Autor: Andrej Halaga

Vážení priatelia,

máme pre Vás príjemné správy. Aj na Slovensku zažijeme pokojný a kľudný deň. Už sa sprivatizuje len SPP a bude pokoj. Určite uznáte, že na tomto poslednom koláčiku sa musia politici ešte povadiť ako psy, ale potom už bude mier a bezpečie. A na ten sa veľmi tešíme. Ako viete odvolali Brigitu Schmögnerovú – hurá, hurá, hurá. Je pravdou, že jej odvolanie nebolo štandardné, ale v každom prípade bolo ju za čo odvolať. Tá žena narobila toľko zla, že viac už ani nemohla. Majetkové priznania, 24-tisícová výpalná daň, autá odpisované len do 450 tis. SK, nemožnosť uplatniť stratu v ziskoch v ďalších rokoch, zmena vymáhania spotrebnej dane, zlikvidovanie výrobcov krátkych cigariet, služobné cesty /PHM/, ktoré si dáme do nákladov len z 85%, zvýšenie spodnej hranice DPH na 10%, znovuzavedenie dovoznej prirážky a mnohé a mnohé ďalšie. Bolo ju za čo odvolať. Zámienka bola smiešna, ale vďaka aj za to. Nový minister, ako predpokladáme, sa bude starať hlavne o SPP a nám malým podnikateľom dá pokoj. Dúfame, že zruší tých 24 tisíc pre normálne spoločnosti a nechá túto daň len spoločnostiam trvalo stratovým a nulovým. Tak, ako to bolo pôvodne navrhované. V každom prípade Brigita Schmögnerová nebola tá dobrá a nezjedol ju chuderku zlý vlk Koncoš. To sa len porafali dvaja skutočne zlí ľudia. A prečo by to nás normálnych malo zaujímať. Dúfajme, že natrvalo aj s Petrom pôjde do zabudnutia, tak ako aj celé SDĽ. Prajeme jej to, aj SDĽ-ke. Prajeme exministerke pokojný život, a ak chce experimentovať, prosíme, už len na cvičeniach na vysokej škole. Tam sú študenti na rôzne experimenty zvyknutí, a preto to nebude také zlé ako keď si na experimentovanie vezme celé Slovensko a 5 miliónov ľudí núti podpisovať vyhlásenia, nahlásenia, prehlásenia, priznania, odhlásenia, žiadosti. Nech si tieto experimenty skutočne nechá na semestrálne práce.

Kaníkov zákon proti šikanovaniu občanov zatiaľ neprešiel. Veríme, že sa DS nebude vzdávať. Zákon je dobrý. Jeho podstata spočíva v tom, že ak si štátny úradník od Vás vyžiada potvrdenie, ktoré vydáva iný štátny úradník, môžete ho žalovať a jeho úrad dostane pokutu. Od 5 tisíc do 50 tisíc. A táto pokuta je z 50% Vaša a ďalších 50% je príjem štátneho rozpočtu. V každom prípade daný úrad stratí 100% zo svojho rozpočtu a nebude na prémie či mzdy. Tento zákon by prinútil úradníka neurobiť si z občana poštára, ktorý doručuje len listy jedného úradníka druhému byrokratovi a určite by tlačil aj na zavádzanie elektronického prepojenia úradov. Vláda je proti. Háji vláda aj Vaše zaujmy? Alebo si len chráni svojho úradníka?

Ináč na Slovensku nie je nič nové. SNŠ a PNS majú v zákone o Maďaroch svoju tému, ktorá im, veríme, vydrží až do volieb. Pridala sa aj Matica slovenská, ktorá tiež nevie prežuť, že im maďarská vláda nechce nič dávať a oni by potrebovali. Dobre to povedal Markovič, zákon nikomu nič na Slovensku neberie, ale „načiera“. Maďari dostanú 4 tisíce na školské pomôcky a Slováci od Maďarska nedostanú nič. To skutočne naserie. Maďar sa na preukaz bude môcť v Maďarsku bez problémov zamestnať a Slovák nie. My osobne to neschvaľujeme, nakoľko sa na Slovensku vytvára vrstva „lepších občanov“, ale obdivujeme Maďarskú republiku, že dokázala presvedčiť ľudí, že aj Rumuni, Ukrajinci, Slováci či Juhoslovani sú ich a budú im platiť peniaze. To si na Slovensku nevieme ani predstaviť. Maďari cítia pri vstupe do únie príležitosť pripútať si týchto občanov natrvalo ku Budapešti a robia to. Je smutné, že Slováci na tieto aktivity nemajú adekvátnu odozvu.

Február je však aj mesiac daňových priznaní. Predbežne si rátame svoje dlhy a zisky a tešíme sa z každej nuly. Veď ako sa na Slovensku hovorí, nula ešte zďaleka nie je záporné číslo. Sme radi, že mnohým Vám sa darí aj v týchto ťažkých časoch držať mulovú bilanciu. Je to síce vždy za nejakú cenu, ale nula nie je záporné číslo a to je hlavné. Najhoršie je, že aj niektoré veľkú obchodné reťazce prestali platiť presne. Ale je to aj dobré, lebo dodávatelia a výrobcovia možno pochopia, že mať 50 menších odberateľov je určite bezpečnejšie ako mať jeden obchodný reťazec. Menší nikdy neskrachujú naraz, a reťazcu sa to môže stať. Na konci januára vyhlásil bankrot americký reťazec, pre ktorý sme niekedy pracovali, Kmart. Skrachovali už celosvetovo a definitívne. Aj spoločnosť, ktorá mala 2600 prevádzok na celom svete je „skrachovateľná“. V USA skrachovali aj veľké ropné spoločnosti, letecké spoločnosti ako aj menšie spoločnosti. Podľa analytikov USA pôjde dole ešte do konca tohto roka. Už to nie je ten bohatý brat. Podobne predpokladáme pokles slovenskej koruny. Česká republika privatizuje, všetky peniaze idú do oddĺženia, na rozvojové projekty, do bánk na úvery pre podnikateľov. Štát má toľko peňazí, že banky za vklady ponúkajú už len 2,5 až 3% úroku ročne. Podnikatelia dostanú úver za 4% ročne úplne v pohode. Praha je najpodnikavejšie mesto v celej Európe. Česká republika sa pripravuje na expanziu do okolitých štátov. My sme tiež všetko predali a ostali sme s holou riťou. Všade máme neúmerné dlhy. Peniaze sme proste rozkradli a prežrali. Ak nás do únie nebudú chcieť a nebudeme sa môcť všetci vysťahovať, tak potom nás čaká cesta Argentíny. Dzurinda hraje vabank na Úniu, lebo ináč sme všetci pekne … Aj keď to s nami ani po privatizácii SPP nebude vyzerať lepšie, bude to lepšie o to, že z politiky vypadnú jednotlivci a strany, ktoré sa tešili len na tú rabovačku.

