Vážení priatelia,
po tom pamätnom dni, keď teroristi zaútočili na kancelárie svetového obchodného centra je v médiách veľmi často spomínané slovo Korán, Mohamed, Islam. Ľudia vyznávajúci Islam sú automaticky považovaní za možných teroristov a sú pozorovaní spravodajskými službami štátov. Všetci rozprávajú o terorizme, o fanatizme, ale keby sme sa našich novinárov spýtali, kedy žil Mohamed, či pred Kristom, či po Kristovi, mnohých by sme dostali do pomykova. Preto sme sa v dnešnom úvodníku rozhodli vziať do ruky priamo Qur’án a priblížiť Vám priamo z jeho súr niečo z jeho obsahu. Ako je všeobecne známe Qur’án diktoval prorok Mohamed. Kto to bol? Kedy žil? Mohamed sa narodil v roku 570 po Kristovi v Mekke v rodine Hášimovcov, nie bohatej a bezvýznamnej vetve významnejšej rodiny Kurajšovcov. Otec mu zomrel počas tehotenstva matky, a teda Mohamed sa rodí ako polosirota. Keď mal okolo štyroch až šiestich rokov, umiera mu aj matka a Mohamed sa stáva úplnou sirotou. Podľa vtedy platného práva sa o siroty postarala rodina, a to v Mohamedovom prípade bol jeho dedko Add al-Muttalib a po jeho smrti jeho strýko Abu Tálib. Ďalšie fakty o mladosti sú nespoľahlivé. Čo je však isté, Mohamed bol príslušníkom rodu bez akejkoľvek pozície, či ekonomického významu v Mekke. Jediným východiskom z tejto pozície sa pre neho stáva sobáš. Ako 25-ročný robí obchodného zástupcu bohatej vdove menom Chadídža a zakrátko sa s ňou oženil. S manželkou má šesť detí. Dvaja synovia mu umierajú ako kojenci a mená štyroch dcér sú bezvýznamné. Okrem najmladšej Fatimy. Mohamed 15 rokov obchodoval a nebol ničím výnimočný. Zachovaným faktom je, že Mohamed bol mimoriadne citlivý človek, ktorý veľmi ťažko niesol boje arabských rodín, osobnú pomstu rodov, kastovanie, ako aj nejednotnosť v uctievaní boha. V Mekke žili židia, byzanskí katolíci, ale jednotlivé kmene uctievali aj „svojich“ kmeňových bohov a prírodných bohov ako je slnko, voda, vietor a tak podobne. Mohamed sa po 15 rokoch obchodovania dostáva do osobnej psychickej krízy. Okolo roku 610 má extázu – záchvat, počas ktorej mu je dané hovorenie veršov Qur’ánu. Jeho prvá reakcia je veľmi prirodzená. Mohamed je presvedčený, že sa zbláznil a vážne uvažuje o samovražde. S myšlienkou na samovraždu sa zdôverí svojej žene a bratrancovi menom Waraqy. Manželka a bratranec ho dva až tri roky ukľudňujú, aby sa nezabil. Bola to práve Chadídža, ktorá prvá vyslovuje myšlienku o prorockom význame manželových videní. V roku 613 Mohamed prvý-krát verejne prednáša verše Qur’ánu. V roku 614 má Islam len 20-tich veriacich. Známi sú hlavne predpísaným spôsobom modlitby vtedy ešte len 1x denne. Miestna ekonomická oligarchia mu vyčíta len to, že Islam zavrhuje tradičné náboženstvá a verí výlučne len v jediného boha stvoriteľa a vykupiteľa. V tomto čase Mohamed hľadá kompromis a do Qur’ánu zakomponováva súru, v ktorej dovoľuje muslimom pristupovať v modlite k Alahovi aj prostredníctvom prostredníkov, ktorých vyberá z tradičných náboženstiev, ale aj z katolicizmu (Kristus a Mária) ako aj zo židovstva (Abrahám, Mojžiš, Izmael). Potom si však uvedomuje dôsledky svojho kompromisu, verše označuje za „Satanské verše“ a pod trestom smrti ich nesmie žiadny Arab ani citovať ani zapísať do Qur’ánu. To platí aj dnes. Namiesto týchto veršov zaradil do Qur’ánu súru 109 a 112, kde sa jasne prihlásil k monoteizmu. Na tento jeho čin reagujú Kurajšovci obchodnou blokádou jeho rodiny. Tá trvá v rokoch 616 až 618. V roku 619 zomiera hlava rodu Mohameda a jeho strýko Tálib a umiera aj jeho žena Chadídža. V tom vidí slabinu Mohameda hlava rodu Kurajšovcov Abú Lahab a presvedčí Mohamedov rod, aby sa vzdali Mohameda a Islamu a Mohameda nechránili. Za to sa mu od Mohameda dostáva nehynúcej slávy a ako jedinému žijúcemu človeku sa mu dostáva tej cti, že jeho meno je zapísané v Qur’áne. Mohamed ho v súre 111 samozrejme prekľaje. Od roku 619 teda všetkým moslimom v Mekke hrozí fyzická likvidácia. Preto postupne utekajú mimo mesta do oázy Jathribu. Dňa 24.9.622 tajne opúšťa Mekku aj Mohamed. Tento deň je sviatkom Islamského sveta, ktorý volajú útek alebo podľa nich hidžra. Je to aj počiatok moslimského letopočtu. Mohamed oázu premenováva na mesto prorokovo (Medinat ah-Nabí) skrátene Medina. Dnes Medina označuje každé dostatočne staré centrum mesta. Potom Mohamed vyhráva mnoho bojov proti Mekke. Je to v roku 624,625,627. V roku 628 organizuje Mohamed prvú náboženskú púť na sväté miesta neďaleko Mekky (okolie Ká’by). O rok zas. V roku 629 procesiu pustia aj do mesta a celá Mekka prijíma Islam a Mohameda ako proroka. Mohamed dá zabiť len 3-4 ľudí, ktorí preukázateľne v rokoch prenasledovania (619-622) zabili bezbranných vyznavačov Islamu. Veľké zabíjanie sa teda nekoná. Na počesť II. púte do Mekky Mohamed usporiada veľkú modlitbu, kde z jasných politických dôvodov predriekava verše Qur’ánu pútnikom v počte nad 2000 černoch menom Bilál (ako muezzim). Po prevzatí moci v Mekke Mohamed uskutočňuje mnoho výjazdov, je v mnohých bojoch, ale teraz už hlavne proti židom a katolíkom. Zaujíma ho hlavne ich majetok. Na jednej výprave v roku 632 ho otrávia (vraj židia) a 6.6.632 umiera bez mužského potomka. Ako to bolo s Islamom po smrti Mohameda Vám radi povieme v novembri. [Eva a Andrej]