Vážení priatelia,
a máme po ročnom hodnotení vlády. Ministri si zachovávajú svoje radové miesta, napriek tomu, že neprebehla reforma štátnej správy, neprebehla reforma dotačnej politiky štátu v poľnohospodárstve, neprebehla daňová reforma a nepocítili sme ani reformu bankového sektora. Ako sa potichu aj nahlas hovorí v okolí premiéra, Mikuláš do samitu o našom vstupe do EÚ musí byť pekne ticho. Ak by sa príliš kriticky vyjadroval o „výkonnosti“ jednotlivých ministerských aparátov, mohol by ohroziť jedinú pozitívnu vec, ktorá sa novej vládnej garnitúre podarila. Je to dobrá správa o stave politiky v zahraničí. Celý svet čakal, či Slováci budú ochotní platiť za dlhy, ktoré si narobili. Páči sa im to, že áno. Zbedačujeme sa, ale už nežijeme na úkor našich detí. To počúvame až príliš často. Určite je to pravda. Ale nie celá. Ak nepostavíme nové cesty, nedostaneme do podnikov novú technológiu, nenaučíme sa túto novú technológiu používať, potom nás v strede Európy čaká cesta tretieho sveta. Lebo stále platí, že inak sa javí dlh vo firme, ktorá dobre funguje, otáča peniaze, vyrába výrobky s vysokou pridanou hodnotou, ako možno polovičný dlh pre živnostníka, ktorý podniká v susedovej garáži. Znova hovoríme o číslach a málo hovoríme o primeranosti. Aj naša ministerka financií sa rada vyjadruje v miliónoch a miliardách, ale už menej rada v percentách. Jasným dôkazom uvedeného prístupu bol aj zákon o dani z motorových vozidiel. Podobný zákon majú aj v Nemecku. Ročná daň za auto je 4,3% z priemerného mesačného zárobku. Nové autá platia daň najmenšiu a čím staršie, tým viac. Najviac platia pojazdní veteráni s platným číslom. Uvedené peniaze potom putujú na ochranu životného prostredia, výsadbu stromov okolo ciest, nápravu dopravných ekologických havárií a pod. Uvedená daň sa dá akceptovať a sme presvedčení, že ak by bol na Slovensku podaný len preklad tejto nemeckej normy, dnes by už bola uvedená daň schválená. Daň by bola 347,- Sk ročne a používala by sa na ekológiu. Ťažko by sa našiel niekto proti. Naša ministerka však chcela použiť uvedenú daň na financovanie štátneho aparátu a pojala ju ako daň z luxusu. Čím máš drahšie auto, tým viac plať. Čím novšie auto, tým viac plať. Pri pohlaví pri tomto správaní hovoríme o úchylke. Aj tento zákon by sme sa nebáli nazvať úchylný. Našťastie aj poslanci majú nové autá a nechcelo sa im za „tereňáky“ platiť 25 000,- Sk ročne.
Nová vláda sa chová ako v rozprávke. Ako nás upozornil jeden náš priateľ, na vláde už pozoruje múdrosť svojej 9-ročnej dcéry, ktorá po prečítaní prvej rozprávky prišla na to, že ak zlý kráľ nemal peniaze na svoj nákladný život a svoj pätolízačský aparát, tak potom zvýšil dane. A ak začal ľud reptať, tak potom zas a zas. To, že by sa mal troška obmedziť v rozšafnosti a prepustiť nákladný dvor, to ho samozrejeme nenapadlo. Rozprávka končí pre kráľa zle. Prichádza hlúpy Jano dvor rozpustí, kráľa uvrhne do väznice, zníži dane a ľud mu radostne svojou nadprácou korunovo vlastne dane zvýši. Čo narobíme, je to len HLÚPY JANO.
Nová vláda asi uvedené rozprávky nedočítala do konca. Ináč by musela vedieť, že ako to končí. Zatiaľ sa správajú len ako ten kráľ, ktorý aby mal na svoje parády, zvyšuje dane a prijíma nových drábov, aby lepšie vyberali. Logika je jasná, čím viac drábov, tým viac daní. Aspoň podľa tvrdení ministerky je to tak, ale napriek novým a novým drábom sa nedarí zvýšiť úspešnosť výberu daní…. Chudera, a myslí to tak dobre.
Ako sa hovorí v poslaneckých laviciach, prišla ťažká doba. Na ľudí prišla chudoba. Ťažká doba pre ľud. Ešte dobre, že poslancom sa darí. Poslanci nám bohatnú jedna radosť. Už aj ich deti musia vlastniť miliónové vily, prosperite sa proste nevyhneme. Počkáme si na rozpočet, ktorý bol znova robený cez výdavky ministerstiev ako pred rokom. Najprv si spočítali koľko chcú minúť a potom do výdavkov napasovali poplatky a dane. Čudná služba, čudný rozpočet, čudná práca vládnych aparátnikov.
Prajeme Vám pevné nervy v podnikaní a šťastné chvíľe v osobnom živote
[Eva a Andrej]