A na tento čas sa spolu s Vami teší aj
[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

začal sa nám ďalší Nový rok. Rok 2002. Určite ste si aj vy kládli otázku, čo nám nový rok prinesie? Aké zlepšenia? Aké inovácie? Otázky klásť je jednoduché, ale odpovede sú zložitejšie. V oblasti ekonomiky to asi nebude dobrý rok, hoci veľa sa sľubuje od zavedenia novej meny v Európe Eura. Západ aj túto zmenu zvládol bravúrne. Okrem výpadku bankomatov na cca 5 hodín sa nič vážneho nestalo. Obchoduje sa s novými peniazmi a nik z toho nie je skľúčený, tak ako predpokladali euroskeptici. Nová mena sa okrem štátov, ktoré ju prijali pred dvoma rokmi začala používať aj v Juhoslávii a Čiernej Hore. Celkom dobrý ťah od miestnej demokratickej vlády. Nakoľko ide o letoviská – aspoň v Čiernej Hore – tak to, že sa dobrovoľne vzdali svojej meny im prinesie hlavne tú skutočnosť, že turisti sa u nich budú cítiť lepšie. Ceny v obchodoch, v hoteloch ako aj pokuty na cestách sa budú vyberať v rovnakej mene ako v Nemecku či Rakúsku. A o to im ide. Aby sa Nemec pri Jadrane cítil ako doma. Okrem toho, že sa značne zjednodušil kurzový lístok, Slovač zatiaľ žiadnu zmenu nepobadala. Až na to, že česká koruna stojí 1,34 koruny slovenskej. A to sme svorne tvrdili pri delení štátu, že nás Čechúni okrádajú a Slováci robia na nich. Prahu sme Vám celú postavili. Naše firmy z východného Slovenska!!! Aj takéto argumenty padali z úst predsedov a čestných predsedov Slovenskej národnej strany (tušíme ich bolo šesť). Dnes by boli stavebné firmy vďačné za zákazku na výstavbu Prahy, ale lukratívne zákazky nechodia a Čechúni sa tak boja ďalšieho vývoja Slovenska v rukách županov ľudovej strany, že by najradšej zaviedli vízovú povinnosť pre občanov Slovenska. Naša strana sa rozhodla nerokovať a tak „diplomaticky“ svojou neprítomnosťou nemeniť stav, ktorý nám vyhovuje. Uvidíme ako dlho to bude zaberať.

Na Slovensku sa ale veľa zmenilo. Minister vnútra po sérii havárií vládnych vozidiel prikázal, že ani vodič vládneho vozidla nesmie prekročiť rýchlosť o viac ako 20 km za hodinu nad limit. Ako sme videli v televízii VEGA, pre prezidentovu kolónu to neplatí. V obci, kde je 40km za hodinu, kľudne prefrčali 100km rýchlosťou, a to sa ešte v Humennom vyjadril s. Šuster, že išli mimoriadne pomaly, nakoľko vyrazili skoro, aby sa nemuseli ponáhľať. V Humennom to bolo, ešte bez mŕtvych, ale na diaľnici do Bratislavy to už tak dobre nedopadlo. Pre mocných tohto nášho miništátu sa ľudský život stal handrou. Vôbec si neuvedomujú, že sedia častokrát v pancierovaných vozidlách, ktoré sú pre ostatných na ceste rovnako nebezpečné ako kolesové tanky. Nech už je naša armáda akákoľvek, nikdy sme ich nevideli presúvať sa obrnenými vozidlami v kolóne 100km rýchlosťou cez obec. Asi aj „zadubení gumáci“, ako sme zvykli volať našich veliteľov z povolania, majú viac rozumu ako naši vládni funkcionári. Myslíme si, že korunu tomu nasadili záchranári, ktorí ošetrovali nie podľa závažnosti poranenia, ale ústavného postavenia. Najprv ľahké zranenia mocných a ich rodín a až potom zakliesnenú vodičku v atakovanom aute.

Ako vidíte, prežili sme nádherný december. Samozrejme, že nie všetci a nie celý, ale to si už ani nemôžeme želať. Na Drienici nám nasnežili dosť snehu na lyžovanie a niečo aj pripadlo z neba. Na Lysej sa tiež celkom dobre lyžuje, preto sme mali kde zhadzovať svoje prebytočné kilá nabrané na Vianoce. Zvykli sme si, že vietor a 20cm snehu je v Bratislave už kalamitou, ale u nás na východe to nestojí ani za to, aby sa vybral na cestu pluh. Aj údržba ciest sa asi robí podľa kľúča padajúceho hov.., čím ďalej od Bratislavy, tým menej peňazí na 1km cesty. Máme ale svojich županov, a preto veríme, že oni budú hájiť záujem nášho regiónu. Ak samozrejme ich záujem bude ešte v tomto regióne, či štáte. Dožijeme a uvidíme.

V podnikaní nám ministerka financií dala skutočný darček na nový rok. Znova znížila dane. Teda nie všetky, len daň z príjmu, a to na 25%. Nie na Kaníkových 19%, len na 25%. Povolila nám kupovať si stroje do 30-tisíc s tým, že ich jednorázovo odpíšeme. Podobne software do 50-tisíc je náklad firmy v roku zakúpenia. Určite uznáte, že tieto veľké výhody pre podnikateľov musela niečím kompenzovať. Myslíme si, že presne v zmysle jej uvažovania, prikázala podnikateľom podnikajúcim ako s.r.o. ako aj a.s. mať zisk 96-tisíc SK. A ak nie, tak aj tak 24-tisíc preddavku odvedieš, či máš stratu či čo. Je teda zavedená nová daň, ktorú sme u nás Consulte začali vtipne volať štátne výpalné. Daň za to, že existuješ. Voláme ju tak preto, lebo jedinou alternatívou ako neplatiť túto daň, alebo výpalné, je zrušiť firmu. Ináč, ak chceš podnikať, tak plať. Zatiaľ to platí na právnické osoby, ale možno o rok sa v zákone 23.12.2002 nahradí slovo právnické za slovo podnikajúce a bude to. Jednoduché a jasné. Bože môj dobrý, kde to žijeme. Veľké zahraničné spoločnosti dostávajú 10-ročné daňové prázdniny a z nás ide z jalovej kravy úradník teľa ťahať. Tento preddavok vyvolá plno nešťastia, exekúcií a súdov. Ale o to tu nejde. Vraj existuje veľa s.r.o. a mnohé ešte nikdy neplatili dane z príjmu. To, že na to nemajú, to asi našu skvelú vládu a parlament ani nenapadlo. Podvodné s.r.o. budú vznikať ďalej, len tie normálne skrachujú tak ako skrachujú všetci, komu sa na podnikanie zavesia výpalníci. Prajeme všetkým, aby sme túto vládu zmeny prežili, aj keď nič lepšie nás asi nečaká.

