Autor: Andrej Halaga

Vážení priatelia,

leto je konečne už tu. Čerešne sme už jedli a chutia rovnako dobre, ako po minulé roky. Aj Vás stále niekto otravuje s ponukami na dovolenku, keď nemáte skoro žiadne peniaze? Cestovné kancelárie pre istotu nakúpili málo zájazdov. Mesiac predávania a je vypredané. Nám to nevadí, nakoľko na dovolenku tento rok určite neostane zdrojov. Veru, veru, ťažko sa podniká pri nestabilnom ekonomickom prostredí. Dnes na to doplatili cestovky, ktoré radšej menej zarobia, ako by mali prerobiť na storno poplatkoch. Dnes teda nezarobili cestovky, kto to bude zajtra? Je naozaj smutné, že naši politici si neuvedomujú ekonomické dôsledky svojich výrokov. Za mlada sme podobné vety nazývali – hlody. Výroky predsedu parlamentu o tom, že on nikomu neuškodil, sú skutočne smiešne. SDĽ je v takom stave ako ešte nikdy. Ako KSS mali lepšie meno ako dnes. Ak tak budú ďalej pokračovať, ostane im v zahraničí len jeden partner – Kubánska Internacionála. Sme radi, že po voľbách už SDĽ nebude smrdieť v parlamente. Veď aj my pamätáme na obmedzenia pri kúpe auta, ktoré túto republiku stáli len na nezaplatenej DPH už viac ako je predpokladaný príjem zákona o 3 roky. Pamätáme na to, ako bol tvorený rozpočet, klasickým komunistickým plánovaním nákladov. Ale my už 10 rokov budujeme trhové hospodárstvo. Súdruhovia, od predpokladaných tržieb a výnosov je potrebné začať a nie naplánovať si náklady a potom zvyšovať dane, aby to mal kto platiť. To však predseda SDĽ asi nevie a nevie to ani ministerka financií. Alebo vedieť nechce. Pamätáme na to, že do dnešneho dňa nie je predložená nová koncepcia podpory poľnohospodárstva. A to už nehovoríme o bojkotovaní decentralizácie výkonu štátnej správy. Na Slovensku platí, že na čo politik siahne, tam 100 rokov tráva nerastie. Aj takáto veta odznela na valnom zhromaždení akcionárov VSŽ Košice. Smutné je, že nemenovaný drobný akcionár VSŽ mal úplnú pravdu. Nový zákon o paušálnej dani sa nepripravuje, napriek fiasku toho schváleného. Diskriminácia drobných živnostníkov sa stupňuje, keď po nemožnosti vyplatenia diét pri služobných cestách na Slovensku, či povinnosti platenia cestnej dane aj za súkromné vozidlo si nedajú do nákladov ani paušálnu časť amortizácie. Ich zamestnanec má na všetko právo, ale on ako podnikateľ na nič. Zaujímavá logika. A to ministerka financií hovorila niečo o podpore. Naozaj smutná podpora, keď v otvorenej dlani štátu vidíme len drobné, ale pod mečom zákonov sa stále tvrdšie a tvrdšie vyberajú celé.

Konečne sa to pohlo. VSŽ je „predané“, K+K Pivovary sú predané a postupne predávame všetko čo máme. Smutné je, že peniaze z privatizácie Slovenských telekomunikácií prejeme alebo presunieme do platenia starých dlhov. Za chvíľu nebudeme mať čo predať a jesť treba aj o rok …

Najlepšie bude, ak na to všetko aspoň počas dovoleniek zabudneme. Ani Vám neostalo na dovolenku v zahraničí? Potom si prajeme pekné leto na Slovensku a nech nám to počasie na Domaši vyjde.

[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

rozkvitli čerešne. Vždy, keď kvitnú čerešne je nám jasné, že leto je nezadržateľne tu. Andrej, keď bol malým chlapcom, v tomto období trávil mnoho času na kopci (pozemky starého Bachingera), kde sa s kamarátmi hrali na schovávačku. Vyplatilo sa im trénovať schovávanie, lebo keď zasvietilo slniečko, na lúku chodili dievčatá opaľovať sa a niektoré sa opaľovali aj nahore bez. A vtedy dobre padlo chlapcom byť výborne schovaní a len tak sa kochať krásou prírody. Aj Eva chodila na rovnaké pozemky a tiež spomína v dobrom na Bachingerove čerešne. Andrejovi síce stále tvrdí, že ona nepestovala opaľovanie bez, ale veď všetko je možné. Možno, že Andrej dobre schovaný obdivoval aj krásu prírody, ktorú má dnes denne pred sebou. Príroda je však stále krásna. Tak dnes, ako v čase mladosti.

Čerešne a višne starého Bachingera už nerodia. Aj jeho hôzostrašný vlčiak už nebreše. Čas sa nedá zastaviť. Nám ostáva v ústach jedinečná chuť kradnutých čerešní a stále cítime ten zvlášny strach, keď sme zbadali starého Bachingera mávajúc dlhou palicou, ktorý krívajúc uteká k čerešni spolu so svojím psom. Vtedy neostávalo nič iné ako rýchlo utekať preč, naspäť na sídlisko, v ktorom sme bývali. Čas sa nedá zastaviť, dnes my orezujeme čerešne a nadávame na deti, ktoré nám ich oberajú. Šarvanci, keby aspoň tie konáriky nelámali. Dnes už my kričíme a krívajúc utekáme, ale v kútiku duše by sme boli radi na čerešni a večer plakali v maminom náručí, keď bolelo bruško, lebo mlieko v zmrzline a čerešne sa nemajú vždy radi.

