Kategória: HajaReport

Vážení priatelia,

po tom pamätnom dni, keď teroristi zaútočili na kancelárie svetového obchodného centra je v médiách veľmi často spomínané slovo Korán, Mohamed, Islam. Ľudia vyznávajúci Islam sú automaticky považovaní za možných teroristov a sú pozorovaní spravodajskými službami štátov. Všetci rozprávajú o terorizme, o fanatizme, ale keby sme sa našich novinárov spýtali, kedy žil Mohamed, či pred Kristom, či po Kristovi, mnohých by sme dostali do pomykova. Preto sme sa v dnešnom úvodníku rozhodli vziať do ruky priamo Qur’án a priblížiť Vám priamo z jeho súr niečo z jeho obsahu. Ako je všeobecne známe Qur’án diktoval prorok Mohamed. Kto to bol? Kedy žil? Mohamed sa narodil v roku 570 po Kristovi v Mekke v rodine Hášimovcov, nie bohatej a bezvýznamnej vetve významnejšej rodiny Kurajšovcov. Otec mu zomrel počas tehotenstva matky, a teda Mohamed sa rodí ako polosirota. Keď mal okolo štyroch až šiestich rokov, umiera mu aj matka a Mohamed sa stáva úplnou sirotou. Podľa vtedy platného práva sa o siroty postarala rodina, a to v Mohamedovom prípade bol jeho dedko Add al-Muttalib a po jeho smrti jeho strýko Abu Tálib. Ďalšie fakty o mladosti sú nespoľahlivé. Čo je však isté, Mohamed bol príslušníkom rodu bez akejkoľvek pozície, či ekonomického významu v Mekke. Jediným východiskom z tejto pozície sa pre neho stáva sobáš. Ako 25-ročný robí obchodného zástupcu bohatej vdove menom Chadídža a zakrátko sa s ňou oženil. S manželkou má šesť detí. Dvaja synovia mu umierajú ako kojenci a mená štyroch dcér sú bezvýznamné. Okrem najmladšej Fatimy. Mohamed 15 rokov obchodoval a nebol ničím výnimočný. Zachovaným faktom je, že Mohamed bol mimoriadne citlivý človek, ktorý veľmi ťažko niesol boje arabských rodín, osobnú pomstu rodov, kastovanie, ako aj nejednotnosť v uctievaní boha. V Mekke žili židia, byzanskí katolíci, ale jednotlivé kmene uctievali aj „svojich“ kmeňových bohov a prírodných bohov ako je slnko, voda, vietor a tak podobne. Mohamed sa po 15 rokoch obchodovania dostáva do osobnej psychickej krízy. Okolo roku 610 má extázu – záchvat, počas ktorej mu je dané hovorenie veršov Qur’ánu. Jeho prvá reakcia je veľmi prirodzená. Mohamed je presvedčený, že sa zbláznil a vážne uvažuje o samovražde. S myšlienkou na samovraždu sa zdôverí svojej žene a bratrancovi menom Waraqy. Manželka a bratranec ho dva až tri roky ukľudňujú, aby sa nezabil. Bola to práve Chadídža, ktorá prvá vyslovuje myšlienku o prorockom význame manželových videní. V roku 613 Mohamed prvý-krát verejne prednáša verše Qur’ánu. V roku 614 má Islam len 20-tich veriacich. Známi sú hlavne predpísaným spôsobom modlitby vtedy ešte len 1x denne. Miestna ekonomická oligarchia mu vyčíta len to, že Islam zavrhuje tradičné náboženstvá a verí výlučne len v jediného boha stvoriteľa a vykupiteľa. V tomto čase Mohamed hľadá kompromis a do Qur’ánu zakomponováva súru, v ktorej dovoľuje muslimom pristupovať v modlite k Alahovi aj prostredníctvom prostredníkov, ktorých vyberá z tradičných náboženstiev, ale aj z katolicizmu (Kristus a Mária) ako aj zo židovstva (Abrahám, Mojžiš, Izmael). Potom si však uvedomuje dôsledky svojho kompromisu, verše označuje za „Satanské verše“ a pod trestom smrti ich nesmie žiadny Arab ani citovať ani zapísať do Qur’ánu. To platí aj dnes. Namiesto týchto veršov zaradil do Qur’ánu súru 109 a 112, kde sa jasne prihlásil k monoteizmu. Na tento jeho čin reagujú Kurajšovci obchodnou blokádou jeho rodiny. Tá trvá v rokoch 616 až 618. V roku 619 zomiera hlava rodu Mohameda a jeho strýko Tálib a umiera aj jeho žena Chadídža. V tom vidí slabinu Mohameda hlava rodu Kurajšovcov Abú Lahab a presvedčí Mohamedov rod, aby sa vzdali Mohameda a Islamu a Mohameda nechránili. Za to sa mu od Mohameda dostáva nehynúcej slávy a ako jedinému žijúcemu človeku sa mu dostáva tej cti, že jeho meno je zapísané v Qur’áne. Mohamed ho v súre 111 samozrejme prekľaje. Od roku 619 teda všetkým moslimom v Mekke hrozí fyzická likvidácia. Preto postupne utekajú mimo mesta do oázy Jathribu. Dňa 24.9.622 tajne opúšťa Mekku aj Mohamed. Tento deň je sviatkom Islamského sveta, ktorý volajú útek alebo podľa nich hidžra. Je to aj počiatok moslimského letopočtu. Mohamed oázu premenováva na mesto prorokovo (Medinat ah-Nabí) skrátene Medina. Dnes Medina označuje každé dostatočne staré centrum mesta. Potom Mohamed vyhráva mnoho bojov proti Mekke. Je to v roku 624,625,627. V roku 628 organizuje Mohamed prvú náboženskú púť na sväté miesta neďaleko Mekky (okolie Ká’by). O rok zas. V roku 629 procesiu pustia aj do mesta a celá Mekka prijíma Islam a Mohameda ako proroka. Mohamed dá zabiť len 3-4 ľudí, ktorí preukázateľne v rokoch prenasledovania (619-622) zabili bezbranných vyznavačov Islamu. Veľké zabíjanie sa teda nekoná. Na počesť II. púte do Mekky Mohamed usporiada veľkú modlitbu, kde z jasných politických dôvodov predriekava verše Qur’ánu pútnikom v počte nad 2000 černoch menom Bilál (ako muezzim). Po prevzatí moci v Mekke Mohamed uskutočňuje mnoho výjazdov, je v mnohých bojoch, ale teraz už hlavne proti židom a katolíkom. Zaujíma ho hlavne ich majetok. Na jednej výprave v roku 632 ho otrávia (vraj židia) a 6.6.632 umiera bez mužského potomka. Ako to bolo s Islamom po smrti Mohameda Vám radi povieme v novembri. [Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