Pekný nový rok praje
[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

nakoľko sa náš seriál o dnes už najväčšom náboženstve sveta stretol s Vašou kladnou odozvou rozhodli sme sa napísať aj tretí diel. Ten nám už dal viac zabrať, lebo sme sa rozhodli napísať o obrovskej expanzii moslimského náboženstva v minulom t.j. 20. storočí. Preto sme trošku zasurfovali po Internete, aby sme zohnali materiál a dali sme sa do toho. Podľa moslimov za všetko môže Amerika. Pravda je taká, že niektoré arabské krajiny majú dostatok prírodných zdrojov, hlavne ropy. Túto surovinu Amerika nutne potrebuje a potrebuje ju lacno. Aj dnes v USA stojí jeden liter benzínu okolo 20 až 25 Sk. Preto Amerika začala robiť demokratickú politiku a korumpovala rody bývalých kalifov, saudov či kráľov, tak, aby sa dostala lacno k zdrojom Arábie. Od roku cca 1950, keď sa ropa stáva strategickou surovinou je oficiálnou politikou každej vlády v Bielom dome podpora proamerických vlastníkov ropy v Arábii a ich postupné presadzovanie na čelá jednotlivých štátov. Títo panovníci sú však častokrát veľmi skorumpovaní a málo arabskí. To samozrejme Američanom nevadí. Vo svete hrozí komunizmus a studená vojna. Myšlienky Lenina oslovujú aj chudobných robotníkov a roľníkov v Iráne, Iraku, Líbyi, v Arábii Saudov a podobne. V tom nápore zatratenia komunizmu sa celkom zabudlo na náboženstvo. A to sa stalo hlavnou slabinou Ameriky rovnako ako skorumpovaných arabských rodín. V Iráne sa stalo to, čo na námestí Zimného paláca v svätom Peterburgu. V Peterbergu dal namol opitý dôstojník strieľať do pokojnej pravoslávnej púti matiek a detí a Lenin túto nespokojnosť využil v roku 1917 na revolúciu robotníkov a roľníkov. Podobne je to v Iráne. Krajina, ktorá má toľko ropy, že by každý jej občan mohol byť bohatší ako náš predseda parlamentu a pravdou je, že bohatý bol a je len iránsky kráľ a ostatní umierajú hladom. Túto nespokojnosť využíva muž – vodca menom Iotola Chomeni a úspešne vedie prvú náboženskú islámsku revolúciu. Iotola využíva jednoduchú myšlienku existencie písaného moslimského zákonníka (šaria) a po revolúcii, ktorá je len zvrhnutie monarchie a nastolenie kapitalizmu (kapitalizmu, ale nie demokracie, islámskeho kapitalizmu) sa všetky zákony v krajine upravujú tak, aby boli plne v súlade s Qur’ánom a s písaným islámskym zákonom. 1) Čo je absolútna povinnosť s odmenou a trestom. 2) Záslužné a chvályhodné činy len s odmenou, 3) Prípustné činy – sú právne neutrálne, 4) Činy hodné pokarhania, ale bez trestu, 5) Zakázané činy s trestom, ktorý sa vyžaduje. Tento postup sa postupne udomácňuje v mysliach všetkých islámskych učencov a duchovných vodcov. Ako sami hovoria, načo im je štát (z pohľadu medzinárodného práva), ak tam neplatí islámske právo (šaria). Iotola Chomeni vrátil islam späť na cestu, po ktorej kráčal prorok Mohamed a zlúčil kapitalizmus a islám. O inú cestu sa snažil a snaží Mu’ammad Qadhafi v Líbyi. Ten sa snaží o zlúčenie myšlienok socializmu, priamej demokracie a islámu. Buduje štát, ktorý má plánované hospodárstvo a pritom tam platí islámske právo šaria. Táto myšlienka džamahírie, ako to plukovník volá, však neoslovila nikoho. Okrem Líbye. Ako sme už napísali, za všetko v podaní islámskych učencov môže USA. Podľa pravoverných moslimov za všetko môžu Americkí „bussinesmeni“, ktorí bezohľadne obchodujú so skorumpovanými rodinami Arábie, drancujú krajinu ako aj americkí vojaci, ktorý cvičia vojakov Arábie v službách kálifov, saudov a kráľov a takto im vojensky ako aj materiálne pomáhajú udržovať často „nespravodlivé“ režimy v arabských krajinách. A keď hovoríme o Amerike, tak tú riadi podľa pravoverných moslimov „židovská“ lobby, a preto za všetko môže aj Izrael a židia. Jednoduché a jasné. Aspoň na Weboch islámskych extrémistov. Logiku to má, ale to je všetko. Páčil sa nám v jednej debate pán Šebej. Na podobnú otázku redaktora, že Američania často obchodujú s tými najskorumpovanejšími v Arábii a udržujú s nimi „dobré vzťahy“ odpovedal protiotázkou. A bude život napr. v Saudskej Arábii menej skorumpovaný, keď s nimi prestanú obchodovať Američania? Bude Arábia lepšia? Pomôžu zlé vzťahy medzi Arábiou a Amerikou k zlepšeniu situácie v Arábii? Odpovedí sa nedočkal. Kritizovať vie každý, ale je to málo – potrebné je hľadať riešenia, pre Arabov – ako aj pre celý svet.

Arabský svet je teda pred obrovskou reformou. Potrebuje si usporiadať štáty, potrebuje spravodlivejšie prerozdeľovať bohatstvo štátu, napr. vo forme daní. Ale to všetko bez revolúcie nepôjde. A tá arabská revolúcia nikdy nebola zamatová. Všetko to komplikuje aj náboženstvo, ktoré je vo viacerých ohľadoch radikálne. Chlapci sa tešia na smrť, lebo po mučeníckej smrti pôjdu rovno do raja, kde budú mať dostatok potravy, plno sexu, pohoda a kľud už skoro ako v Amerike. No povedzte, kto by sa na to netešil? Na teplo v záhrade a tmavohnedé a zamatovočierne dievčatá, ktoré sú práve s ním pripravené k svojmu prvému pohlavnému styku. Ak si myslíte, že teraz vymýšľame, ubezpečujeme Vás, že nie. Len citujeme z knihy, na ktorú žiadny Arab nedá dopustiť. Citujeme z Qur’ánu. V Arábii začal mesiac oddychovania a čítania Qur’ánu. Začal najsvätejší mesiac roka. U nás je december, sneh, zima a vianočné nákupy. Prajeme Vám krásny záver roka, nech sa Vám všetko, čo ste si zaumienili v tomto roku dokončiť vydarí a prajeme všetkým krásny a úspešnejší nový rok, ktorý bude bohužiaľ, znova rokom volebným.