Prežili sme hektický mesiac. Presťahovali sme spoločnosť Jantar Slovakia na Jarkovú 4. To bolo vynášania, upratovania a lopotenia. Najhoršie je už za nami. Spoločnosť Jantar Slovakia musela opustiť svoje priestory na Metodovej 8 pre veľmi vysoké nájomné. V meste sme si teda nechali len jeden príručný skladík a servis a všetko ostatné presťahovali mimo mesta, do prenajatého rodinného domu, kde je nájomné predsa len výrazne miernejšie. Klub Jantar sme sa po dlhom zvažovaní rozhodli zrušiť. Spoločnosť chceme profilovať ako spoločnosť Internetových technológií, spoločnosť na montáž a výrobu počítačov. Už dnes máme v meste popredné miesto v maloobchodnom predaji počítačov. Preto Vám už dnes môžeme ponúknuť veľmi dobré ceny a chceme mať aj vynikajúci servis. V platnosti ostáva aj telefónne číslo 7721378 ako aj Emailová adresa jantar@po.sk Spoločnosti, ktoré majú podpísanú zmluvu o vedení účtovníctva majú u nás samozrejme a automaticky zľavu na cenu nových počítačov.

Naším plánom bolo a je vybudovať spoločnosti, ktoré poskytnú komplexnú službu podnikateľom do 50 pracovníkov. Spoločnosť Jantar Slovakia náš štvorlístok ukončuje. Ak ste sa už rozhodli podnikať, radi Vám ponúkneme počítač a kancelársku techniku – vrátane kancelárskeho nábytku vyrobeného pre Vás a na mieru. Dodáme Vám ekonomický a pokladničný software. Radi Vám spracujeme účtovníctvo, alebo vykonáme jeho kontrolu a v neposlednom rade Vám to všetko ponúkneme na splátky pomocou našej leasingovej spoločnosti.

Zatiaľ rovnako ako Vy máme ešte veľa dlhov. Ale rastieme spolu s Vami.

Veľa štastia praje tandem
[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

a máme tu Jar. Skončili naše výpočty neúspechov, daňové priznania sú priznané. Čo sme nestihli, už nestihneme. Začína nový rok a nová Jar. Pripravíme si teda vajíčka, čokoládových zajačikov, „letnejšie“ oblečenie a obutie a necháme sa plne opantať novou Jarou. Snežienky si už asi nenatrháme, ale tak je to správne. Veď keď pozorujeme mestkých ľudí, ktorí vyrazia do lesa, chovajú sa ako kombajny. Trhajú všetko, na čo narazia. Každý chce mať troška Jari vo svojom domove, ale aby niečo zostalo aj tam vonku. My teda netrháme a radšej sa chodíme len tak „kochať“. Rovnako ako R. Hrušinský vo filme: „Vesničko má strědisková“. Je tu proste nová Jar, lepší vzduch, dlhší deň a viac možností. Prajeme Vám peknú Jar a dobrý rok.

Vstupujeme teda do nového „účtovníckeho“ roka. Aký bude? Bude to rok oživenia a dobrých zárobkov, alebo rok útlmu a dalšieho úpadku? Ťažko povedať. Prvé lastovičky už prileteli. VSŽ má možnosť mať nového a solventného majiteľa, len tým starým sa to asi nebude páčiť. Pivovary po predaji spoločnosti Karola Konárika K&K Pivovary s.r.o. budú plne v rukách nadnárodných spoločností. Pri Košiciach sa stavia nový závod na výrobu počítačových koncoviek, spoločnosť Billa chce otvoriť do konca roka ďalších 30 supermarketov a hypermarketov, ktoré oni volajú Billa a Big Billa. Ďalšie obchodné spoločnosti sa pripravujú vstúpiť na slovenský trh. Oveľa hlavnejšie ako supermarkety sú ale výrobné spoločnosti. Na východe to okrem Košíc nevyzerá veľmi dobre. Žiadny strategický partner sa nečrtá ani v Prešove, ani v Humennom, ani v Sabinove, ani v Strážskom, na východe sa proste práca nečrtá. Preto sme pri hodnotení roka 2000 trošku zdržanlivejší. Rok 2000 bude podľa nás rok ťažký. Rok, ktorý poriadne „zaklepe“ každým z nás. Veď náklady nám rastú a rastú a naše tržby stále klesajú. Bude to rok zmien. Zmeny vlastníkov sa už začali. Potom sa pridajú zmeny v štruktúre spoločností a v neposlednom rade sa určite zmení aj kultúra v organizáciách. Očakávajú nás výrazné zmeny, ktoré sme všetci trošku očakávali, ale zároveň sa ich všetci trošku bojíme. Ľudia však volili zmenu a tá nastáva. Zatiaľ je to zmena k horšiemu, ale …

Páči sa nám aj návrh nového sociálneho zákona. Po polroku bezproblémovej evidencie na úrade práce sa bude môcť občan rozhodnúť. 1/ Ak má školopovinné deti a riadne sa o nich stará, bude môcť ostať a starať sa. Štát bude platiť nemocenské, sociálne a dôchodkové poistenie. Nový zákon teda opätovne zavádza zamestnanie: „žena/muž v domácnosti“, tak ako to bolo aj za komúny. 2/ Ak chce plné sociálne dávky, t.j. 4300,- Sk/mesiac, musí prijať polovičný úväzok verejno-prospešných prác. Tieto práce budú organizovať mestá a obce v ich prospech. 3/ Ak sa vyhne práci, alebo o prácu nejaví záujem, je automaticky preradený na dávku na prežitie. Táto dávka bude na úrovni 1500,- Sk/mesiac a nebude musieť byť vyplatená v peniazoch.