dovoľte nám v septembrovom úvodníku si trošku pospomínať na minulosť a byť aj trošku nostalgickejší. Lebo ako hovorí klasik, len uvedomenie minulosti nám pomáha prekonať súčasnosť a plánovať budúcnosť. A dobrá nálada a kladné myslenie je to jediné pozitívne, čo na nás čaká. Pred siedmymi rokmi Eva a Andrej pracovali ako hadi (a hadica) pre Američanov v obchodnom dome K-mart Prešov. Bolo to ťažké obdobie, nakoľko ani naši americkí priatelia a manažéri nevedeli, čo vlastne chcú na Slovensku robiť. Naviac rôzne „vylepšenia“, ktoré K-mart vymyslel v investičnej výstavbe či v obchode, sa za mlákou minuli účinkom a akcie K-martu začali podozrivo klesať. V tomto období sme sa všetci vedúci nepredajových oddelení samostatne rozhodli, že či je naozaj najlepšie presviedčať niekoho dva roky, že investovať 36-tisíc do opravy, ktorá následne šetrí 15-tisíc mesačne na nákladoch, sa oplatí. Vedeniu obchodu to bolo viac-menej jedno, veď keby sa na to prišlo, zodpovedného mali. Skutočne zastávať funkciu supervisora pre Američana je pekná somarina. Rozhodli sme sa somariny nerobiť a aj to „ako hovoríme neskromne“ urýchlilo pád tejto celosvetovej spoločnosti [smiech] a následný predaj Tescu bol už bez našich hláv. Ako hodnotíme tento krok? Kladne. Za tých osem rokov sme prišli na to, že nielen robiť supervisora pre Američana je somarina. Keby sme spočítali tých somarín, asi by sme sa nedopočítali, ale boli to už naše somarinky a nik nám ich nekázal robiť. Účtovníctvo nám teda funguje už sedem rokov a veríme, že bude fungovať ešte osemdesiat. Za uvedené obdobie sme prežili mnoho daňových kontrol a ako sa hovorí „sme už oťukaní“ ako hráči amerického futbalu. Máme však aj jedno menšie výročie. Sú to už dva roky, čo sa nám podarilo úspešne dotiahnuť do dobrého začiatku našu ďalšiu podnikateľskú aktivitu. Asi pred troma rokmi sa Andrej rozhodol, že začne zháňať peniaze a že budeme predávať počítače na splátky. Precestoval toho hodne. Navštívil banky, investičné fondy, rôzne spoločnosti u nás aj v zahraničí, ale ako to zažívate aj vy, buď sme boli malí, alebo ich to nezaujímalo. Bolo to obdobie, keď peniaze od obyvateľov vyberali rôzne spoločnosti, ktoré mali v názve invest, finance, rôzne raje či kokosi, alebo tak nejako. Všetci sľubovali výnos minimálne 31-35% ročne. Vtedy prísť na trh so serióznou aktivitou bolo skutočne ťažké, ale podarilo sa. Presne pred dvoma rokmi sme zohnali seriózneho sponzora našich aktivít a mohli sme rozbehnúť náš predaj na splátky. Aj s tým bolo trošku problémov, bolo potrebné navštíviť všetky väčšie splátkové spoločnosti a dozvedieť sa od nich čo najviac, ale aby netušili, prečo to chceme vedieť. A tak sme postupne navštevovali predajne Tesca, kde je Multiservis predajne kde je Quatro, Home Credit, Unikredit, Profit a tak podobne. Nakoniec to bolo preštudovanie katalógu Triangel a Drukos. Proste práca ako na kostole. Chceli sme systém, ktorý 100% vyhovuje našim podnikateľom. Taký systém, ktorý im umožní aj odpočítať DPH aj všetky splátky dať do nákladov. Či už formou nájomného, či odpisov. Nakoľko sa jednalo a jedná o malé peniaze, z pohľadu sponzora, bola to skutočne práca namáhavá, ale už je za nami. Postupne sa teda učíme, čo to znamená predávať na splátky. Za dva roky máme za sebou aj nejakých tých neplatičov, ktorí nakoniec zaplatili, aj nejaké tie nedokončené zmluvy, kde sme odobrali predmet prenájmu. Vo všeobecnosti však platí, že sme ľudia a určite sa dohodneme. A nemať dnes peniaze nie je skutočne nič výnimočné. V tejto situácii sme každý mesiac pred výplatami a žijeme. Nakoniec sa nám stále podarí vyplatiť zamestnancov, aj keď je pravda, že majitelia majú veľmi často výplatný termín posunutý. Ale aj o tom je podnikanie. Pre nás je dôležité, že sa nám darí držať príjmy a výdaje v rovnováhe a veríme, že raz v reálnom čase nám zaplatíte. H&H Partners s.r.o. teda predáva už dva roky. Za dva roky ako postupne krachovali tie investy, raje či finance sa zlepšovali aj naše podmienky. Dvakrát sme znižovali nájomné /navýšenie/. Od tohto mesiaca máme možnosť predávať v akcii, ktorá sa volá desať na desať. Je to jednoduchá a skutočne výhodná forma predaja. Spláca sa desať mesiacov a navýšenie je desať percent. Proste paráda, už skoro ako v Nemecku. Po krátkej minulosti so splátkovým systémom sme už (Eva a Andrej) 100% presvedčení, že predávať na splátky Vám našim zákazníkom, je menšie riziko ako predávať ľuďom len tak z ulice. Na našich zákazníkov, ktorým účtujeme napr. viac ako jeden rok a pravidelne platia naše faktúry, by sa už nemali uplatňovať rizikové koeficienty, ako na ľudí, ktorých nepoznáme. My sme o tom presvedčení, ale náš sponzor o tom ešte presvedčený nie je. Bankári sú skutočne ľudia konzervatívnejší, ale zatiaľ sme sponzora presvedčili o všetkom, o čom sme boli presvedčení my. Chceme naše aktivity viesť tak, aby ste Vy, naši stáli zákazníci, mali lepšie podmienky na nákup. Napr. nulovú akontáciu, či jeden mesiac používania zadarmo, alebo najlepšie oboje naraz pri nezmenenom navýšení… Máme jasnú predstavu, čo chceme dosiahnuť a postupne to navrhujeme aj sponzorom. Veríme, že budeme úspešní. Ak sa nám podaria trhy PVT v mestskej hale, budú ďalšie argumenty v náš prospech. Príďte na trhy a priveďte aj kúpychtivých susedov.

Dovidenia v našom stánku pri kole a koňačiku praje tandem
[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

