v Strážskom, na východe sa proste práca nečrtá. Preto sme pri hodnotení roka 2000 trošku zdržanlivejší. Rok 2000 bude podľa nás rok ťažký. Rok, ktorý poriadne „zaklepe“ každým z nás. Veď náklady nám rastú a rastú a naše tržby stále klesajú. Bude to rok zmien. Zmeny vlastníkov sa už začali. Potom sa pridajú zmeny v štruktúre spoločností a v neposlednom rade sa určite zmení aj kultúra v organizáciách. Očakávajú nás výrazné zmeny, ktoré sme všetci trošku očakávali, ale zároveň sa ich všetci trošku bojíme. Ľudia však volili zmenu a tá nastáva. Zatiaľ je to zmena k horšiemu, ale …

Páči sa nám aj návrh nového sociálneho zákona. Po polroku bezproblémovej evidencie na úrade práce sa bude môcť občan rozhodnúť. 1/ Ak má školopovinné deti a riadne sa o nich stará, bude môcť ostať a starať sa. Štát bude platiť nemocenské, sociálne a dôchodkové poistenie. Nový zákon teda opätovne zavádza zamestnanie: „žena/muž v domácnosti“, tak ako to bolo aj za komúny. 2/ Ak chce plné sociálne dávky, t.j. 4300,- Sk/mesiac, musí prijať polovičný úväzok verejno-prospešných prác. Tieto práce budú organizovať mestá a obce v ich prospech. 3/ Ak sa vyhne práci, alebo o prácu nejaví záujem, je automaticky preradený na dávku na prežitie. Táto dávka bude na úrovni 1500,- Sk/mesiac a nebude musieť byť vyplatená v peniazoch.

Postupne začíname rozumieť, prečo sa na západe ľudia ako prvé pýtajú na zdravie a hneď potom na prácu. Prajeme nám všetkým, aby sme mali dobré zdravie a peknú prácu.

Peknú Jar Vám praje tandem
[Eva a Andrej]

HajaReport 03/2000

Vážení priatelia,

boli ste sa už podpísať? Referendum! To je to, čo nás zachráni. Slobodne rozhodneme, že novú vládu pošleme do hája a dáme si tam starú vládu, ktorú pošleme do hája do roka a do dňa. Novinári už nemali o čom písať, preto sa hodila ľudu ohlodaná kosť. Mäsa už na nej niet, ale to nevadí, psy sa pobijú aj o kosť. Je nám smutno, keď vidíme politický boj toho najprimitívnejšieho rangu. HZDS nemá žiadny nový a lepší program, ale „nová vláda to nevie“, preto ideme do vlády my, „staré kádre“. Je pravdou, že to vieme ešte menej, ale to nevadí. Zoberieme pôžičku, zvýšime dôchodky, pridáme sociálne Rómom a vo voľbách máme 21% od dôchodkárov a 10% od Rómov. (Len tak pre zaujímavosť, Róm znamená v rómskom jazyku – Človek, nevieme, prečo potom nás „bielych“ volajú Gadžo.) Tešme sa teda na ďalšie neúspešné referendum a ďalšie peniaze, ktoré výrobná sféra poskytne štátnej správe na prežratie. Neúspešné referendum si môžeme dovoliť, veď nemocnice, lekárne, školstvo, armádu či políciu máme úplnom poriadku.

Na politikov sa však nemôžeme hnevať. Oni len pochopili zvláštnu črtu slovenského národa. U nás je „geroj“ ten, ktorý len nadáva, kritizuje, všetko vie hubou najlepšie a jasne ukazuje na problémy tých iných. Slováci sú veľmi ľahko proti, ale veľmi ťažko sme za. Sme proti NATO, EU, proti profesionálnej armáde, sme proti Židom, Rómom, Černochom. Presne tak ako, hovorí Rasťo Piško: „Já mám lidi rád, ale ať mne neserou!“ Proti sa zjednotíme rýchlo, ale za – to je na dlhú debatu. A teda debatujeme, debatujeme, debatujeme a potom sa čudujeme, že tí, čo aj niečo robia, sú ďalej. A tak dovážame výrobky Made in Malaysia, Made in China a čudujeme sa. Na nenávisti sa dajú na Slovensku chytiť pekné politické body, ale z nenávisti sa nenažereme. Nevadí!

Najhoršie na celej veci však je, že SDĽ začína blokovať najväčšiu vec, ktorú chcela táto vláda urobiť. Decentralizácia štátnej moci to bolo to, prečo túto vládu volilo mnoho ľudí. Je smutné, že naše mestá dostanú z daní len 4-5% a všetko ostatné sa rozdeľuje v štátnom rozpočte, alebo v Bratislave. Potom to aj tak vyzerá, že v Prešove sa zarába len 65% z platov v Bratislave. Ak sa nepodarí decentralizácia, nepodarí sa nič. Tento krok naráža na dva momenty. Jednou je to, že úradník, ktorý peniažteky niekde v Bratislave rozdeľoval, príde o dobré miesto s pekným platom a pravidelným prísunom úplatkov. Ten bude proti. A čuduj sa svete, aj ten starosta obce či malej dedinky je proti, lebo stále platí slovenské špecifikum. S hubou vieme všetko najlepšie. Dobre padlo starostovi 20 rokov hovoriť: „Nemáme vodovod lebo Bratislava nedala peniaze“. Teraz, ak dostane peniaze a kompetencie, na koho sa bude vyhovárať? Má priznať, že je nemohúci a že nemá ani projekt? Veď aj jemu sa páči byť starostom a nestarať sa.

Nemáme to tu na Slovensku jednoduché. Decentralizácia pravdepodobne nebude, teda nesplní sa hlavný cieľ SDK. Privatizácia sa pravdepodobne nedošetrí a spadne aj hlavný cieľ SOP. Lepšie sa nemáme, teda neplní sa ani hlavné heslo SDĽ – lepšie žiť. Pozemky neprejdú pod správu obce, teda nepomôže si ani SMK. A my debatujeme a debatujeme a debatujeme….

[Eva a Andrej]