Vážení priatelia,
na fronte sa nič nezmenilo. Uvedené hlásenie prenasledovalo ako nočná mora vojakov v prvej svetovej vojne, keď bolo kľudné tzv. zákopové obdobie boja a straty boli do 10 ks vojakov denne. Na fronte nič nového. Podobne je to v našom politicko-ekonomickom priestore. Dane sa opäť zvyšujú, slovenská koruna klesá oproti USD aj EUR a naše náklady stále rastú. Aj vy ste pozorovali tú tragédiu v parlamente, keď sa hádali o nižšie dane z príjmu? Je až zarážajúce porovnať, koľko času potrebovali poslanci v kluboch, aby prerokovali zvýšenie spotrebných daní z uhľovodíkových palív, cigariet a alkoholu a koľko času premárnili pri besede o znížení dane z príjmu. Zvyšovanie im ide jedna radosť, ale na to znižovanie si ešte nie a nie zvyknúť. Podľa nás by ďaleko viac času mali venovať diskusii o tom, či je potrebné zvyšovať dane, ako opačne. Ale škoda plakať, na Slovensku je to tak, ako hovorí istá nemenovaná televízia Markíza. Smutné je, že ani nik z novinárov sa nezamyslel nad účelnosťou ďalšieho zvýšenia daní. Čaká nás teda v roku 2000 raj na zemi? Pravdepodobne nie. Nové dane a poplatky začneme platiť už od 1.1.2000, ale nižšie dane z príjmu sa nám premietnu do našich plánov až v roku 2001. Aj preddavky sa vraj majú platiť zo 40%, nakoľko preddavky sú naviazané na starý rok. Teda podľa našich výpočtov bude rok 2000 asi najkrízovejším rokom, ktorý sme v podnikani zažili. Náklady budú už po novom, ale výnosy ešte po starom. Smutné, ale pravdivé konštatovanie. Pripadáme si ako hladný, ktorému držia pred očami krajec natretého chlebíka, ale ak sa krok k nemu priblížime, chlebík o 2 kroky utečie. Je smutné, že niektorí z nás na tú prosperitu už ani nedovidia. Zákonite odpadajú a už sa nenaháňajú za voňavým chlebíkom v nedohľadne.
Naša vláda má oveľa lepšie úspechy vonku ako dnu. Doriešili sa aj vzťahy s Českou republikou a aj akcie VÚB už konečne patria aj de jure Slovensku. Nakoľko sa takto vyriešila situácia v tejto banke banka je zrelá na privatizáciu. Kto do nej vstúpi? Nemecký kapitál to pravdepodobne nebude. Tých na Slovensku zastupuje Tatra banka a Ľudová banka. V Bratislave majú pobočky či expozitúry skoro všetky európske banky. Teda, pre koho je VÚB so svojimi xxx miliardami nevymožiteľných úverov zaujímavá? Pravdepodobne pre nikoho. Ako uznala aj naša financmajsterka Brigita, banka sa bude musieť zbaviť všetkých nevymožiteľných dlhov a previesť ich bezplatne na novú 100% štátnu banku, ktorá uvedené dlhy bude pomaly likvidovať na úkor nás a našich daní. O takú VÚB tak bude mať aj niekto záujem – tvrdí ministerka. Dúfajme. Ak by tu chcela vstúpiť zahraničná banka, mohla kúpiť IRB, ktorá po ponížení základného imania je tiež prakticky bez dlhov, ale aj bez kapitálu. A na predaj sú vraj aj podiely v Priemyselnej banke, aj Poľnohospodárskej banke a Sporiteľňa by vraj tiež privítala investora na navýšenie základného imania. Na trhu je troška veľa prázdnych bánk na predaj. Len aby boli tí investori, a to ešte dosť strategickí. Vypíšeme tender a uvidíme, kto sa prihlási. Možno to dopadne ako s licenciou GSM 1800. Situácia okolo VÚB nám silne pripomína vtip, keď majiteľ „prosperujúceho“ podniku platí novému majiteľovi, aby od neho odkúpil jeho podiel. Proste strojárne za korunu. Či kráľovstvo za koňa. No, uvidíme, či aspoň toho koňa za naše banky dostaneme.
Konečne sa stabilizovala aj situácia okolo VSŽ Košice. Aj tam vzniká nový podnik, ktorý preberie hutnícku výrobu a do tohto oddĺženého podniku vraj vstúpi kapitál spoločnosti US Shell. Problém je len to, že spoločnosti pôvodnej VSŽ dlhujú štátu niekoľko xx miliárd na daniach. Nevadí, aj tieto miliardy prevedieme na 100% štátnu banku a ďalej to už poznáme. Zaplatia to naše dane. U nás vo firme čakáme už len na založenie nového podniku Slovenských telekomunikácií, nakoľko ten starý je na medzinárodnom súde za nezaplatených xx miliárd za telefónne zoznamy a samozrejme aj nového podniku SPP v súvislosti so zmenkami, ktoré podpísal p. Ducký. Nepotrebujete aj vy založiť novú firmu? Ak má stará firma dlhy, vláda nám jasne ukazuje tu správnu cestu.
Veľa úspechov v podnikaní praje
[Eva a Andrej]