Veľa úspechov praje
[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

svet sa nám zbláznil, USA reagovala na násilie ako malý chlapec, keď mu vezmú guličky ešte menší chlapci. Bombarduje Taliban a myslí si, že takto niečo vyrieši. Nechceli by sme byť dnes vo funkcii amerického prezidenta. Blíži sa zima a zima v Afganistane býva dlhá a krutá. Rýchla vojna tu už bola, ale nevyšla ani VB ani ZSSR. Preto uvidíme, ako to celé dopadne. Správy nám hlásia o najväčšom bombardovaní v dejinách, a pritom spadne za celú noc 20ks rakiet? Nevieme, čo si máme o tom myslieť. Ale o inom sme chceli. V minulom čísle sme Vám sľúbili opísať vývoj Islamu po prorokovej smrti. Prorokova smrť vyvoláva samozrejme v radoch Islamu krízu. Zomrel bez mužského potomka a bez jasného označenia nástupcu – kalifa. Ako sa tento problém rieši? Dňa 8 júna 632 zasadá v hlavnom meste al-Madína rada predákov rodov, ktorá akousi voľbou či hlasovaním menuje na funkciu kalifa Abú-Bakra. Človeka, ktorý nebol spriaznený s rodom Proroka o nič viac ako ľubovoľný náhodný okoloidúci. To okamžite vyvoláva rozdelenie. Veriaci sa delia na sunnitských moslimov – ktorí prijímajú zásadu voleného a menovaného zástupcu. S týmto postojom ostro nesúhlasia šiitskí moslimovia, ktorí jednoznačne trvajú na pokrvnej línii cez bratranca a zaťa proroka Alího ibn Abí Taliba, ktorý sa oženil s najmladšou prorokovou dcérou Fatimou a mali spolu dvoch žijúcich chlapcov. Títo chlapci sa volali Hasan a Husajn. Trvalo vládu troch kálifov /vládli skutočne krátko/ a Alíh ibn Abí Talib nastúpil na miesto kalifa. To bolo veľké víťazstvo šiitských moslimov. Kalifom bol len v rokoch 656 až 661 n.l. V roku 661 bol zavraždený otrávenou šabľou cháridžovského horlivca. Obe skupiny moslimov od tohto dňa stoja proti sebe. Sunniti si svojho vodcu volia a šiiti sa držia prorokovej línie. Pre nich bol po vražde kaliba právoplatný nástupca prorokov vnuk Hasan a sunniti si zvolili a menovali kalifa z rodu Umajjovcov, bohatých náčelníkov Mekky. Jednota moslimov týmto dňom skončila. Určite aj Vás napadne, že sa nájde niekto kto bude chcieť týchto prorokových vnukov zabiť. A skutočne, napriek tomu, že sa úradu kalifa Hasan dobrovoľne vzdáva, aj on je chladnokrvne zavraždený. Novým kalifom je jeho mladší brat Husajn, ten bol zavraždený umajjovskými oddielmi 10. októbra 680 n.l. Na jeho smrť sa dodnes pozerajú šiiti ako na mučeníka a má na ich život veľký vplyv. Po smrti Husajna nastáva problém aj pre šiitov, kto bude ďalší kalif. Ako sme mali možnosť vidieť, nik sa do tejto funkcie určite netlačil, lebo bola skôr či neskôr, ale skôr skôr, ako neskôr spojená so smrťou. Dnes prevažná väčšina šiitov verí, že existovalo len dvanásť pravých kalifov a ten posledný Muhammad al-Muntazar zmizol (878 n.l.) bez toho, aby zanechal potomka. Tak sa stal skrytým kalifom a nebolo potrebné, aby niekto ďalší z rodovej línie proroka zastával tento úrad. Tento pravý kalif sa má objaviť na konci, aby nastolil krátke milénium pred koncom všetkého. Moslimovia, s ktorými sa stretáme dnes ako s horlivými bojovníkmi za vec Islamu sú v prevažnej väčšine šiiti. Šiitov však zo všetkých moslimov je len 20%, zvyšok 80% patrí k sunnitom. Ak by sme chceli pochopiť Islam ako náboženstvo, museli by sme chápať päť základov ich viery. Ako ten najhlavnejší je to viera v jediného boha. Viera v anjelov (ale aj démonov, ktorých nazývajú džinmi). Ďalej je to viera v prorokov (prvým bol Adam, Mojžiš, Ježiš, Muhammad), viera v súdny deň, viera v božiu vševedúcnosť, predbežnú znalosť a jednoznačné určenie všetkých udalostí, napriek tomu, že človek má slobodnú vôľu. O tom, do akej miery, sa islamské sekty dodnes hádajú. Islam učí, že človek má dušu a tá ide buď do pekla, alebo do rajskej záhrady. Verí aj v deň zmŕtvychvstania (Či nie je v moci Alahovej, aby mŕtvym život dal? Súra 75). Moslimovia veria v posmrtný súd, veria aj niečomu, čo nazývajú trest hrobu. Snáď najlepšie rozpoznávacie znamenie moslima je možnosť mať až 4 zákonité manželky. Mohamed to pripustil pre slabosť tela, ako aj pre to, že po mnohých bojoch ostávalo stále veľa žien bez manžela. Bolo to veľmi praktické. Aj keď súra ženy pripúšťa len 4 manželky, sám Muhammad mal, po smrti Chadíži, niekoľko žien, keď zomrel, zanechal po sebe deväť vdovíc. Jeho snaha urobiť syna však nebola korunovaná úspechom. Preto sa v Islame zakorenila aj iná forma manželstva, a to muťa. Ide o zvlášnu zmluvu medzi mužom a ženou, a to s ponukou a súhlasom s manželstvom na predom stanovený čas so zvláštnym venom za túto službu. Sunniti tento druh manželstvá volajú manželstvo pre rozkoš. Čo je však podstatné, deti, ak z takého manželstva, sú majú rovnaké práva ako deti z trvalých manželstiev. Túto formu manželstva praktizujú aj dnes muži, ak sú dlhší čas preč od manželiek, napr. na práci v Európe. O tom sa presvedčilo už mnoho dievčat ,keď legálne manželstvo v Nemecku bolo v Arábii považované len za manželstvo pre rozkoš. Dnes má Islam tri hlavné zdroje poučenia a duchovného vedenia. V prvom rade je to Qur’án, potom kniha Skutkov Muhammeda, ktoré zapísali počas druhého storočia (moslimského). No a nakoniec je to písaný zákon, ktorý všetko radí do piatich kategórií. 1) Čo je absolútna povinnosť s odmenou a trestom. 2) Záslužné a chvályhodné činy len s odmenou, 3) Prípustné činy – sú právne neutrálne, 4) Činy hodné pokarhania, ale bez trestu, 5) Zakázané činy s trestom, ktorý sa vyžaduje. Ale o tom až nabudúce, možno.

[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

po tom pamätnom dni, keď teroristi zaútočili na kancelárie svetového obchodného centra je v médiách veľmi často spomínané slovo Korán, Mohamed, Islam. Ľudia vyznávajúci Islam sú automaticky považovaní za možných teroristov a sú pozorovaní spravodajskými službami štátov. Všetci rozprávajú o terorizme, o fanatizme, ale keby sme sa našich novinárov spýtali, kedy žil Mohamed, či pred Kristom, či po Kristovi, mnohých by sme dostali do pomykova. Preto sme sa v dnešnom úvodníku rozhodli vziať do ruky priamo Qur’án a priblížiť Vám priamo z jeho súr niečo z jeho obsahu. Ako je všeobecne známe Qur’án diktoval prorok Mohamed. Kto to bol? Kedy žil? Mohamed sa narodil v roku 570 po Kristovi v Mekke v rodine Hášimovcov, nie bohatej a bezvýznamnej vetve významnejšej rodiny Kurajšovcov. Otec mu zomrel počas tehotenstva matky, a teda Mohamed sa rodí ako polosirota. Keď mal okolo štyroch až šiestich rokov, umiera mu aj matka a Mohamed sa stáva úplnou sirotou. Podľa vtedy platného práva sa o siroty postarala rodina, a to v Mohamedovom prípade bol jeho dedko Add al-Muttalib a po jeho smrti jeho strýko Abu Tálib. Ďalšie fakty o mladosti sú nespoľahlivé. Čo je však isté, Mohamed bol príslušníkom rodu bez akejkoľvek pozície, či ekonomického významu v Mekke. Jediným východiskom z tejto pozície sa pre neho stáva sobáš. Ako 25-ročný robí obchodného zástupcu bohatej vdove menom Chadídža a zakrátko sa s ňou oženil. S manželkou má šesť detí. Dvaja synovia mu umierajú ako kojenci a mená štyroch dcér sú bezvýznamné. Okrem najmladšej Fatimy. Mohamed 15 rokov obchodoval a nebol ničím výnimočný. Zachovaným faktom je, že Mohamed bol mimoriadne citlivý človek, ktorý veľmi ťažko niesol boje arabských rodín, osobnú pomstu rodov, kastovanie, ako aj nejednotnosť v uctievaní boha. V Mekke žili židia, byzanskí katolíci, ale jednotlivé kmene uctievali aj „svojich“ kmeňových bohov a prírodných bohov ako je slnko, voda, vietor a tak podobne. Mohamed sa po 15 rokoch obchodovania dostáva do osobnej psychickej krízy. Okolo roku 610 má extázu – záchvat, počas ktorej mu je dané hovorenie veršov Qur’ánu. Jeho prvá reakcia je veľmi prirodzená. Mohamed je presvedčený, že sa zbláznil a vážne uvažuje o samovražde. S myšlienkou na samovraždu sa zdôverí svojej žene a bratrancovi menom Waraqy. Manželka a bratranec ho dva až tri roky ukľudňujú, aby sa nezabil. Bola to práve Chadídža, ktorá prvá vyslovuje myšlienku o prorockom význame manželových videní. V roku 613 Mohamed prvý-krát verejne prednáša verše Qur’ánu. V roku 614 má Islam len 20-tich veriacich. Známi sú hlavne predpísaným spôsobom modlitby vtedy ešte len 1x denne. Miestna ekonomická oligarchia mu vyčíta len to, že Islam zavrhuje tradičné náboženstvá a verí výlučne len v jediného boha stvoriteľa a vykupiteľa. V tomto čase Mohamed hľadá kompromis a do Qur’ánu zakomponováva súru, v ktorej dovoľuje muslimom pristupovať v modlite k Alahovi aj prostredníctvom prostredníkov, ktorých vyberá z tradičných náboženstiev, ale aj z katolicizmu (Kristus a Mária) ako aj zo židovstva (Abrahám, Mojžiš, Izmael). Potom si však uvedomuje dôsledky svojho kompromisu, verše označuje za „Satanské verše“ a pod trestom smrti ich nesmie žiadny Arab ani citovať ani zapísať do Qur’ánu. To platí aj dnes. Namiesto týchto veršov zaradil do Qur’ánu súru 109 a 112, kde sa jasne prihlásil k monoteizmu. Na tento jeho čin reagujú Kurajšovci obchodnou blokádou jeho rodiny. Tá trvá v rokoch 616 až 618. V roku 619 zomiera hlava rodu Mohameda a jeho strýko Tálib a umiera aj jeho žena Chadídža. V tom vidí slabinu Mohameda hlava rodu Kurajšovcov Abú Lahab a presvedčí Mohamedov rod, aby sa vzdali Mohameda a Islamu a Mohameda nechránili. Za to sa mu od Mohameda dostáva nehynúcej slávy a ako jedinému žijúcemu človeku sa mu dostáva tej cti, že jeho meno je zapísané v Qur’áne. Mohamed ho v súre 111 samozrejme prekľaje. Od roku 619 teda všetkým moslimom v Mekke hrozí fyzická likvidácia. Preto postupne utekajú mimo mesta do oázy Jathribu. Dňa 24.9.622 tajne opúšťa Mekku aj Mohamed. Tento deň je sviatkom Islamského sveta, ktorý volajú útek alebo podľa nich hidžra. Je to aj počiatok moslimského letopočtu. Mohamed oázu premenováva na mesto prorokovo (Medinat ah-Nabí) skrátene Medina. Dnes Medina označuje každé dostatočne staré centrum mesta. Potom Mohamed vyhráva mnoho bojov proti Mekke. Je to v roku 624,625,627. V roku 628 organizuje Mohamed prvú náboženskú púť na sväté miesta neďaleko Mekky (okolie Ká’by). O rok zas. V roku 629 procesiu pustia aj do mesta a celá Mekka prijíma Islam a Mohameda ako proroka. Mohamed dá zabiť len 3-4 ľudí, ktorí preukázateľne v rokoch prenasledovania (619-622) zabili bezbranných vyznavačov Islamu. Veľké zabíjanie sa teda nekoná. Na počesť II. púte do Mekky Mohamed usporiada veľkú modlitbu, kde z jasných politických dôvodov predriekava verše Qur’ánu pútnikom v počte nad 2000 černoch menom Bilál (ako muezzim). Po prevzatí moci v Mekke Mohamed uskutočňuje mnoho výjazdov, je v mnohých bojoch, ale teraz už hlavne proti židom a katolíkom. Zaujíma ho hlavne ich majetok. Na jednej výprave v roku 632 ho otrávia (vraj židia) a 6.6.632 umiera bez mužského potomka. Ako to bolo s Islamom po smrti Mohameda Vám radi povieme v novembri. [Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