Postupne začíname rozumieť, prečo sa na západe ľudia ako prvé pýtajú na zdravie a hneď potom na prácu. Prajeme nám všetkým, aby sme mali dobré zdravie a peknú prácu.

Peknú Jar Vám praje tandem
[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

boli ste sa už podpísať? Referendum! To je to, čo nás zachráni. Slobodne rozhodneme, že novú vládu pošleme do hája a dáme si tam starú vládu, ktorú pošleme do hája do roka a do dňa. Novinári už nemali o čom písať, preto sa hodila ľudu ohlodaná kosť. Mäsa už na nej niet, ale to nevadí, psy sa pobijú aj o kosť. Je nám smutno, keď vidíme politický boj toho najprimitívnejšieho rangu. HZDS nemá žiadny nový a lepší program, ale „nová vláda to nevie“, preto ideme do vlády my, „staré kádre“. Je pravdou, že to vieme ešte menej, ale to nevadí. Zoberieme pôžičku, zvýšime dôchodky, pridáme sociálne Rómom a vo voľbách máme 21% od dôchodkárov a 10% od Rómov. (Len tak pre zaujímavosť, Róm znamená v rómskom jazyku – Človek, nevieme, prečo potom nás „bielych“ volajú Gadžo.) Tešme sa teda na ďalšie neúspešné referendum a ďalšie peniaze, ktoré výrobná sféra poskytne štátnej správe na prežratie. Neúspešné referendum si môžeme dovoliť, veď nemocnice, lekárne, školstvo, armádu či políciu máme úplnom poriadku.

Na politikov sa však nemôžeme hnevať. Oni len pochopili zvláštnu črtu slovenského národa. U nás je „geroj“ ten, ktorý len nadáva, kritizuje, všetko vie hubou najlepšie a jasne ukazuje na problémy tých iných. Slováci sú veľmi ľahko proti, ale veľmi ťažko sme za. Sme proti NATO, EU, proti profesionálnej armáde, sme proti Židom, Rómom, Černochom. Presne tak ako, hovorí Rasťo Piško: „Já mám lidi rád, ale ať mne neserou!“ Proti sa zjednotíme rýchlo, ale za – to je na dlhú debatu. A teda debatujeme, debatujeme, debatujeme a potom sa čudujeme, že tí, čo aj niečo robia, sú ďalej. A tak dovážame výrobky Made in Malaysia, Made in China a čudujeme sa. Na nenávisti sa dajú na Slovensku chytiť pekné politické body, ale z nenávisti sa nenažereme. Nevadí!

Najhoršie na celej veci však je, že SDĽ začína blokovať najväčšiu vec, ktorú chcela táto vláda urobiť. Decentralizácia štátnej moci to bolo to, prečo túto vládu volilo mnoho ľudí. Je smutné, že naše mestá dostanú z daní len 4-5% a všetko ostatné sa rozdeľuje v štátnom rozpočte, alebo v Bratislave. Potom to aj tak vyzerá, že v Prešove sa zarába len 65% z platov v Bratislave. Ak sa nepodarí decentralizácia, nepodarí sa nič. Tento krok naráža na dva momenty. Jednou je to, že úradník, ktorý peniažteky niekde v Bratislave rozdeľoval, príde o dobré miesto s pekným platom a pravidelným prísunom úplatkov. Ten bude proti. A čuduj sa svete, aj ten starosta obce či malej dedinky je proti, lebo stále platí slovenské špecifikum. S hubou vieme všetko najlepšie. Dobre padlo starostovi 20 rokov hovoriť: „Nemáme vodovod lebo Bratislava nedala peniaze“. Teraz, ak dostane peniaze a kompetencie, na koho sa bude vyhovárať? Má priznať, že je nemohúci a že nemá ani projekt? Veď aj jemu sa páči byť starostom a nestarať sa.

Nemáme to tu na Slovensku jednoduché. Decentralizácia pravdepodobne nebude, teda nesplní sa hlavný cieľ SDK. Privatizácia sa pravdepodobne nedošetrí a spadne aj hlavný cieľ SOP. Lepšie sa nemáme, teda neplní sa ani hlavné heslo SDĽ – lepšie žiť. Pozemky neprejdú pod správu obce, teda nepomôže si ani SMK. A my debatujeme a debatujeme a debatujeme….

[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

a máme po ekonomickom zázraku. Všetci politici nám sľubovali raj na zemi, ale ten neprichádza. Nekoná sa druhé Švajčiarsko, nekoná sa prosperita, proste a jedným slovom veľa vecí sa nekoná. Od 1.2.2000 nám opäť klesne kúpyschopnosť obyvateľstva. Ľudia viac zaplatia za teplo, plyn, proste energie a na ostatné ostane menej. Znovu môžeme očakávať nižšie tržby, nakoľko objem práce nerastie. Práce nám veľmi ubúda a každý piaty človek na Slovensku je nezamestnaný. Konečne rekord !!! Sme na prvom mieste v Európe v nezamestnanosti. Silné národy takáto skutočnosť vyburcuje, ale nás? Zatiaľ nepozorujeme žiadne aktivity, okrem toho, že sa stále viac a viac kradne. V parlamente rokujú o veľmi, veľmi dôležitých veciach, uzatvárame zmluvy o dobrej spolupráci s Papuou, Kongom či Strednou Afrikou. Proste prijímame životne dôležité zákony a rokujeme a rokujeme.

