Vážení priatelia,
a už je to tu. Už sa o to len nerozpráva, už je to tvrdá realita. Začínajú nám krachovať firmy. Je veľmi ťažko povedať, či je to zlou ekonomickou situáciou, alebo len tým, že majiteľom už proste „skratli“ nervy a nech sa teraz stará niekto iný. EuroCOMP, s.r.o. bola prvá firma, ktorá sa vyparila zo dňa na deň a takýchto firiem bude určite viac. Bankroty lokálne aj globálne. Padajú rôzne satelity VSŽ. Padajú akciové spoločnosti aj živnostníci. Rastie nám počet nezamestnaných a v septembri vraj združenie zámestnávateľov prepustí ďalších 300 až 500 tis. ľudí. Proste paráda. Ťažké konce slovenskej zlatej cesty. Obchod sa pomaly ale isto zastavuje. Zásoby sa míňajú už len vtedy, keď by sme začali zadarmo rozdávať. Nezamestnaní už nerozhadzujú peniažky plnými priehrštiami, lebo každý mesiac sa krátia dávky. Ľudia sa o seba musia začať starať sami. Nastal ťažký kapitalizmus. Socializmus s ľudskou tvárou skončil. Zamestnaní hovoria, že konečne, darmožráči nadávajú a radšej by volili aj diabla, len keby poštárka priniesla tie peniažteky každý mesiac… V septembri chcú organizovať roduverní nepokoje. Volajú po občianskej neposlušnosti. Radujú sa z každej prehry Slovenska. Troška nám to pripomína povojnové komunistické heslo „Čím horšie, tým lepšie!“ Do politiky sa nám dostáva systém pomsty ako hlavný politický smer. Ty si mi zavrel ministra, ja tebe zavriem dvoch. Prečo by som mal byť lepší, ako moji protivníci? Oko za oko, zub za zub. Vendeta, ako na starej dobrej Sicílii. A to, že krajina trpí? Nevadí, plebejský ľud je len na to, aby vhodil do obálky svoj hlas.
Keď sme boli mladší, nechápali sme ako je možné, že vo vyspelých demokraciách k voľbám chodia ľudia len tak 37 až 40 zo 100 ks. Zdalo sa nám to – slabé percento. Dnes už tomu rozumieme. Proste len nechcú voliť medzi dvoma zlami. Dobrí kandidáti do politiky asi nevstupujú a voliť zlých, to radšej idú na rybačku, či do kina. Mnoho ľudí aj u nás hovorí, že už ich nebaví voliť. Nie je koho vybrať. Vlado, Mikuláš, Jožko, Sergej, všetci sú akosi na jedno kopyto. Vychovala ich slovenská politika a tá má akosi rovnaké deti. Najprv sme boli všetci proti komunistom. Aj strana ako SDĽ hlasovala proti propagácii komunizmu. Komunisti sa nám vytratili. Premenovali sa na množstvo strán a hnutí. Preto sme všetci proti HZDS, predseda sa z rôznych príčin stiahol (prevládali určite príčiny osobné a zdravotné). A tak sme začali byť jeden proti druhému. Minister poľnohospodárstva proti ministerke financií, podpredseda vlády pre ekonomiku proti ministrovi hospodárstva… Proste radosť tu žiť…
Ako je vidieť, zatiaľ pre aféry podplácania a preplácania nikto nevyletel ani z vlády ani z Fondu národného majetku. Asi to bude preto, že členovia vlády majú podľa zákona právo používať služobné vozidlo a šoféra aj na dovolenke. Miki sa rozhodol, že im to nebude kaziť. Veď sme predsa ľudia. Kto je bez viny, hoď kameňom. Vrana k vrane sadá… Už aj my si budeme musieť zvyknúť, že všetci sme si rovní, len niektorí sú si rovnejší.
Príjemné leto praje
[Eva a Andrej]