nič nezbehne rýchlejšie ako dobrá dovolenka. Aj Vám to už zbehlo? Máme po dovolenke a radi by sme trošku pouvažovali aj o podnikaní ako takom. Ak nám dovolíte, na začiatok by sme troška teórie… V podnikaní by sme si stále mali klásť otázku. Čo je zdrojom našej konkurenčnej výhody? Ak nemáme žiadnu odpoveď, sme na tom veľmi zle a mali by sme pouvažovať o našej firemnej ponuke. Ak máme odpovedí niekoľko, sme na tom lepšie, ale je to dobré? Ak by sme sa pridŕžali zdravého rozumu, určite nás napadne, že najlepšia konkurenčná výhoda je vytvorenie okamžitého monopolu. O to sa snažia všetci. Ako na to, aby sme boli jediní, monopolní, aspoň na obmedzený čas alebo v obmedzenom priestore? Mnoho ľudí si myslí, že tomu pomôže inovácia. Používanie nových technológií, nové pracovné postupy, Internet, nové počítačové programy či najnovšia výrobná technológia. Áno, to všetko nám pomôže získať jedinečnosť, ale ak to s investíciami „prepískneme“, začneme mať problémy s platením faktúr, alebo s cashflow ako sa tomu odborne nadáva. A naviac ani naša konkurencia nespí. Ak uvidí, že naša inovácia je dobré „rito“, za necelého pol roka nás dobehne a naša jedinečnosť je ta tam. Je teda správna naša cesta, keď sa snažíme zaviesť ISO 9000, vyrábať japonským spôsobom bez skladových zásob „just in time“, je cesta zavádzania najnovších marketingových poznatkov do predaja dobrá? Bude to stačiť? Budeme jedineční? Pri tejto príležitosti nás napadá Amerika. Jedna reštaurácia nemohla získať jedinečnosť, a preto sa majiteľ rozhodol, že bude jedinečný tým, že bude vedome zákazníkom škodiť. A tak servírka vedome obliala hosťa polievkou, doniesla mu prevarenú coca-colu a tak podobme. Túto jedinečnosť si všimla dokonca aj veľká CNN a zaradila ukážky z podniku do svojho hlavného spravodajstva. Takáto jedinečnosť sa získava ľahko, ale skoro aj omrzí. Do daného podniku si idete sadnúť raz, že či naozaj, a keď sa na vlastnom saku presvedčíte, že naozaj, tak to Vám stačí. V čom teda spočíva úspech? To keby sme vedeli, boli by sme asi najbohatší ľudia na svete. Podľa marketingového teoretika pána Nordstroma všetko je ukryté v troch orieškoch. Rovnako ako šťastie Popolušky. Jeho oriešky sa volajú, funkčnosť, estetika a etika. Ak to preložíme do bežnej reči, znamená to priniesť na trh a predávať produkty v prvom rade funkčné, produkty ktoré lahodia oku aj duši a zároveň ich predávať spôsobom, ktorým sa chováme k našim odberateľom slušne. Proste neotravujeme ich. Aké jednoduché, poviete si. Ale je to skutočne také jednoduché? Pozrime si len taký predaj na splátky. Určite aj Vás otravuje nosiť niekde doklady. Faktúru, SIPO, občiansky a tak podobne. Ale ako sa majú splátkové spoločnosti chrániť pred podvodníkmi? Podvodníci podvádzajú a nás to otravuje. Bolo by dobré, keby niekto, kto uvedeného človeka pozná, sa mohol zaručiť. Napr. banka. A tak vznikla prvá kreditná karta. Banka sa zaručuje za klienta, že zaplatí. A už je len krok k spotrebným úverom. Alebo obchody. Keď začal K-mart zavádzať samoobslužné predajne ovocia a zeleniny, všetci Slováci krútili hlavami. Ale uvedená prevádzka šetrí pracovnú silu a zákazníčky si to svoje jabĺčko vyberú samé. Také „akorátne“. Také, aké by Vám predavačka nikdy nevybrala. Celkom zaujímavý marketingový ťah majú niektoré veľké obchodné spoločnosti pri odmeňovaní pracovníkov. Časť ich mzdy je platená formou tovaru v 10% DPH. Hlavne chlieb, mlieko, mäso, minerálky. Prečo? Lebo na konci roka to schovajú do „prirodzeného úbytku“ alebo v najhoršom vykážu ako manko. Potom zaplatia 10% na DPH, a to je menej ako 50% na odvodoch a dani zo mzdy. Takto moderne si teda zabezpečujú, že ľudia u nich pracujú za stravu a ostatok platu stačí na ošatenie a byt. Ozaj nemala sa slúžka lepšie? Tá dostávala aj vreckové. Ale o tom sme nechceli. Ako najlepší príklad inovácie ale aj pravidla, ktoré my v HajaConsulte voláme pravidlo troch orieškov, nám slúžia japonské firmy. Napr. Nokia. Nie náhodou táto spoločnosť má celú polovicu celosvetového trhu s mobilnými telefónmi. Pozrieme sa na ich produkt z pohľadu prvého orieška. Funkčnosť – funkčné to rozhodne sú. Ale sú viac funkčné ako Ericsson či Siemens? To ťažko. Ak však samozrejme nevezmeme do úvahy geniálny ťah ovládania jediným tlačidlom. Funčné teda sú. Sú aj estetické? Ak sa Vám nepáči klasická čierna, Nokia ponúka celú sériu krytov od bielej až po kakaovonebíčkovú. Jednoduché, ale ponúka to maximálnu variabilitu vzhľadu. A ako je to s etikou firmy Nokia? Žiadne veľké priateľstvá so športovcami. Žiadna NokiaSuperLiga sa nekoná. Asi pred desiatimi rokmi, keď prepukli drogové a dopingové škandály, veľké spoločnosti zmenili svoju taktiku a veľmi zodpovedne si vyberajú sponzoring. Určite sa pamätáte, že po afére najväčšieho amerického speváka v kúpeľni s chlapcom stiahla jeho reklamy, ktoré stáli aj 1 mil. USD, aj Coca-Cola. Vo veľkých spoločnostiach teda žiadne známe tváre. Snáď okrem pilotov F1. Podnikanie je teda boj, a keď sa strhne, je to boj tvrdý. Kto bude víťazom? Ak si myslíte, že Bill Gates, Paul Allen, Slovanet, Nextra či Telecom, nemyslíte správne. Aspoň podľa pána Nordstroma. víťazom má byť náš zákazník. A ak nie je, stačí, keď si to bude myslieť. Lebo nezabudnite na staré príslovie: “V podnikaní je najdôležitejšia poctivosť.“ Keď ju viete predstierať, máte na 80% vyhrané.

Veľa dobrých obchodov praje
Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