Sme už 100% presvedčení, že žijeme v chorom svete a chorej krajine. Ľudia si ani pri 25% nezamestnanosti nevážia prácu a kľudne skĺznu do sociálnej siete a ešte sa s tým doma v krčme chvália. Najčastejšou odpoveďou na otázku,“Kde pracuješ?“ je „A čo som sprostý?“. Za 50 rokov sa nám podarilo všetko obrátiť naruby. Už neplatí známa veta apoštola Petra:“ Komu sa nechce pracovať, nech ani neje!“ A neplatí ani z desatoro „Nepokradneš“. Dnes je sprostý ten, kto pracuje a koho pri kradnutí chytia. Sme presvedčení, že nie je schodnou tá cesta, keď všetci to položíme, ukončíme podnikanie a pôjdeme sa registrovať na úrad práce. Alebo, že by sme všetci nasadli do autobusu a išli na sever? Málo východísk nám ukazujú naši vodcovia. Žiadna schodná cesta. SDK už neexistuje, SDĽ je práve tou stranou, pre ktorú máme ten srab, ktorý máme. SDĽ má všetky kľúčové ministerstvá – financie, prácu, školstvo, poľnohospodárstvo, má predsedu parlamentu a predsa sa tvári ako keby ani nebola vo vláde. Podpora podnikania sa zmenila na likvidáciu podnikateľov. Ministerka financií nám v novom zákone o príjme schválila náklady na dopravu na PHM vo výške 85% z čerpania PHM, ak zdokomentujeme náklady do výšky 100%. Odbúrané sú aj náhrady na použitie súkromného vozidla, ak bolo predtým v ľubovoľnej firme už odpísané. A teraz sa špekuluje nad tým, či sa bude môcť uplatniť odpočet DPH z bločkov PHM zo 100% alebo len z 85% ceny. Podobne Ústredné daňové riaditeľstvo špekuluje nad tým, že nebudú uznávať do nákladov cestovné náhrady – amortizácia súkromného vozidla, odvolávajúc sa na novelizovaný zákon o dani z príjmu. Len 85% z ceny PHM. To je zatiaľ ich stanovisko. Veríme, že nie je konečné. Ak to bude tak, tak všetky distribučné firmy a veľkoobchody budú musieť zvýšiť ceny, aby mali na zaplatenie dane. Kto tak neurobí, v roku 2001 skrachuje. Proste nebude firma 21. storočia. A máme po ekonomickom zázraku a prosperite. Nastúpil tvrdý komunizmus v podaní SDĽ a ministerky financií. Keď tak nad tým uvažujeme, nevieme čo je lepšie. Či štátny terorizmus v podobe únosu exprezidentovho syna, alebo štátny teror v podobe ekonomického tlaku, ktorý v mnohých rodinách siaha už až na základné potraviny. Už neplatí to slávne rímske – chlieb a hry. Chleba už nemáme. O to viac máme politických hier.

Teda po tom, čo nám vláda trošku dala v podobe iného výpočtu daní zo mzdy a príjmu nám aj 2x vzala. Dovolila nám v novom roku odpísať jednorázovo do nákladov majetok do 20 000,- Sk a vzala nám možnosť cestovať vlastným autom, ktoré sme si kúpili nad 450 000,- Sk.
Začína teda prelomový ekonomický rok. Nevedeli sme, kde je to dno. Dnes už to vieme. Ekonomické dno v podaní slovenských politikov je hlad. Ak prekonáme to, prekonáme všetko. Rok 2001 bude lepší. To už možno nebudeme hladní. Budeme z najhoršieho vonku.

Aké problémy majú v Amerike? Veď aj tam majú problémy! Nevedia, či napríklad pri kúpe hodinek uprednostniť klasické, elektrické alebo najnovšie hodinky Casio WQV-1, ktoré pracujú aj ako jednoduchý fotoaparát. Veľký problém majú aj v predajni s počítačovou technikou. Majú kúpiť klasické PC alebo iMac? Notebook, handheld alebo stolný počítač? Americký či Japonský výrobok? Ak idú do banky po úver, nevedia sa rozhodnúť v akej mene si ho majú zobrať. Veď posúdte sami. Ak by sme brali v USD, úrok by bol 4,3% p.a., ale keby sme brali v Euro, úrok by bol len 3,2% p.a. Koľko vyvezieme do Európy? Oplatí sa USD alebo Euro? Ťažké rozhodovanie! Alebo je lepšie emitovať akcie na burze cenných papierov a takto získať peniaze na investíciu? Nerozdrobia sa nám akcionári? Nezíska niekto kontrolný podiel vo firme? Alebo nebude lepšie delenie akcií a následná výmena s konkurenciou a s tým spojená fúzia? Schváli ju protimonopolný úrad? Aké je veľké riziko neschválenia? Neprerobíme na tom?

Proste, svet má problémy, preto vidíme tie naše trošku ružovejšie. Ak by sme mali veľkoobchod, už dnes by sme požiadali o vydanie koncesie na nákladnú a osobnú taxi službu, lebo taxi má právo odpočítať 100% nákladov na PHM. A potom by sme poskytovali služby nášmu veľkoobchodu. A nech ich tam v Bratislave aj porazí.