dovoľte nám v septembrovom úvodníku si trošku pospomínať na minulosť a byť aj trošku nostalgickejší. Lebo ako hovorí klasik, len uvedomenie minulosti nám pomáha prekonať súčasnosť a plánovať budúcnosť. A dobrá nálada a kladné myslenie je to jediné pozitívne, čo na nás čaká. Pred siedmymi rokmi Eva a Andrej pracovali ako hadi (a hadica) pre Američanov v obchodnom dome K-mart Prešov. Bolo to ťažké obdobie, nakoľko ani naši americkí priatelia a manažéri nevedeli, čo vlastne chcú na Slovensku robiť. Naviac rôzne „vylepšenia“, ktoré K-mart vymyslel v investičnej výstavbe či v obchode, sa za mlákou minuli účinkom a akcie K-martu začali podozrivo klesať. V tomto období sme sa všetci vedúci nepredajových oddelení samostatne rozhodli, že či je naozaj najlepšie presviedčať niekoho dva roky, že investovať 36-tisíc do opravy, ktorá následne šetrí 15-tisíc mesačne na nákladoch, sa oplatí. Vedeniu obchodu to bolo viac-menej jedno, veď keby sa na to prišlo, zodpovedného mali. Skutočne zastávať funkciu supervisora pre Američana je pekná somarina. Rozhodli sme sa somariny nerobiť a aj to „ako hovoríme neskromne“ urýchlilo pád tejto celosvetovej spoločnosti [smiech] a následný predaj Tescu bol už bez našich hláv. Ako hodnotíme tento krok? Kladne. Za tých osem rokov sme prišli na to, že nielen robiť supervisora pre Američana je somarina. Keby sme spočítali tých somarín, asi by sme sa nedopočítali, ale boli to už naše somarinky a nik nám ich nekázal robiť. Účtovníctvo nám teda funguje už sedem rokov a veríme, že bude fungovať ešte osemdesiat. Za uvedené obdobie sme prežili mnoho daňových kontrol a ako sa hovorí „sme už oťukaní“ ako hráči amerického futbalu. Máme však aj jedno menšie výročie. Sú to už dva roky, čo sa nám podarilo úspešne dotiahnuť do dobrého začiatku našu ďalšiu podnikateľskú aktivitu. Asi pred troma rokmi sa Andrej rozhodol, že začne zháňať peniaze a že budeme predávať počítače na splátky. Precestoval toho hodne. Navštívil banky, investičné fondy, rôzne spoločnosti u nás aj v zahraničí, ale ako to zažívate aj vy, buď sme boli malí, alebo ich to nezaujímalo. Bolo to obdobie, keď peniaze od obyvateľov vyberali rôzne spoločnosti, ktoré mali v názve invest, finance, rôzne raje či kokosi, alebo tak nejako. Všetci sľubovali výnos minimálne 31-35% ročne. Vtedy prísť na trh so serióznou aktivitou bolo skutočne ťažké, ale podarilo sa. Presne pred dvoma rokmi sme zohnali seriózneho sponzora našich aktivít a mohli sme rozbehnúť náš predaj na splátky. Aj s tým bolo trošku problémov, bolo potrebné navštíviť všetky väčšie splátkové spoločnosti a dozvedieť sa od nich čo najviac, ale aby netušili, prečo to chceme vedieť. A tak sme postupne navštevovali predajne Tesca, kde je Multiservis predajne kde je Quatro, Home Credit, Unikredit, Profit a tak podobne. Nakoniec to bolo preštudovanie katalógu Triangel a Drukos. Proste práca ako na kostole. Chceli sme systém, ktorý 100% vyhovuje našim podnikateľom. Taký systém, ktorý im umožní aj odpočítať DPH aj všetky splátky dať do nákladov. Či už formou nájomného, či odpisov. Nakoľko sa jednalo a jedná o malé peniaze, z pohľadu sponzora, bola to skutočne práca namáhavá, ale už je za nami. Postupne sa teda učíme, čo to znamená predávať na splátky. Za dva roky máme za sebou aj nejakých tých neplatičov, ktorí nakoniec zaplatili, aj nejaké tie nedokončené zmluvy, kde sme odobrali predmet prenájmu. Vo všeobecnosti však platí, že sme ľudia a určite sa dohodneme. A nemať dnes peniaze nie je skutočne nič výnimočné. V tejto situácii sme každý mesiac pred výplatami a žijeme. Nakoniec sa nám stále podarí vyplatiť zamestnancov, aj keď je pravda, že majitelia majú veľmi často výplatný termín posunutý. Ale aj o tom je podnikanie. Pre nás je dôležité, že sa nám darí držať príjmy a výdaje v rovnováhe a veríme, že raz v reálnom čase nám zaplatíte. H&H Partners s.r.o. teda predáva už dva roky. Za dva roky ako postupne krachovali tie investy, raje či finance sa zlepšovali aj naše podmienky. Dvakrát sme znižovali nájomné /navýšenie/. Od tohto mesiaca máme možnosť predávať v akcii, ktorá sa volá desať na desať. Je to jednoduchá a skutočne výhodná forma predaja. Spláca sa desať mesiacov a navýšenie je desať percent. Proste paráda, už skoro ako v Nemecku. Po krátkej minulosti so splátkovým systémom sme už (Eva a Andrej) 100% presvedčení, že predávať na splátky Vám našim zákazníkom, je menšie riziko ako predávať ľuďom len tak z ulice. Na našich zákazníkov, ktorým účtujeme napr. viac ako jeden rok a pravidelne platia naše faktúry, by sa už nemali uplatňovať rizikové koeficienty, ako na ľudí, ktorých nepoznáme. My sme o tom presvedčení, ale náš sponzor o tom ešte presvedčený nie je. Bankári sú skutočne ľudia konzervatívnejší, ale zatiaľ sme sponzora presvedčili o všetkom, o čom sme boli presvedčení my. Chceme naše aktivity viesť tak, aby ste Vy, naši stáli zákazníci, mali lepšie podmienky na nákup. Napr. nulovú akontáciu, či jeden mesiac používania zadarmo, alebo najlepšie oboje naraz pri nezmenenom navýšení… Máme jasnú predstavu, čo chceme dosiahnuť a postupne to navrhujeme aj sponzorom. Veríme, že budeme úspešní. Ak sa nám podaria trhy PVT v mestskej hale, budú ďalšie argumenty v náš prospech. Príďte na trhy a priveďte aj kúpychtivých susedov.