prišlo leto. Nezadržateľne sa nám oteplilo. Slniečko svieti, voda láka a my si tu v HajaConsulte plánujeme dovolenky tak, aby sme zachovali chod našich kancelárií a zároveň si všetci oddýchli. Každé obdobie má svoje čaro. Jeseň je nádherne farebná. Jar je nový život, ktorý sa prebudí a silnie, zima, to sú hlavne lyžiarske aktivity, ale aj krásne dlhé zimné večery pri kozube. Leto, aj leto má svoje čaro. V lete lepšie chutí pivo ako v zime. V lete môžeme chodiť polooblečení a to úplne bez trestu. Andrej hneď prvý deň prázdnin vyrazil s deťmi k moru. Okrem toho, že mu počasie vyšlo, lebo on má stále šťastie, obdivoval aj nádherný zvyk nenosiť na pláži podprsenky. Je pravdou, že niektoré babky už nestáli za pohľad, ale mladé Češky vraj zachraňovali reputáciu pláže. Aj leto má svoje čaro, aspoň podľa chlapov, v lete lepšie chutí … aj pivo. Ináč na Slovensku nič nového. Premiér vydáva prijatie 8/8 a nerušenie okresných úradov za začiatok premeny štátnej správy. Sľubovali zmenu, ale lepšia bude zmena zmeny. Ak SMK vystúpi z vlády, tak im preferencie len porastú, ale SDĽ sa už do vlády nedostane. Komunisti ostanú komunistami. Je jedno či sú v HZDS, alebo SDĽ. Skutočne sprostí by boli Maďari, keby ostali vo fiasku až dokonca. Táto vláda je jedno veľké fiasko. Okrem pridania peňazí na kancelárie a asistentov sa nedohodli na ničom. Ozaj viete koľko je primeraný nájom na kanceláriu asistenta? Odhlasovali si, že 17 tisíc. Sk mesačne. Nedávno jeden ekonomický časopis uverejnil analýzu výdavkov ministerky financií. Má nárok na služobné auto, aj na súkromné účely. Má nárok na ošatenie a reprezentačné, má nárok na šoféra a 3 ľudí v ochranke, ak to uzná za vhodné, má nárok, má nárok a nakoniec má nárok. Za naše dane. Ak to zhrnuli suma sumárum, podnikateľ s rovnakým príjmom 40 000,- Sk mesačne, zaplatí na daniach viac o 63 000,- Sk ročne, ako minister financií. A to preto, že podnikateľ nemá nárok na bavoráka, nemá nárok na ošatenie a reprezentačné, nemá nárok na liečenia a relaxácie v Častej-Papierničke, či ako sa to volá, nemá nárok na nič. A stále má nad sebou meč nezaplatenia daní nad 20 tisíc Sk, meč, že sa uvedený skutok bude posudzovať ako trestný čin so sadzbou až 4 roky. Podobne je tu zákon o trestnom čine nezaplatenia odvodov do fondov /sociálnych či zdravotných/. Ozaj, všimli ste si, že skoro nik, kto je narodený po roku 1970 nepodniká? Čo malo rozum zutekalo a čo ostalo sa zamestnalo. Najčastejšie na úrade práce. Oficiálna štatistika hovorí o katastrofálnom stave našich podnikov. Máme uzatvorenú kapitolu o obchodnom zákonníku, ale zákon podľa odporúčania EU sme neschválili. Zato sa ale hádame o územných celkoch, ktoré budú platené zo štátneho rozpočtu. V prvej fáze. Koľko ale bude trvať prvá fáza to vie len boh. Niečo je prehnité v tom štáte slovenskom. Ale budúcnosť je optimistická. Podľa hesla „ľudia a štáty sa začnú správať normálne, až keď vyčerpajú všetky ostatné možnosti“ vidíme, že aj u nás sa bude zlepšovať situácia. Ďalšie voľby už budú o tom, kto aký program ponúkne. KDH ponúka veľký tresk. Zákaz interupcií, povinnú katolícku výchovu na školách a nepovinné ostatné náboženstvá, ponúka všetko pre rodinu, ale čo je to všetko sme sa nedozvedeli, ponúkajú materskú dovolenku 5 rokov, proste predstavu ženy rodičky a kuchárky. DS znižuje dane. Na 19% by to bolo ideálne. Ale bez reformy to nepôjde. A keď budeme platiť aj krajské parlamenty, aj okresné a krajské úrady, tak to asi stačiť nebude. SDKÚ je strana ministrov. HZDS, SMER a ANO strany jedného človeka. A ako to dopadá ak príde strana jedného človeka do vlády vidíme na SOP-ke. Ten človek je už prezidentom a SOP-ka je nula celá nič percenta. Ďalšie voľby už budú o ničom. Nie je dobrá alternatíva. Samozrejme, ak nie ste Maďar. Ich záujmy zastupuje Béla, Duka či Pál na 100%. Maďari majú koho voliť. Ak ste Slováčisko ako remeň, tak ťažko. Podľa premiéra Maďarskej republiky, vstupom do EÚ z Maďarska odíde za prácou do Nemecka, Rakúska a ďalších štátov okolo 170 tisíc Maďarov. Len v prvej vlne. Preto sa náš sused pripravuje na túto situáciu a ponúka slovenským Maďarom ako aj Maďarom v Rumunsku, maďarskú kartu. Tá ho bude uprednostňovať pred inými uchádzačmi o tieto voľné miesta. Už dnes si riešia migračnú politiku. A čo naša republika? Odsúdili sme krok maďarskej strany. A tým sme skončili. Čo ponúkame my? Veď sú to naši občania. Úrad práce a privyrobenie si uhoriek vo fóliovníku? Ak by ste bol otec rodiny a nemal na Slovensku prácu a v Maďarsku by Vás chceli, nešli by ste za lepším zárobkom? Jeden nový most cez Dunaj nebude stačiť. Dostali aspoň Slováci v Juhoslávii od nás niečo? Na hlavu máme asi rovnaký HDP ako Maďarsko. Sme teda rovnako chudobní. Ale nie sme rovnakí. To nie. Aj leto má svoje čaro. Parlament nezasadá, slnko sieti, a najväčšia poisťovňa na smetisku zvanom Slovensko je proste najväčšia poisťovňa. Ak by sme mali vo Varšave dobre rozbehnutý obchod, tak by sme do 30 minút jazdy autom obsiahli asi 5 mil. ľudí. Ako je to s našou veľkosťou? Asi mizerne. Ale sme tu doma a podnikáme. Už sa tešíme na nového ministra financií, ktorý začne o rok schvaľovať ďalšie a ďalšie zákony v jednodňových termínoch. Proste budúcnosť je modrá a vesmír je ružový. Tak ako to spieva dvojica komikov Noga a Skrúcaný.