Veľa úspechov v poslednom roku 20 storočia praje
[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

prežili sme rok 1999 a prežili sme aj dlho očakávanú noc, kedy sa mali na svete diať rôzne divné veci. Silvester 2000 je teda za nami bez výpadkov prúdu, porúch kanalizácie a aj autá ráno naštartovali. Vírus Y2k ako ho nazvali v Amerike sa na Slovensku nekonal. Bude to hlavne tým, že naša automatizácia sa nedá porovnať s automatizáciou vo vyspelom svete. Tam totiž počítače robia veľa vecí. Už od minulého storočia majú v USA normu na elektronickú formu ponukového listu, objednávky, dodacieho listu, faktúry, JCD, prevodného príkazu. Pre túto normu sa ustálil názov EDI. Všetky banky, colnice, štátne úrady, ale aj nemocnice či lekárne pracujú v systéme EDI a to znamená, že sa generuje automatická ponuka, z nej je generovaná automatická objednávka (na základe minimálnej zásoby na sklade), potom je automaticky generovaný dodací list, po potvrdení dodania je automaticky generovaná faktúra a po zaevidovaní faktúry je automaticky generovaný, v čase splatnosti, prevodný príkaz na úhradu. Človek do tohto procesu musí napr. v takej západnej lekárni zasahovať minimálne. Jeho zásah je len v tom, aby správne nastavil minimálne množstvá na zásobe a číslo násobku minimálneho množstva, ktoré je potrebné objednať. Nákupcovia sa tam zaoberajú len novými výrobkami ktoré je potrebné do celého systému tzv. zaknihovať, aby systém začal tento nový výrobok predávať a objednávať. Podobne sa zaoberajú aj výrobkami, ktoré sa nepredávajú alebo sa prestali vyrábať. Ak by tam vypadol počítačový systém, bol by tam bordel v zásobovaní lekární, problém v doprave, zásobovaní obchodov, ale aj v platení banke. Nastal by chaos a toho sa Američania boja viac ako čert svätenej vody. U nás tento chaos vládne stále, a preto nás vírus roku 2000 nemohol vážne ohroziť.

Rok 2000 začal teda celkom sľubne. Prajeme Vám aj sebe, aby tak aj pokračoval, bez veľkých prekvapení. Cenu benzínu už pomaly ani nepozorujeme, nakoľko sa nám nedarí ani v jednom týždni natankovať za rovnakú cenu dva-krát. Pripravme sa teda na ďalšie zdražovanie. Ak by rástol aj trh bolo by to všetko dobré, ale trh nerastie ale klesá. Nezamestnanosť je to, čo je potrebné razantne riešiť. Zníženie sociálnych dávok pod úroveň prežitia je len jedna cesta. Ďalšia musí byť podpora podnikania, podnikateľov. Spoločností, ktoré sú schopné vytvárať pracovné miesta. Medzi tieto spoločnosti sa nepočítajú spoločnosti, ktoré mali 2500 zamestnancov a v súčasnosti majú ešte 1200 pracovných miest. Tieto spoločnosti nič nevytvárajú. Tieto spoločnosti miesta strácajú. Čakáme na zmenu, kedy pochopia štátni úradníci, že spoločnosť, ktorá vytvorila len tri pracovné miesta je lepšia ako spoločnosť, ktorá o 1500 miest prišla. Musíme sa zamerať na vytváranie nových miest, lebo len udržanie zamestnanosti nestačí. Všetci prežívame veľmi osobne pokles životnej úrovne v našom štáte. Nevieme, kedy to skončí a kto by to mohol meniť. Pripravujeme sa na platenie liekov v hotovosti, platenie za výkon u zubára, platenie, platenie, platenie… Proste život niečo stojí. A stále nevieme, kto zabezpečí tú zmenu. Koalícia 11 strán združená proti HZDS to asi nebude, ale kto to bude. Stále sa ukazuje pravdivejšie to biblické príslovie, že nie je v silách človeka, aby riadil svoje kroky. Preto sa stále potkýname, zakopávame a vstávame znovu a znovu.

Napriek tomu, že sme v minulom roku urobili mnoho prešľapov, niečo sa nám aj podarilo. Sme bližšie k Európe ako sme boli, a nech sa na tieto veci dívame akokoľvek, robotník v Nemecku sa má predsa len lepšie ako robotník na Ukrajine. Preto je lepšie, aby sme sa približovali k západu ako k východu. Ak budeme členom Európy, budeme mať ako chudobná krajina mnoho výhod. Preto sa my tešíme na nový rok, nové storočie, ale aj na nový život v zjednotenej Európe. A ak to nepôjde tu, pôjde to v Amerike. Osobné šťastie je vec osobného rozhodnutia.

Prajeme Vám v novom roku len dobré rozhodnutia a veľa šťastných chvíľ.
[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

na fronte sa nič nezmenilo. Uvedené hlásenie prenasledovalo ako nočná mora vojakov v prvej svetovej vojne, keď bolo kľudné tzv. zákopové obdobie boja a straty boli do 10 ks vojakov denne. Na fronte nič nového. Podobne je to v našom politicko-ekonomickom priestore. Dane sa opäť zvyšujú, slovenská koruna klesá oproti USD aj EUR a naše náklady stále rastú. Aj vy ste pozorovali tú tragédiu v parlamente, keď sa hádali o nižšie dane z príjmu? Je až zarážajúce porovnať, koľko času potrebovali poslanci v kluboch, aby prerokovali zvýšenie spotrebných daní z uhľovodíkových palív, cigariet a alkoholu a koľko času premárnili pri besede o znížení dane z príjmu. Zvyšovanie im ide jedna radosť, ale na to znižovanie si ešte nie a nie zvyknúť. Podľa nás by ďaleko viac času mali venovať diskusii o tom, či je potrebné zvyšovať dane, ako opačne. Ale škoda plakať, na Slovensku je to tak, ako hovorí istá nemenovaná televízia Markíza. Smutné je, že ani nik z novinárov sa nezamyslel nad účelnosťou ďalšieho zvýšenia daní. Čaká nás teda v roku 2000 raj na zemi? Pravdepodobne nie. Nové dane a poplatky začneme platiť už od 1.1.2000, ale nižšie dane z príjmu sa nám premietnu do našich plánov až v roku 2001. Aj preddavky sa vraj majú platiť zo 40%, nakoľko preddavky sú naviazané na starý rok. Teda podľa našich výpočtov bude rok 2000 asi najkrízovejším rokom, ktorý sme v podnikani zažili. Náklady budú už po novom, ale výnosy ešte po starom. Smutné, ale pravdivé konštatovanie. Pripadáme si ako hladný, ktorému držia pred očami krajec natretého chlebíka, ale ak sa krok k nemu priblížime, chlebík o 2 kroky utečie. Je smutné, že niektorí z nás na tú prosperitu už ani nedovidia. Zákonite odpadajú a už sa nenaháňajú za voňavým chlebíkom v nedohľadne.