Dovidenia v našom stánku pri kole a koňačiku praje tandem
[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

nič nezbehne rýchlejšie ako dobrá dovolenka. Aj Vám to už zbehlo? Máme po dovolenke a radi by sme trošku pouvažovali aj o podnikaní ako takom. Ak nám dovolíte, na začiatok by sme troška teórie… V podnikaní by sme si stále mali klásť otázku. Čo je zdrojom našej konkurenčnej výhody? Ak nemáme žiadnu odpoveď, sme na tom veľmi zle a mali by sme pouvažovať o našej firemnej ponuke. Ak máme odpovedí niekoľko, sme na tom lepšie, ale je to dobré? Ak by sme sa pridŕžali zdravého rozumu, určite nás napadne, že najlepšia konkurenčná výhoda je vytvorenie okamžitého monopolu. O to sa snažia všetci. Ako na to, aby sme boli jediní, monopolní, aspoň na obmedzený čas alebo v obmedzenom priestore? Mnoho ľudí si myslí, že tomu pomôže inovácia. Používanie nových technológií, nové pracovné postupy, Internet, nové počítačové programy či najnovšia výrobná technológia. Áno, to všetko nám pomôže získať jedinečnosť, ale ak to s investíciami „prepískneme“, začneme mať problémy s platením faktúr, alebo s cashflow ako sa tomu odborne nadáva. A naviac ani naša konkurencia nespí. Ak uvidí, že naša inovácia je dobré „rito“, za necelého pol roka nás dobehne a naša jedinečnosť je ta tam. Je teda správna naša cesta, keď sa snažíme zaviesť ISO 9000, vyrábať japonským spôsobom bez skladových zásob „just in time“, je cesta zavádzania najnovších marketingových poznatkov do predaja dobrá? Bude to stačiť? Budeme jedineční? Pri tejto príležitosti nás napadá Amerika. Jedna reštaurácia nemohla získať jedinečnosť, a preto sa majiteľ rozhodol, že bude jedinečný tým, že bude vedome zákazníkom škodiť. A tak servírka vedome obliala hosťa polievkou, doniesla mu prevarenú coca-colu a tak podobme. Túto jedinečnosť si všimla dokonca aj veľká CNN a zaradila ukážky z podniku do svojho hlavného spravodajstva. Takáto jedinečnosť sa získava ľahko, ale skoro aj omrzí. Do daného podniku si idete sadnúť raz, že či naozaj, a keď sa na vlastnom saku presvedčíte, že naozaj, tak to Vám stačí. V čom teda spočíva úspech? To keby sme vedeli, boli by sme asi najbohatší ľudia na svete. Podľa marketingového teoretika pána Nordstroma všetko je ukryté v troch orieškoch. Rovnako ako šťastie Popolušky. Jeho oriešky sa volajú, funkčnosť, estetika a etika. Ak to preložíme do bežnej reči, znamená to priniesť na trh a predávať produkty v prvom rade funkčné, produkty ktoré lahodia oku aj duši a zároveň ich predávať spôsobom, ktorým sa chováme k našim odberateľom slušne. Proste neotravujeme ich. Aké jednoduché, poviete si. Ale je to skutočne také jednoduché? Pozrime si len taký predaj na splátky. Určite aj Vás otravuje nosiť niekde doklady. Faktúru, SIPO, občiansky a tak podobne. Ale ako sa majú splátkové spoločnosti chrániť pred podvodníkmi? Podvodníci podvádzajú a nás to otravuje. Bolo by dobré, keby niekto, kto uvedeného človeka pozná, sa mohol zaručiť. Napr. banka. A tak vznikla prvá kreditná karta. Banka sa zaručuje za klienta, že zaplatí. A už je len krok k spotrebným úverom. Alebo obchody. Keď začal K-mart zavádzať samoobslužné predajne ovocia a zeleniny, všetci Slováci krútili hlavami. Ale uvedená prevádzka šetrí pracovnú silu a zákazníčky si to svoje jabĺčko vyberú samé. Také „akorátne“. Také, aké by Vám predavačka nikdy nevybrala. Celkom zaujímavý marketingový ťah majú niektoré veľké obchodné spoločnosti pri odmeňovaní pracovníkov. Časť ich mzdy je platená formou tovaru v 10% DPH. Hlavne chlieb, mlieko, mäso, minerálky. Prečo? Lebo na konci roka to schovajú do „prirodzeného úbytku“ alebo v najhoršom vykážu ako manko. Potom zaplatia 10% na DPH, a to je menej ako 50% na odvodoch a dani zo mzdy. Takto moderne si teda zabezpečujú, že ľudia u nich pracujú za stravu a ostatok platu stačí na ošatenie a byt. Ozaj nemala sa slúžka lepšie? Tá dostávala aj vreckové. Ale o tom sme nechceli. Ako najlepší príklad inovácie ale aj pravidla, ktoré my v HajaConsulte voláme pravidlo troch orieškov, nám slúžia japonské firmy. Napr. Nokia. Nie náhodou táto spoločnosť má celú polovicu celosvetového trhu s mobilnými telefónmi. Pozrieme sa na ich produkt z pohľadu prvého orieška. Funkčnosť – funkčné to rozhodne sú. Ale sú viac funkčné ako Ericsson či Siemens? To ťažko. Ak však samozrejme nevezmeme do úvahy geniálny ťah ovládania jediným tlačidlom. Funčné teda sú. Sú aj estetické? Ak sa Vám nepáči klasická čierna, Nokia ponúka celú sériu krytov od bielej až po kakaovonebíčkovú. Jednoduché, ale ponúka to maximálnu variabilitu vzhľadu. A ako je to s etikou firmy Nokia? Žiadne veľké priateľstvá so športovcami. Žiadna NokiaSuperLiga sa nekoná. Asi pred desiatimi rokmi, keď prepukli drogové a dopingové škandály, veľké spoločnosti zmenili svoju taktiku a veľmi zodpovedne si vyberajú sponzoring. Určite sa pamätáte, že po afére najväčšieho amerického speváka v kúpeľni s chlapcom stiahla jeho reklamy, ktoré stáli aj 1 mil. USD, aj Coca-Cola. Vo veľkých spoločnostiach teda žiadne známe tváre. Snáď okrem pilotov F1. Podnikanie je teda boj, a keď sa strhne, je to boj tvrdý. Kto bude víťazom? Ak si myslíte, že Bill Gates, Paul Allen, Slovanet, Nextra či Telecom, nemyslíte správne. Aspoň podľa pána Nordstroma. víťazom má byť náš zákazník. A ak nie je, stačí, keď si to bude myslieť. Lebo nezabudnite na staré príslovie: “V podnikaní je najdôležitejšia poctivosť.“ Keď ju viete predstierať, máte na 80% vyhrané.