Veľa optimizmu praje
[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

konečne sú tu dovolenky. Nevieme ako u Vás, ale my tu v HajaConsulte sa na dovolenku veľmi tešíme. Pracujeme pilne celý rok, a preto si chceme oddýchnuť a načerpať silu a nápady do ďalšieho roka. Na dovolenke je podľa nás najlepšia pohoda. Pamätáme si na príhodu, nemenovaného herca divadiel v Prahe, ktorý keď nemal peniaze, tak trávil dovolenku doma. Vypol telefóny, prestal vyberať schránku, a prestal variť. Ak mal potrebu sa okúpať, tak naplnil vaňu až po okraj a kúpal sa. Jesť chodil do reštaurácií a prechádzal sa po Prahe ako turista. Ako sám tvrdil, nikdy si neoddýchol lepšie. Pozrel si s turistami z Nemecka Orloj, Radnicu, asistoval na „pravej a nefalšovanej“ českej svadbe. Napľul svoju slinu do Vltavy z Karlovho mosta. Prenajal si lodičku či vodný bicykel na ostrove a z nej kŕmil labute, alebo aj iné vodné tvory. Zašiel si na celý deň do ZOO. Navštívil múzeá, vojenské, židovské, václavské národné, ale tiež múzeum piva v krčme U Fleků – kde si dal flekovské čierne a zeleninku zo zemiačikmi, U Pinkasů – kde si dal najlepšie svetlé a pravý syr z mesta Olomouc. U Černého vola sa oplatilo ochutnať niečo z domácej zabíjačky. Krčmičku na malej strane s názvom Červené srdce neobišiel nikdy. Proste dovolenkoval. Dnes už p. Kopecký nežije, ale nie je to dobrý nápad? Ozaj, kde by sme zašli u nás v Prešove, či Humennom? Do ZOO? Najbližšie v Košiciach, alebo v Bojniciach. Múzeum či galéria? Iste, ale nie vždy sa je na čo pozerať. A reštaurácie? Dobré špeciality mora? Asi Amadeus v Trebišove. Čínska reštaurácia? Ani nevieme kde. Možno v Bratislave na Tomášikovej. Pláváreň v Prahe 4 Podolí, nám na Slovensku nahradí snaď len súbor bazénov a krytej plavárne v Štúrove. Že je to všetko trošku od ruky? Je, ale čo už. Aj u nás máme atrakcie. Rozkopané námestie v Humennom, neotvorené záchody v Prešove. Teda čo nás čaká na dovolenke na východnom Slovensku? Na čo sa máme pripraviť? Na Delňu, ktorá je pre mesto záťažou, a preto hľadáme strategického nájomcu a sponzora. Na to, že ani ďalších xy rokov nebudeme mať súbor bazénov a krytej plavárne, lebo o takom niečom sa ani neuvažuje. Máme peknú hlavnú ulicu pre cudzincov, ale to je to podstatné? Nemali by sme trošku opraviť svoje uvažovanie a konečne začať stavať niečo aj pre Prešovčanov? Priemyselná zóna na poliach za ZPA, no určite aj to by potešilo, ale nemal by sa o takéto niečo starať štát? Pán Dzurinda po voľbách vyhlásil, že Prešov je bašta SDK. Dnes, keď SDK reálne neexistuje, je to skutočne na veľa veci platné. Priemyselný park sa dokončuje v Petržalke, v Malackách, plánuje sa pri Komárne a tak. Zabudol vôl, že Spišákom bol. Na Slovensku len mesto Bratislava podľa smerníc EÚ má takú životnú úroveň, ktorá je nad hranicou akútnej biedy, a preto EÚ ju nebude musieť dotovať zo štrukturálnych fondov. Zaradenie Slovenska je stále v pásme špekulatívnych investícií. Z jednej zarobenej koruny sú 0,46 halierov poplatky a dane. Silne sa bojíme, že už aj Mikloš či Dzurinda rezignovali. Najradšej by asi premenovali našu republiku na Slovenskú republiku v likvidácii odovzdali kľúče do rúk odborníkom na likvidáciu (Smer – HZDS) a nabalili sa ešte naposledy pri konkurze podniku. Alebo Vy nemáte ten pocit? Riaditeľ štátneho podniku si kúpi byt v Bratislave za 2100,- Sk. Po zverejnení sa napíše vnútropodniková smernica, kde si tento krok riaditeľ sám sebe povolí a odsúhlasí a kontrolný úrad je spokojný. Žiadny zákon nebol porušený. Ozaj, ako na to prídeme u Nás v Prešove, keď všetko čo sa deje na radnici je predmetom tajomstva. Ako môže byť tajomstvom, kde a s kým cestoval primátor za posledné dva roky a koľko to spolu mesto stálo? Ako môže byť tajomstvom, koľko má mesto služobných áut a koľko nás ročne stojí údržba daného parku? Možno sme len trošku nerozumní, ale je mesto skutočne pripravené na činnosti, ktoré by dostalo od štátnej správy? Majú už smernicu čo všetko ešte zakážu? Možno len za položky, ktoré sme vymenovali, by bol pekný bazén pre Prešovčanov, alebo pekný park pri čínskej reštaurácii. A možno, že aj nie. Ale ako to máme vedieť keď je to tajné. Veríme, že už dlho nebude. Nič. Ale zrušiť nestačí. Porovnajte si www.praha.cz a www.presov.sk a prídete sami na rozdiel.

Tešíme sa na dovolenku, na načerpanie nových síl. Veríme v príjemné chvíľky a pekné spomienky. Ak nám vyjdú peniažky, vyrazíme na západ, ak nie, uplatníme radu p. Kopeckého a budeme dovolenkovať doma. Nakúpime Indulonu proti komárom a poležíme si na Delni, či na Domaši. Je pravdou, že si miesto na deku pravdepodobne budeme musieť rovnako ako pred rokom najprv pokosiť, ale projekt Veľká Domaša sa vraj už úspešne piaty rok pripravuje. Staršiu deku už máme a nafukovačky do vody tiež. Na dovolenke je skutočne najdôležitejšia pohoda. Preto si zo sebou vezmeme veci a ľudí, čo máme radi a budeme čerpať energiu a čerpať a čerpať, aby sme jej mali dosť na celý rok. To isté prajeme aj Vám a pri výbere dovolenky dobrú ruku. Nám pri dovolenkách na poslednú chvíľku pomáha veľmi adresa www.lastminute.at, ale až aj www.lastminute.sk. Rakúšania ponúkajú odlet z Viedne a ceny zájazdov sú skutočne veľmi zaujímavé. Pekné leto a tešíme sa na Vaše príjemné zážitky o ktoré ako veríme, sa podelíte aj s nami. Veľa slnka a vodky praje Eva a Andrej

Vážení priatelia,

prežili sme ďalšiu zimu a dočkali sme sa aj mesiaca máj. Určite ste sa aj Vy potešili inventarizácii účtov na daňovom úrade. Andrejovi prišlo aj tento rok vyjadrenie, že má ešte z roku 1994 preplatok na dani 74,- Sk, spolu s poučením, že tento preplatok už nie je možné vrátiť. Nakoľko to dostal už tretíkrát, doporučene do vlastných rúk a s doručenkou, nechápe zmysel uvedeného, ale komu nie je zhora dané…. Pred rokom sa pokúsil o nemožné a požiadal štát o vrátenie tohto nimi evidovaného preplatku. Nedočkal sa, dočkal sa len listu doporučeného, do vlastných rúk a s doručenkou s poučením, že uvedený preplatok už nie je možné vrátiť. Napriek tomu, že daňový úrad informoval o zmene adresy svojho trvalého bydliska, tohoročná inventarizácia prišla znova na adresu jeho matky. Sme radi, že aspoň na záchod trafia už úplne samostatne. Ale veď viete, registrácia je iné oddelenie a tam sa list nedostal. Skutočne jednotný informačný systém vládne v našom štáte. Už sa nečudujeme, že spolu nekomunikujú ani pracovníci matriky s políciou, či miestej samosprávy so štátnou správou. Ako sme si dokázali, problém je komunikovať aj v rámci druhého a tretieho poschodia tej istej budovy. Bojíme sa, že tu Internet nepomôže. Infovek zavádzajú na školy. Ako sa nedávno vyjadril minister, najväčší problém s týmto programom majú učitelia. Máme pocit, že aj miliardy vyhodené na jednotný systém štátu pôjdu dole kanálom. Veď ako sa ukazuje, štátnu správu je potrebné najprv naučiť efektívne používať priečinky na listy, potom telefón. A nakoniec by to mal byť fax. Nepreskočíme svoj tieň. Aj keď sa o to snažíme.

Ale nie je všetko čierne v našom štáte. Pripravujeme sčítanie majetku, bytov a peňazí. A samozrejme aj občanov, ale to nie je v prvej línii. Máte práčku? ROMO, nevadí, zaevidujeme. Máte auto? Škodu 1000, nevadí napíšeme. Máte byt? Zaevidujeme. Tomuto štátu vôbec nevadí, že ľudí eviduje v počítači každá matrika. A na spočítanie čísla okolo 5 mil. stačí počítač za 15 tis. Sk. Autá evidujú počítače polície, a byty počítače niekoľkých správcovských firiem a bytových družstiev. Stačili by im dať za povinnosť napr. 1x do roka poslať na štatistický úrad disketu či súbor cez Internet a bolo by po paráde. Ušetrili by sme milióny, miliardy? Ale štatistický úrad by stratil svoj najväčší program. Nemal by prečo za naše dane kupovať počítače, scannery, zadávať programy, platiť sčítacích komisárov, platiť firmu, ktorá to bude všetko scannovať a vyhodnocovať. Mnoho manželiek a manželov slovenských papalášov by stratilo dobre platenú a „užitočnú“ prácu. Teraz to sčítajú a potom to budú rok, dva hodnotiť. A miliardy utekajú dole kanálom. Infovek zavádzajú na školy, ale najviac problémov majú učitelia. Že už sme to písali? Ale je to pravda.