Naša vláda má oveľa lepšie úspechy vonku ako dnu. Doriešili sa aj vzťahy s Českou republikou a aj akcie VÚB už konečne patria aj de jure Slovensku. Nakoľko sa takto vyriešila situácia v tejto banke banka je zrelá na privatizáciu. Kto do nej vstúpi? Nemecký kapitál to pravdepodobne nebude. Tých na Slovensku zastupuje Tatra banka a Ľudová banka. V Bratislave majú pobočky či expozitúry skoro všetky európske banky. Teda, pre koho je VÚB so svojimi xxx miliardami nevymožiteľných úverov zaujímavá? Pravdepodobne pre nikoho. Ako uznala aj naša financmajsterka Brigita, banka sa bude musieť zbaviť všetkých nevymožiteľných dlhov a previesť ich bezplatne na novú 100% štátnu banku, ktorá uvedené dlhy bude pomaly likvidovať na úkor nás a našich daní. O takú VÚB tak bude mať aj niekto záujem – tvrdí ministerka. Dúfajme. Ak by tu chcela vstúpiť zahraničná banka, mohla kúpiť IRB, ktorá po ponížení základného imania je tiež prakticky bez dlhov, ale aj bez kapitálu. A na predaj sú vraj aj podiely v Priemyselnej banke, aj Poľnohospodárskej banke a Sporiteľňa by vraj tiež privítala investora na navýšenie základného imania. Na trhu je troška veľa prázdnych bánk na predaj. Len aby boli tí investori, a to ešte dosť strategickí. Vypíšeme tender a uvidíme, kto sa prihlási. Možno to dopadne ako s licenciou GSM 1800. Situácia okolo VÚB nám silne pripomína vtip, keď majiteľ „prosperujúceho“ podniku platí novému majiteľovi, aby od neho odkúpil jeho podiel. Proste strojárne za korunu. Či kráľovstvo za koňa. No, uvidíme, či aspoň toho koňa za naše banky dostaneme.

Konečne sa stabilizovala aj situácia okolo VSŽ Košice. Aj tam vzniká nový podnik, ktorý preberie hutnícku výrobu a do tohto oddĺženého podniku vraj vstúpi kapitál spoločnosti US Shell. Problém je len to, že spoločnosti pôvodnej VSŽ dlhujú štátu niekoľko xx miliárd na daniach. Nevadí, aj tieto miliardy prevedieme na 100% štátnu banku a ďalej to už poznáme. Zaplatia to naše dane. U nás vo firme čakáme už len na založenie nového podniku Slovenských telekomunikácií, nakoľko ten starý je na medzinárodnom súde za nezaplatených xx miliárd za telefónne zoznamy a samozrejme aj nového podniku SPP v súvislosti so zmenkami, ktoré podpísal p. Ducký. Nepotrebujete aj vy založiť novú firmu? Ak má stará firma dlhy, vláda nám jasne ukazuje tu správnu cestu.

Veľa úspechov v podnikaní praje
[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

a máme po ročnom hodnotení vlády. Ministri si zachovávajú svoje radové miesta, napriek tomu, že neprebehla reforma štátnej správy, neprebehla reforma dotačnej politiky štátu v poľnohospodárstve, neprebehla daňová reforma a nepocítili sme ani reformu bankového sektora. Ako sa potichu aj nahlas hovorí v okolí premiéra, Mikuláš do samitu o našom vstupe do EÚ musí byť pekne ticho. Ak by sa príliš kriticky vyjadroval o „výkonnosti“ jednotlivých ministerských aparátov, mohol by ohroziť jedinú pozitívnu vec, ktorá sa novej vládnej garnitúre podarila. Je to dobrá správa o stave politiky v zahraničí. Celý svet čakal, či Slováci budú ochotní platiť za dlhy, ktoré si narobili. Páči sa im to, že áno. Zbedačujeme sa, ale už nežijeme na úkor našich detí. To počúvame až príliš často. Určite je to pravda. Ale nie celá. Ak nepostavíme nové cesty, nedostaneme do podnikov novú technológiu, nenaučíme sa túto novú technológiu používať, potom nás v strede Európy čaká cesta tretieho sveta. Lebo stále platí, že inak sa javí dlh vo firme, ktorá dobre funguje, otáča peniaze, vyrába výrobky s vysokou pridanou hodnotou, ako možno polovičný dlh pre živnostníka, ktorý podniká v susedovej garáži. Znova hovoríme o číslach a málo hovoríme o primeranosti. Aj naša ministerka financií sa rada vyjadruje v miliónoch a miliardách, ale už menej rada v percentách. Jasným dôkazom uvedeného prístupu bol aj zákon o dani z motorových vozidiel. Podobný zákon majú aj v Nemecku. Ročná daň za auto je 4,3% z priemerného mesačného zárobku. Nové autá platia daň najmenšiu a čím staršie, tým viac. Najviac platia pojazdní veteráni s platným číslom. Uvedené peniaze potom putujú na ochranu životného prostredia, výsadbu stromov okolo ciest, nápravu dopravných ekologických havárií a pod. Uvedená daň sa dá akceptovať a sme presvedčení, že ak by bol na Slovensku podaný len preklad tejto nemeckej normy, dnes by už bola uvedená daň schválená. Daň by bola 347,- Sk ročne a používala by sa na ekológiu. Ťažko by sa našiel niekto proti. Naša ministerka však chcela použiť uvedenú daň na financovanie štátneho aparátu a pojala ju ako daň z luxusu. Čím máš drahšie auto, tým viac plať. Čím novšie auto, tým viac plať. Pri pohlaví pri tomto správaní hovoríme o úchylke. Aj tento zákon by sme sa nebáli nazvať úchylný. Našťastie aj poslanci majú nové autá a nechcelo sa im za „tereňáky“ platiť 25 000,- Sk ročne.