Veľa dobrých obchodov praje
Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

prišlo leto. Nezadržateľne sa nám oteplilo. Slniečko svieti, voda láka a my si tu v HajaConsulte plánujeme dovolenky tak, aby sme zachovali chod našich kancelárií a zároveň si všetci oddýchli. Každé obdobie má svoje čaro. Jeseň je nádherne farebná. Jar je nový život, ktorý sa prebudí a silnie, zima, to sú hlavne lyžiarske aktivity, ale aj krásne dlhé zimné večery pri kozube. Leto, aj leto má svoje čaro. V lete lepšie chutí pivo ako v zime. V lete môžeme chodiť polooblečení a to úplne bez trestu. Andrej hneď prvý deň prázdnin vyrazil s deťmi k moru. Okrem toho, že mu počasie vyšlo, lebo on má stále šťastie, obdivoval aj nádherný zvyk nenosiť na pláži podprsenky. Je pravdou, že niektoré babky už nestáli za pohľad, ale mladé Češky vraj zachraňovali reputáciu pláže. Aj leto má svoje čaro, aspoň podľa chlapov, v lete lepšie chutí … aj pivo. Ináč na Slovensku nič nového. Premiér vydáva prijatie 8/8 a nerušenie okresných úradov za začiatok premeny štátnej správy. Sľubovali zmenu, ale lepšia bude zmena zmeny. Ak SMK vystúpi z vlády, tak im preferencie len porastú, ale SDĽ sa už do vlády nedostane. Komunisti ostanú komunistami. Je jedno či sú v HZDS, alebo SDĽ. Skutočne sprostí by boli Maďari, keby ostali vo fiasku až dokonca. Táto vláda je jedno veľké fiasko. Okrem pridania peňazí na kancelárie a asistentov sa nedohodli na ničom. Ozaj viete koľko je primeraný nájom na kanceláriu asistenta? Odhlasovali si, že 17 tisíc. Sk mesačne. Nedávno jeden ekonomický časopis uverejnil analýzu výdavkov ministerky financií. Má nárok na služobné auto, aj na súkromné účely. Má nárok na ošatenie a reprezentačné, má nárok na šoféra a 3 ľudí v ochranke, ak to uzná za vhodné, má nárok, má nárok a nakoniec má nárok. Za naše dane. Ak to zhrnuli suma sumárum, podnikateľ s rovnakým príjmom 40 000,- Sk mesačne, zaplatí na daniach viac o 63 000,- Sk ročne, ako minister financií. A to preto, že podnikateľ nemá nárok na bavoráka, nemá nárok na ošatenie a reprezentačné, nemá nárok na liečenia a relaxácie v Častej-Papierničke, či ako sa to volá, nemá nárok na nič. A stále má nad sebou meč nezaplatenia daní nad 20 tisíc Sk, meč, že sa uvedený skutok bude posudzovať ako trestný čin so sadzbou až 4 roky. Podobne je tu zákon o trestnom čine nezaplatenia odvodov do fondov /sociálnych či zdravotných/. Ozaj, všimli ste si, že skoro nik, kto je narodený po roku 1970 nepodniká? Čo malo rozum zutekalo a čo ostalo sa zamestnalo. Najčastejšie na úrade práce. Oficiálna štatistika hovorí o katastrofálnom stave našich podnikov. Máme uzatvorenú kapitolu o obchodnom zákonníku, ale zákon podľa odporúčania EU sme neschválili. Zato sa ale hádame o územných celkoch, ktoré budú platené zo štátneho rozpočtu. V prvej fáze. Koľko ale bude trvať prvá fáza to vie len boh. Niečo je prehnité v tom štáte slovenskom. Ale budúcnosť je optimistická. Podľa hesla „ľudia a štáty sa začnú správať normálne, až keď vyčerpajú všetky ostatné možnosti“ vidíme, že aj u nás sa bude zlepšovať situácia. Ďalšie voľby už budú o tom, kto aký program ponúkne. KDH ponúka veľký tresk. Zákaz interupcií, povinnú katolícku výchovu na školách a nepovinné ostatné náboženstvá, ponúka všetko pre rodinu, ale čo je to všetko sme sa nedozvedeli, ponúkajú materskú dovolenku 5 rokov, proste predstavu ženy rodičky a kuchárky. DS znižuje dane. Na 19% by to bolo ideálne. Ale bez reformy to nepôjde. A keď budeme platiť aj krajské parlamenty, aj okresné a krajské úrady, tak to asi stačiť nebude. SDKÚ je strana ministrov. HZDS, SMER a ANO strany jedného človeka. A ako to dopadá ak príde strana jedného človeka do vlády vidíme na SOP-ke. Ten človek je už prezidentom a SOP-ka je nula celá nič percenta. Ďalšie voľby už budú o ničom. Nie je dobrá alternatíva. Samozrejme, ak nie ste Maďar. Ich záujmy zastupuje Béla, Duka či Pál na 100%. Maďari majú koho voliť. Ak ste Slováčisko ako remeň, tak ťažko. Podľa premiéra Maďarskej republiky, vstupom do EÚ z Maďarska odíde za prácou do Nemecka, Rakúska a ďalších štátov okolo 170 tisíc Maďarov. Len v prvej vlne. Preto sa náš sused pripravuje na túto situáciu a ponúka slovenským Maďarom ako aj Maďarom v Rumunsku, maďarskú kartu. Tá ho bude uprednostňovať pred inými uchádzačmi o tieto voľné miesta. Už dnes si riešia migračnú politiku. A čo naša republika? Odsúdili sme krok maďarskej strany. A tým sme skončili. Čo ponúkame my? Veď sú to naši občania. Úrad práce a privyrobenie si uhoriek vo fóliovníku? Ak by ste bol otec rodiny a nemal na Slovensku prácu a v Maďarsku by Vás chceli, nešli by ste za lepším zárobkom? Jeden nový most cez Dunaj nebude stačiť. Dostali aspoň Slováci v Juhoslávii od nás niečo? Na hlavu máme asi rovnaký HDP ako Maďarsko. Sme teda rovnako chudobní. Ale nie sme rovnakí. To nie. Aj leto má svoje čaro. Parlament nezasadá, slnko sieti, a najväčšia poisťovňa na smetisku zvanom Slovensko je proste najväčšia poisťovňa. Ak by sme mali vo Varšave dobre rozbehnutý obchod, tak by sme do 30 minút jazdy autom obsiahli asi 5 mil. ľudí. Ako je to s našou veľkosťou? Asi mizerne. Ale sme tu doma a podnikáme. Už sa tešíme na nového ministra financií, ktorý začne o rok schvaľovať ďalšie a ďalšie zákony v jednodňových termínoch. Proste budúcnosť je modrá a vesmír je ružový. Tak ako to spieva dvojica komikov Noga a Skrúcaný.