Na svete stále platia zákony pána Murphyho. Štát sa začne správať normálne, až vyskúša všetky ostatné možnosti. Ďalší je, že štátny úradník dokáže „užitočne“ minúť všetky jemu pridelené prostriedky. Zaujímavé je, že podobný systém jednotného súboru (diskety) sa ani nie na 3 mesiace podarilo zaviesť v lekárňach a v ambulanciách lekárov. Ale na štatistike to nejde a nejde a nejde… Nedávno sme pri surfovaní na Internete natrafili na stránku indiánskeho kmeňa Komančov. Základné pravidlo Komančov znie: „Ak zistíš, že osedlávaš mŕtveho koňa, zosadni!“ Nenechajte sa presvedčiť, že ak fúzujeme ešte s troma inými mŕtvymi koňmi, že potom budú spolu lepšie ťahať. Podobne akékoľvek prostriedky (revitalizácia) dané na oživenie mŕtveho koňa nepomôžu. Podobne nepomôžu ani prostriedky, ktoré by sme dali konzultačnej firme. Tá by len v najlepšom skonštatovala, že správanie nášho koňa je štandartné a takto sa správajú všetky mŕtve kone. Nezabudnite na staré príslovie Komančov: „Ak zistíš, že osedlávaš mŕtveho koňa, zosadni!“ Prajeme Vám vietor vo vlasoch a divokú jazdu za Vašimi cieľmi.
Eva a Andrej

Vážení priatelia,

konečne tu máme letný čas. Čakali sme na to, kedy sa nám rozfázuje náš zabehaný biorytmus, a to pekne všetkým naraz, na ich povel. Nevieme, prečo ich nenapadlo posúvať čas pekne postupne. Napr. každý deň o 5 minút. To by bol chaos. Musíme to navrhnúť parlamentu. Ak to zdôvodníme faktorom postupného biorytmu, určite sa nájde niekto, kto sa nad tým vážne, ale skutočne vážne bude zamýšľať a navrhne to do zákonodárneho zboru. Už sa tešíme na priame prenosy v televízii, opozícia bude za a vládna moc proti. Nakoniec, ako stále, zvolia kompromis. Všeobecnú dohodu. Len každý druhý deň a o 10 minút. Zdá sa Vám to pritiahnuté za vlasy? A beseda o územných celkoch, kde je v hre počet 3, 8, 12, 13, 74 sa Vám nezdá troška absurdná? Najlepšie je, že v koalícii vládne dohoda. Ak by sme takouto dohodou riadili len našu malú firmu, tak by sme už dávno boli v lepšom prípade v evidencii na úrade práce a v tom pravdepodobnejšom vo väzení pre dlžníkov. Počúvajte, prečo tam tiež nie sú naši parlamentníci? To skutočne neplatí zákon trhu všade? Ak sa nevieš rozumne dohodnúť, potom tam skutočne nemáš čo robiť. Chodba úradu práce je to, čo by ich malo čakať, a nie zvýšenie platov. Ak by sme my prijali pre našu firmu usmernenie a už za mesiac by sme prišli na to, že je to somarina a je potrebné ju „novelizovať“, koľko by sme mali zamestnancov? Koľko by ste mali zákazníkov Vy, ak by ste tak raz za 3-4 mesiace menili obchodné podmienky, tak raz za rok menili výrobný program, alebo sortiment predávaného tovaru? V roku 2000 veľkoobchod drogérie a v roku 2001 veľkoobchod železiarskeho tovaru a v roku 2002 pripravujeme predaj počítačov? Prečo im to dovolíme? Stále viac a viac sme presvedčení, že ako títo babráci tak aj anarchia by bola lepšia, a aj lacnejšia. Nie, že by sme chceli anarchiu, ale prečo konečne nezavládne aj v štátnej správe kapitalizmus? Pamätáte sa, keď zaviedli v prešovskej pobočke sporiteľne informačný systém? Pri príchode ste si vzali lístok, časenku a systém vyhodnocoval, koľko trvá, kým ste boli vybavený. Občania to privítali, ale koľko rečí to vyvolalo v personáli sporiteľne? Každá pracovníčka za prepážkou bola sledovaná celých 8 hodín práce. Ak sa jej chcelo na záchod, stačilo stlačiť tlačítko a systém prestal prideľovať stránky ku jej okienku, ale začal aj evidovať prestoj potvora. A potom, keď sa prepúšťalo, tak príkaz bol jasný, kto ma najviac prestojov… Ak by sme sa zamysleli, určite by sa veľmi podobné systémy dali zaviesť na polícii pri prihlasovaní a odhlasovaní auta, na geodéziu, na miestnej ako aj štátnej samospráve, na súde, na prokuratúre. Nik by ich nehnal. Len by sa to evidovalo, že nepracujú. Počítala by sa produktivita a porovnávala v rámci Slovenska, Európy, sveta. A potom sme za európske platy aj pre poslancov, aj pre pracovníkov štátnej správy. Za európsku prácu európska pláca. Za prácu, ktorá sa dá porovnať len s udržiavaním systému počas štrajku v Európe, udržiavaním chaosu a budovaním rôznych mýtov o nenahraditeľnosti štátnej správy, za takúto prácu je aj príspevok v zamestnanosti, ktorý im dnes cez rozpočet vyplácame, vyhadzovaním peňazí a okrádaním našich detí. Spomeňte si, keď budete stáť v rade na úrade, na polícii, na vláde. Spomeňte si, že sú platení z našich daní. Daní, ktoré odvedieme ak si nakúpime alkohol, cigarety, benzín, plyn, elektrinu, vodu, chlieb, aj keď si vyplatíme len minimálnu mzdu, platíme dane. A živíme stále viac a viac hladných krkov. Rok, dva, päť, celý život. Strašná perspektíva, či už s Európskou úniou, alebo bez nej. Nie je v moci človeka zlepšiť svoj život. Škoda, že nikoho nenapadlo, tak ako v arabskom svete, založiť štát na kresťanskom princípe. Ak by vzniklo takéto hnutie alebo strana, ktorá by hlásala, že ústava bude desať božích prikázaní a zákony musia zodpovedať duchu „nového zákona“, bolo by kresťanstvo asi rovnako úspešné ako islam. A my by sme mali istotu, že na správu štátu musí stačiť 10% z produkcie. Ale nikto, nič také nepripravuje. Škoda a Ficova radosť. Čo už. Veľa úspechov Vám praje Eva a Andrej