Nová vláda sa chová ako v rozprávke. Ako nás upozornil jeden náš priateľ, na vláde už pozoruje múdrosť svojej 9-ročnej dcéry, ktorá po prečítaní prvej rozprávky prišla na to, že ak zlý kráľ nemal peniaze na svoj nákladný život a svoj pätolízačský aparát, tak potom zvýšil dane. A ak začal ľud reptať, tak potom zas a zas. To, že by sa mal troška obmedziť v rozšafnosti a prepustiť nákladný dvor, to ho samozrejeme nenapadlo. Rozprávka končí pre kráľa zle. Prichádza hlúpy Jano dvor rozpustí, kráľa uvrhne do väznice, zníži dane a ľud mu radostne svojou nadprácou korunovo vlastne dane zvýši. Čo narobíme, je to len HLÚPY JANO.

Nová vláda asi uvedené rozprávky nedočítala do konca. Ináč by musela vedieť, že ako to končí. Zatiaľ sa správajú len ako ten kráľ, ktorý aby mal na svoje parády, zvyšuje dane a prijíma nových drábov, aby lepšie vyberali. Logika je jasná, čím viac drábov, tým viac daní. Aspoň podľa tvrdení ministerky je to tak, ale napriek novým a novým drábom sa nedarí zvýšiť úspešnosť výberu daní…. Chudera, a myslí to tak dobre.
Ako sa hovorí v poslaneckých laviciach, prišla ťažká doba. Na ľudí prišla chudoba. Ťažká doba pre ľud. Ešte dobre, že poslancom sa darí. Poslanci nám bohatnú jedna radosť. Už aj ich deti musia vlastniť miliónové vily, prosperite sa proste nevyhneme. Počkáme si na rozpočet, ktorý bol znova robený cez výdavky ministerstiev ako pred rokom. Najprv si spočítali koľko chcú minúť a potom do výdavkov napasovali poplatky a dane. Čudná služba, čudný rozpočet, čudná práca vládnych aparátnikov.

Prajeme Vám pevné nervy v podnikaní a šťastné chvíľe v osobnom živote
[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

a máme tu znovu september. September roku 1999 je veľmi zaujímaný aj tým, že Andrejova najstaršia dcéra Janka nastupuje do svojej prvej práce. Základnej školy. Prajeme jej teda veľa úspechov a ako sa hovorí, nech ju učitelia počúvajú. Odborári pripravujú protestné štrajky a nepodpisujú s vládou dohodu o stabilite. Najlepšie bude, keď sa bude štrajkovať. Z vytunelovanej fabriky štrajkom dostaneme plno koruniek. Alebo nie? To nevadí, aspoň si pokričíme. Privatizéri sú už dávno vo svojich rezidenciách v Španielsku, Novom Zélande či Monaku. Proste diskrétna a seriózna služba. Dobrý podnik sa tuneloval tri či štyri roky. A v ekonomike sa zázraky proste nekonajú. Spadol aj ázijský tiger DAEWO Group, padajú aj thajvanské či čínske firmy. Nie je nič jednoduchšie ako si napožičiavať peniaze a chvíľku konkurovať s nízkymi cenami. Ako však ukazuje celosvetová prax, tadiaľ cesta nevedie. Rozhadzovať požičané peniaze, to je tá slovenská či kórejská cesta. Pre všetkých je to len cesta do záhuby. Zdravý rozum hovorí, že ak máme vlastné peniaze, nikomu nič nedáme. K vlastným peniazom sa správame veľmi obozretne, nerozhadzujeme, neutrácame. K požičaným peniazom by sme sa mali správať ešte obozretnejšie. Ale to nie je v našej povahe. Ľahko prišli, ľahko išli. Diaľnice sme stavali nákladmi na jeden km ako keby sme cesty ťahali cez Alpy či Karpaty. Podobne sa rozhadzovalo pri všetkých štátnych zákazkach. Ako sme sa rozprávali s manažérmi veľkých IT firiem, ktoré zásobujú štátnu správu, najhlavnejšie na Slovensku je to, čo z toho má ten, kto podpíše objednávku a nie čo a za akú cenu sa kupuje. A preto počítač pre štátnu správu stojí sto tisíc a ten istý model je aj za tridsať pre obyčajného smrteľníka. Nečudujme sa, že nemáme na zdravotníctvo, školstvo či armádu. Predáme ešte to, čo máme a potom si už asi budeme lízať labu. Alebo začneme cestovať po Európe ako naši rómski „tiež spoluobčania“. Necháme doma plnú moc na vybratie sociálnych dávok a hurá žiadať o politicky azyl.