Vážení priatelia,
je tu marec a my máme veľmi veľa práce. Práca okolo uzávierok sa každý rok opakuje. Bilancujeme svoje straty a práve v marci potrebujeme veľa optimizmu. Je to hlavne preto, že v marci sa ukáže viac ako v priebehu roka ako sme na tom, koľko koruniek nám trh dal. Po súčte ich nebýva veľa, alebo je to tak, že papierovo by sme mali byť milionári, ale korunovo nemáme ani desaťtisíce. Veru, veru, aj také je podnikanie. Práve pre ťažkú chvíľu, ktorá v marci nastáva, rozhodli sme sa napísať niečo optimistickejšie. Jar je tu. Slniečko svieti, príroda sa prebúdza ako keby sa nechumelilo. Tak sa nám zdá, že príroda ani nevie, že v kresle ministerstva financií je bývalá profesorka ekonomiky, v kresle ministra hospodárstva stredoškolský učiteľ strojníctva, teda dúfajme, že aspoň strojníctva a tak podobne. Keď bol Andrej malý, jeho mama chcela, aby bol učiteľom. Andrej neposlúchol. Somár, ak by bol učil na zdravotníckej škole bol by dnes ministrom zdravotníctva. Alebo privatizácie, lebo v politických nomináciách je to aj tak jedno. Demokracia okrem toho, že bola zrušená vedúca úloha komunistickej strany, nič ďalšie nepriniesla. Nerozumeli sme, prečo v Taliansku je účasť na voľbách 37%. Potom nám to jeden Talian vysvetlil veľmi jednoducho. Nie je koho voliť, tak načo tam ísť. Každý po nástupe do funkcie kašle na svoje predvolebné sľuby a na voliča si spomenie až rok pred voľbami. Odvolá staré vedenie strany, ktoré si nahrabalo za 4 roky dosť, vyhlási ich za zodpovedných, menuje nové vedenie a klame v predvolebnej kampani rovnako ako 4 roky predtým. Vykašlite sa im na tú politiku a cez voľby sa prejdite po prírode. Kašlite na to! Nič sa nedá v tomto zmeniť a ak sa tým budete vážne zaoberať, porazí Vás. Preto doporučujeme prírodu, alebo kaviareň. Príroda je lacnejšia, ale minule, keď sme si zobrali na Drienicu letné topánky, sneh nás prekvapil. V kaviarni sa nám to nemôže stať. Tam nás prekvapí len nová čašníčka, ktorá sa ako naschvál učí práve v našej obľúbenej putike. To je ale naša chyba. Mali sme dávať tej pred nami lepšie tringelty a určite by tá zabehnutá neopustila taký dobrý džob.
Sme radi, že sme prežili šťastne ďalší rok. Nik z nás (našich firiem a firiem našich klientov) neskrachoval a to je dobré. Naučíme sa podnikať aj v tvrdej konkurencii západných žralokov. Oni síce majú peniaze, ale my máme rozum. A práve preto, že sme rozumnejší, prežijeme. Ak sa nebude predávať mlieko, budeme predávať kefír. Ak nepôjdu na odbyt nové autá, budeme predávať staré vraky. Proste nedáme sa a veríme, že ani vy nie. Ak ich neporazíme rozumom, čím ich porazíme? Spomeňme si na 12-ročného chlapca, ktorý pochádzal skutočne z chudobných pomerov a dnes je jeden z najmocnejších. Bill Gates nie je preto bohatý, že otecko dobre kúpil pozemky a teraz tam tečie ropa. Nie je bohatý podvodom, lebo on nikoho nepodviedol. Najlepšia marketingová kampaň bola za nášho života na Windows95. Samotný systém obsahoval v podmienkach, že výrobca berie záruku, za funkčnosť presne 5 dní. A predsa pred jeho spustením v LA spali dobráci celú noc na chodníku, aby si ho mohli kúpiť medzi prvými. Ak by niekto predával 5-dňové auto, stáli by ste na neho radu? Klobúk dole, Bill. Dobehol si všetkých svojou rozumnosťou. Presvedčil si celý svet, že potrebuje tvoj nestabilný a nehutný systém. A svet ti uveril.
Nám neostáva nič iné. Na lákavé cenové ponuky nemáme. Hovorme teda pravdu a presvedčme ľudí, že nás potrebujú. Predpokladajme čo budú ľudia potrebovať za 1 rok, 5 rokov a ponúkajme práve to, už dnes. Dobrú pohodu v reštaurácii, usmievavú predavačku, kvalitné sudové vínko, proste robme čokoľvek k čomu pridávame svoju nezameniteľnú pridanú hodnotu a verme, že ani sila kapitálu nás neporazí. Nikdy nebudeme skutočne bohatí, ale ako píše biblia: „Nikdy som nevidel pracovitého žobrať o chlieb.“ Chlieb teda máme istý a o to ostatné sa postaráme svojím rozumom. Veľa rozumnosti Vám praje Eva a Andrej

Vážení priatelia,

začína sa pre nás najťažšie obdobie roka. Do 25.04.2001 budeme zavalení prácou. Bohužiaľ, musíme konštatovať, že aj práce okolo uzávierok sa postupom času komplikujú. Nové postupy pri stanovovaní daňového hospodárskeho výsledku vyvolali aj zmenu daňových priznaní. Naše daňové priznanie je po novom tak komplikovaná záležitosť, že človek, ktorý nemá ekonomické vzdelanie ho dnes vypíše len skutočne s veľkou dávkou odvahy. Nová vláda sľubovala zmenu. Bohužiaľ, v oblasti daňovej je to zmena k horšiemu. Máme komplikovaný systém vypočítavania daní a veľmi nestále daňové prostredie. To všetko vyháňa sponzorov aj investorov. Veď kto by už investoval v štáte, kde základný zákon pre daň z príjmu nie je platný dlhšie ako 2-3 mesiace. Čím chceme prilákať slušných ľudí to je nás v Consulte skutočne záhadou. Aroganciou štátnej správy? Vyhodnocovali sme kuriózne prípady, ktoré sa Vám stali minulý rok. Jeden príklad za všetky. Predajňa dostala pokutu za to, že na šnúrkach do topánok neboli symboly ošetrovania. Prali ste už niekedy šnúrky od topánok? Ďalšie výhrady mala kontrola v papiernictve, že na drevenej ceruzke nebol návod na používanie v slovenskom jazyku. Žijeme v nenormálnom štáte. A situácia sa stále zhoršuje. Bojíme sa, že keď Európska únia spozná „mentalitu“ Slovákov, zavrú hranice a znova zavedú drôty, len to napätie bude trošku vyššie ako bolo za socializmu. Postupne ako podnikáme strácame ilúzie. Najnovšie je to zákon o sociálnej poisťovni, ktorá odmieta poistiť ľudí, ktorých príjem je pod 100 000,- Sk. Ani dobrovoľne nemôžete platiť do fondu zdravotného. Jediné čo sú ochotní prijať je dôchodkový fond. Ako to ostro kontrastuje napr. s USA. Ak v USA na živnosti nezarobíte ani minimálnu mzdu, tak Vám na Vašu žiadosť štát po kontrole priznania doplatí príjem do výšky Vášho sociálneho minima. Čo je ale pre Vás v USA dôležité je to, že tento rok sa považujete za zárobkovo činnú osobu a nie ste evidovaný ako sociálne odkázaný. Prečo je to dôležité? Preto, lebo vo väčšine štátov môžete byť sociálne odkázaný len 5 rokov za celý život. Potom padla. Nedostanete nič. Ani keby ste mali zdochnúť od hladu. Päť rokov a dosť . Preto podporujú podnikanie, aj keby ste mali byť len „človek z najnižších príjmových skupín“ – ak by sme použili presný preklad. Nikdy sme nepočuli, že by si niekto chcel dobrovoľne platiť vyššie poistné a poisťovňa to neprijala. Ale na Slovensku je to tak. Zaujímavé by bolo to, ako páni poslanci prišli na tých 100 000,- Sk. Veď odpočitateľné položky sú oveľa nižšie. A minimálna mzda zase o niečo vyššia. Načo to ale chápať…. Stále platí to staré, na fronte sa nič nezmenilo. Nový rok nám začal bez snehu a ani poriadna zima tu nie je. Pri tomto vývoji skrachujú všetky investície do zimných stredísk. Tento rok je aj rokom nástupu silných obchodných spoločností na východ našej krajiny. Nie je nám jasné ako je to možné, že rohlík predávajú po 0,90 Sk, ak predajná cena pre veľkoodberateľov v pekárňach je 1,10 Sk. Podobne je to aj s PEPSI-Colou, mliekom a tak… Pre spotrebiteľa je to určite dobré, ale na ako dlho? Veď aj postupné skúpenie káblových TV spoločností neviedlo k zníženiu ceny. Je len logické, že západ ako prvé tlačí do miest predajne. Ale výrobných závodov je pomenej. Tie prešovské závody sú o ničom. Postupne prepúšťajú všetci. Je viac-menej jedno, či vyrábali strojníctvo alebo šili odevy. Za chvíľku nebude ani komu čo ukradnúť. Ako plynie život vidíme, že pravdu má to známe pravidlo: „Veci komplikovať je ďaleko jednoduchšie ako ich zjednodušovať.“ A tak veci komplikujeme a komplikujeme… Už sa tešíme na priaznivcov HZDS alebo aj strany SMER, ktorí budú kričať z plných pľúc. Chceme zmenu zmeny. Alebo iný reklamný slogan od p. Flašíka. Škoda len, že nevieme, ako to dopadne naozaj. Že by sme si aj my zaplatili mediálneho poradcu? Stará Araňa, ktorá veští z ruky je vraj ešte voľná…