Podľa oficiálnych štatistík sa zahraničie Slovensku vyhýba. Zahraničné investície klesajú, aj keď sa porovnávame so stavom, ktorý bol za HZDS. Sme chorý národ chorých ľudí. Práceneschopnosť na Slovensku je u robotníkov až 3x vyššia ako u robotníkov v Nemecku. Produktivita práce je 6x menšia ako v západnej Európe. Keď sa niekomu nechce do práce, tak ide k lekárovi. A ten ho na náklady zdravotnej poisťovne vypíše na práceneschopnosť, tri-štyri dni úplne v pohode. Opijeme sa do nemoty. Na ďalší deň nás bolí hlava a vôbec nie sme v kondícii. Nič jednoduchšie, ideme k lekárovi a ten nám dva dni dá. Nemecká spoločnosť podnikajúca na Slovensku zverejnila štatistiku práceneschopnosti. Dvadsaťpäťpercentná práceneschopnosť u robotníckych profesií. Ako je to možné, že to nezaujíma revíznych lekárov zdravotnej poisťovne. Ak by lekár pokračoval v takýchto praktikách v Nemecku, zdravotná poisťovňa s ním zruší zmluvu a už nebude poskytovať pre nich servis, ktorý by mal zabezpečovať. Nič jednoduchšie. Na Slovensku si vezmeme pôžičku od vlády a nerobíme nič. Ruka ruku… Ale doplatíme na to všetci. Bez liekov sa choroba liečiť nedá. A možno raz bude vážne chorý aj ten špekulant, ktorý len využíva nedokonalosť systému a našu nedôslednosť. Ak urobíme poriadok, pomôžeme aj lajdákom. Strácame však nádej, že o to tu ide. Veď v bordeli sa dobre kradne. A kto by podplácal úradníka, keď by vedel, že štát platí včas a podľa objednávky. Pri nedostatku sa na úrade najlepšie ryžuje. A preto máme stav taký ako máme.

Máme po dovolenkách a čaká nás záver roka. Či chceme či nechceme, musíme sa vrátiť k nášmu heslu roka 1994. Veríme, že aj túto prosperitu v zdraví prežijeme. Veď čo iné nám ostáva.

Príjemnú a bohatú jeseň praje

[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

a už je to tu. Už sa o to len nerozpráva, už je to tvrdá realita. Začínajú nám krachovať firmy. Je veľmi ťažko povedať, či je to zlou ekonomickou situáciou, alebo len tým, že majiteľom už proste „skratli“ nervy a nech sa teraz stará niekto iný. EuroCOMP, s.r.o. bola prvá firma, ktorá sa vyparila zo dňa na deň a takýchto firiem bude určite viac. Bankroty lokálne aj globálne. Padajú rôzne satelity VSŽ. Padajú akciové spoločnosti aj živnostníci. Rastie nám počet nezamestnaných a v septembri vraj združenie zámestnávateľov prepustí ďalších 300 až 500 tis. ľudí. Proste paráda. Ťažké konce slovenskej zlatej cesty. Obchod sa pomaly ale isto zastavuje. Zásoby sa míňajú už len vtedy, keď by sme začali zadarmo rozdávať. Nezamestnaní už nerozhadzujú peniažky plnými priehrštiami, lebo každý mesiac sa krátia dávky. Ľudia sa o seba musia začať starať sami. Nastal ťažký kapitalizmus. Socializmus s ľudskou tvárou skončil. Zamestnaní hovoria, že konečne, darmožráči nadávajú a radšej by volili aj diabla, len keby poštárka priniesla tie peniažteky každý mesiac… V septembri chcú organizovať roduverní nepokoje. Volajú po občianskej neposlušnosti. Radujú sa z každej prehry Slovenska. Troška nám to pripomína povojnové komunistické heslo „Čím horšie, tým lepšie!“ Do politiky sa nám dostáva systém pomsty ako hlavný politický smer. Ty si mi zavrel ministra, ja tebe zavriem dvoch. Prečo by som mal byť lepší, ako moji protivníci? Oko za oko, zub za zub. Vendeta, ako na starej dobrej Sicílii. A to, že krajina trpí? Nevadí, plebejský ľud je len na to, aby vhodil do obálky svoj hlas.

Keď sme boli mladší, nechápali sme ako je možné, že vo vyspelých demokraciách k voľbám chodia ľudia len tak 37 až 40 zo 100 ks. Zdalo sa nám to – slabé percento. Dnes už tomu rozumieme. Proste len nechcú voliť medzi dvoma zlami. Dobrí kandidáti do politiky asi nevstupujú a voliť zlých, to radšej idú na rybačku, či do kina. Mnoho ľudí aj u nás hovorí, že už ich nebaví voliť. Nie je koho vybrať. Vlado, Mikuláš, Jožko, Sergej, všetci sú akosi na jedno kopyto. Vychovala ich slovenská politika a tá má akosi rovnaké deti. Najprv sme boli všetci proti komunistom. Aj strana ako SDĽ hlasovala proti propagácii komunizmu. Komunisti sa nám vytratili. Premenovali sa na množstvo strán a hnutí. Preto sme všetci proti HZDS, predseda sa z rôznych príčin stiahol (prevládali určite príčiny osobné a zdravotné). A tak sme začali byť jeden proti druhému. Minister poľnohospodárstva proti ministerke financií, podpredseda vlády pre ekonomiku proti ministrovi hospodárstva… Proste radosť tu žiť…

Ako je vidieť, zatiaľ pre aféry podplácania a preplácania nikto nevyletel ani z vlády ani z Fondu národného majetku. Asi to bude preto, že členovia vlády majú podľa zákona právo používať služobné vozidlo a šoféra aj na dovolenke. Miki sa rozhodol, že im to nebude kaziť. Veď sme predsa ľudia. Kto je bez viny, hoď kameňom. Vrana k vrane sadá… Už aj my si budeme musieť zvyknúť, že všetci sme si rovní, len niektorí sú si rovnejší.

Príjemné leto praje
[Eva a Andrej]