Veľa šťastia a pevné nervy Vám prajú
[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

a máme tu nový rok. Rok 2001. Nejazdíme na atómový pohon, na zemi nie je odstránený hlad a ani u nás na Slovensku to nevyzerá celkom super. Keď sme boli malí predstavovali sme si to 21. storočie trošku ružovejšie. „Neporučili sme ani vetru ani děšti“. Rok 2000 bol skutočne ťažký. Pri bilancovaní roka sme svorne skonštatovali, že tak katastrofálny rok sme ešte nezažili. Veríme, že v tom novom roku sa nám všetkým bude lepšie dariť. Napriek ekonomickému úpadku podarilo sa nám aj v roku 2000 niekoľko pekných kúskov. Ako už určite všetci viete, podarilo sa nám znova dostať pod 100% kontrolu firmu Jantar Slovakia. V roku 2000 sme sa zapojili aj do certifikácie našej firmy ako firmy certifikovaného účtovníka, čo nám aj po vstupe do Únie umožní pracovať v tejto oblasti. Teda nielen štát, ale aj HajaConsult pomaly uzatvára kapitoly, ktoré sú potrebné na náš vstup do Únie. V roku 2000 sa nám podarilo pripojiť našu budovu vzduchom na sieť Internet. Takto sme si dlhodobo zabezpečili menšie telefónne poplatky, ak si na Internete hľadáme nové zákony, posielame SMS alebo Email. Spojenie na sieť Internet nám prinieslo aj možnosť komunikovať efektívnejšie s našimi zahraničnými zákazníkmi, či už sú na Ukrajine, Poľsku alebo v Západnej Európe. Náš ekonomický program sme už preventívne v roku 1999 upravili tak, že nielen účtuje v dvoch menách, ale aj komunikuje v troch jazykoch. Výkazy máme v anglickom jazyku – úplné. V nemeckom jazyku zatiaľ nemáme úplné výkazy, nakoľko nikto z nás neovláda gramatiku nemeckého jazyka natoľko, aby sme to dokázali. Prekladatelia sú v tejto oblasti na figu, nakoľko ekonomika má vlastný jazyk aj v Nemecku. Čakáme na prvého nemeckého zákazníka, alebo spoločníka slovenskej firmy, aby sme dotiahli uvedené výkazy do finálnej podoby (ak o niekom viete, radi príjmeme typ). V roku 2000 sme teda znova veľa neinvestovali. Proste, nebolo z čoho. Firma vykazovala tak ako aj vy stratu. Po účtovnej uzávierke a likvidácii šiestich zákazníkov sme boli v roku 2000 nútení znížiť pracovné úväzky na 6-7 hodín. Prioritou pre nás bolo udržanie nášho tímu v plnej sile, a zachovanie firmy bez prepúšťania. Tiež sme nechceli zvyšovať sadzby za spracovanie nakoľko sme si boli vedomí, že každý má ťažký rok. To sa nám, aj keď za cenu straty, podarilo. Skúsili sme si teda japonský model a čuduj sa svete, funguje aj u nás v strednej Európe.

Rok 2000 bol veľmi ťažký. Ťažký na udržanie našej schopnosti včas platiť naše záväzky. Výplaty sme po celý rok platili včas, aj keď niekedy pred výplatným termínom musela Eva aj nás telefonicky pripomenúť. Sme radi, že ste na nás po uvedenom pripomenutí mysleli a skoro vždy aj nám poslali nejaké peniaze. Ďakujeme Vám za to.

Dúfajme, že útlm už konečne skončí. Dúfajme, že naša vláda dostane rozum a bude sa viac zaoberať chlebom a menej zaoberať sprostosťami okolo politiky. Stále si myslíme, že politika a podnikanie nepatria spolu. Preto nefandíme žiadnej politickej strane a radi budeme pracovať pre každého, kto nám za našu prácu zaplatí a robí oficiálny obchod. To nám samozrejme umožňuje nadávať každému, ale aj chváliť všetkých – bohužiaľ, niet za čo. Rok 2000 bol najťažší aký sme prežili, ale prežili sme ho dobre a bez veľkých strát. Pripravili sme si teda dobrú pozíciu do budúcnosti a vieme, že aj v roku 2005 alebo 2008, keď našu krajinu príjmu do EÚ sa v Prešove značka HajaConsultu nestratí. A tešíme sa aj na naše prechádzky Letanovským mlynom, lebo vtedy už všetci miestni Rómovia budú úplne legálne v Belgicku, Nemecku či Rakúsku. Veríme v lepší koniec napriek známemu tvrdeniu, že ak niečo začína dobre, skončí sa to zle, ale ak niečo začína zle, skončí sa to ešte horšie. Asi sa staneme optimistami. Veď čo iné nám ostáva. Do nového milénia prajeme všetkým pekných prvých 100 alebo aj 1000 rokov.

Veľa šťastia a pevné nervy Vám prajú
[Eva a Andrej]