Veľa optimizmu praje
[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

konečne sú tu dovolenky. Nevieme ako u Vás, ale my tu v HajaConsulte sa na dovolenku veľmi tešíme. Pracujeme pilne celý rok, a preto si chceme oddýchnuť a načerpať silu a nápady do ďalšieho roka. Na dovolenke je podľa nás najlepšia pohoda. Pamätáme si na príhodu, nemenovaného herca divadiel v Prahe, ktorý keď nemal peniaze, tak trávil dovolenku doma. Vypol telefóny, prestal vyberať schránku, a prestal variť. Ak mal potrebu sa okúpať, tak naplnil vaňu až po okraj a kúpal sa. Jesť chodil do reštaurácií a prechádzal sa po Prahe ako turista. Ako sám tvrdil, nikdy si neoddýchol lepšie. Pozrel si s turistami z Nemecka Orloj, Radnicu, asistoval na „pravej a nefalšovanej“ českej svadbe. Napľul svoju slinu do Vltavy z Karlovho mosta. Prenajal si lodičku či vodný bicykel na ostrove a z nej kŕmil labute, alebo aj iné vodné tvory. Zašiel si na celý deň do ZOO. Navštívil múzeá, vojenské, židovské, václavské národné, ale tiež múzeum piva v krčme U Fleků – kde si dal flekovské čierne a zeleninku zo zemiačikmi, U Pinkasů – kde si dal najlepšie svetlé a pravý syr z mesta Olomouc. U Černého vola sa oplatilo ochutnať niečo z domácej zabíjačky. Krčmičku na malej strane s názvom Červené srdce neobišiel nikdy. Proste dovolenkoval. Dnes už p. Kopecký nežije, ale nie je to dobrý nápad? Ozaj, kde by sme zašli u nás v Prešove, či Humennom? Do ZOO? Najbližšie v Košiciach, alebo v Bojniciach. Múzeum či galéria? Iste, ale nie vždy sa je na čo pozerať. A reštaurácie? Dobré špeciality mora? Asi Amadeus v Trebišove. Čínska reštaurácia? Ani nevieme kde. Možno v Bratislave na Tomášikovej. Pláváreň v Prahe 4 Podolí, nám na Slovensku nahradí snaď len súbor bazénov a krytej plavárne v Štúrove. Že je to všetko trošku od ruky? Je, ale čo už. Aj u nás máme atrakcie. Rozkopané námestie v Humennom, neotvorené záchody v Prešove. Teda čo nás čaká na dovolenke na východnom Slovensku? Na čo sa máme pripraviť? Na Delňu, ktorá je pre mesto záťažou, a preto hľadáme strategického nájomcu a sponzora. Na to, že ani ďalších xy rokov nebudeme mať súbor bazénov a krytej plavárne, lebo o takom niečom sa ani neuvažuje. Máme peknú hlavnú ulicu pre cudzincov, ale to je to podstatné? Nemali by sme trošku opraviť svoje uvažovanie a konečne začať stavať niečo aj pre Prešovčanov? Priemyselná zóna na poliach za ZPA, no určite aj to by potešilo, ale nemal by sa o takéto niečo starať štát? Pán Dzurinda po voľbách vyhlásil, že Prešov je bašta SDK. Dnes, keď SDK reálne neexistuje, je to skutočne na veľa veci platné. Priemyselný park sa dokončuje v Petržalke, v Malackách, plánuje sa pri Komárne a tak. Zabudol vôl, že Spišákom bol. Na Slovensku len mesto Bratislava podľa smerníc EÚ má takú životnú úroveň, ktorá je nad hranicou akútnej biedy, a preto EÚ ju nebude musieť dotovať zo štrukturálnych fondov. Zaradenie Slovenska je stále v pásme špekulatívnych investícií. Z jednej zarobenej koruny sú 0,46 halierov poplatky a dane. Silne sa bojíme, že už aj Mikloš či Dzurinda rezignovali. Najradšej by asi premenovali našu republiku na Slovenskú republiku v likvidácii odovzdali kľúče do rúk odborníkom na likvidáciu (Smer – HZDS) a nabalili sa ešte naposledy pri konkurze podniku. Alebo Vy nemáte ten pocit? Riaditeľ štátneho podniku si kúpi byt v Bratislave za 2100,- Sk. Po zverejnení sa napíše vnútropodniková smernica, kde si tento krok riaditeľ sám sebe povolí a odsúhlasí a kontrolný úrad je spokojný. Žiadny zákon nebol porušený. Ozaj, ako na to prídeme u Nás v Prešove, keď všetko čo sa deje na radnici je predmetom tajomstva. Ako môže byť tajomstvom, kde a s kým cestoval primátor za posledné dva roky a koľko to spolu mesto stálo? Ako môže byť tajomstvom, koľko má mesto služobných áut a koľko nás ročne stojí údržba daného parku? Možno sme len trošku nerozumní, ale je mesto skutočne pripravené na činnosti, ktoré by dostalo od štátnej správy? Majú už smernicu čo všetko ešte zakážu? Možno len za položky, ktoré sme vymenovali, by bol pekný bazén pre Prešovčanov, alebo pekný park pri čínskej reštaurácii. A možno, že aj nie. Ale ako to máme vedieť keď je to tajné. Veríme, že už dlho nebude. Nič. Ale zrušiť nestačí. Porovnajte si www.praha.cz a www.presov.sk a prídete sami na rozdiel.

Tešíme sa na dovolenku, na načerpanie nových síl. Veríme v príjemné chvíľky a pekné spomienky. Ak nám vyjdú peniažky, vyrazíme na západ, ak nie, uplatníme radu p. Kopeckého a budeme dovolenkovať doma. Nakúpime Indulonu proti komárom a poležíme si na Delni, či na Domaši. Je pravdou, že si miesto na deku pravdepodobne budeme musieť rovnako ako pred rokom najprv pokosiť, ale projekt Veľká Domaša sa vraj už úspešne piaty rok pripravuje. Staršiu deku už máme a nafukovačky do vody tiež. Na dovolenke je skutočne najdôležitejšia pohoda. Preto si zo sebou vezmeme veci a ľudí, čo máme radi a budeme čerpať energiu a čerpať a čerpať, aby sme jej mali dosť na celý rok. To isté prajeme aj Vám a pri výbere dovolenky dobrú ruku. Nám pri dovolenkách na poslednú chvíľku pomáha veľmi adresa www.lastminute.at, ale až aj www.lastminute.sk. Rakúšania ponúkajú odlet z Viedne a ceny zájazdov sú skutočne veľmi zaujímavé. Pekné leto a tešíme sa na Vaše príjemné zážitky o ktoré ako veríme, sa podelíte aj s nami. Veľa slnka a vodky praje Eva a Andrej

Vážení priatelia,

prežili sme ďalšiu zimu a dočkali sme sa aj mesiaca máj. Určite ste sa aj Vy potešili inventarizácii účtov na daňovom úrade. Andrejovi prišlo aj tento rok vyjadrenie, že má ešte z roku 1994 preplatok na dani 74,- Sk, spolu s poučením, že tento preplatok už nie je možné vrátiť. Nakoľko to dostal už tretíkrát, doporučene do vlastných rúk a s doručenkou, nechápe zmysel uvedeného, ale komu nie je zhora dané…. Pred rokom sa pokúsil o nemožné a požiadal štát o vrátenie tohto nimi evidovaného preplatku. Nedočkal sa, dočkal sa len listu doporučeného, do vlastných rúk a s doručenkou s poučením, že uvedený preplatok už nie je možné vrátiť. Napriek tomu, že daňový úrad informoval o zmene adresy svojho trvalého bydliska, tohoročná inventarizácia prišla znova na adresu jeho matky. Sme radi, že aspoň na záchod trafia už úplne samostatne. Ale veď viete, registrácia je iné oddelenie a tam sa list nedostal. Skutočne jednotný informačný systém vládne v našom štáte. Už sa nečudujeme, že spolu nekomunikujú ani pracovníci matriky s políciou, či miestej samosprávy so štátnou správou. Ako sme si dokázali, problém je komunikovať aj v rámci druhého a tretieho poschodia tej istej budovy. Bojíme sa, že tu Internet nepomôže. Infovek zavádzajú na školy. Ako sa nedávno vyjadril minister, najväčší problém s týmto programom majú učitelia. Máme pocit, že aj miliardy vyhodené na jednotný systém štátu pôjdu dole kanálom. Veď ako sa ukazuje, štátnu správu je potrebné najprv naučiť efektívne používať priečinky na listy, potom telefón. A nakoniec by to mal byť fax. Nepreskočíme svoj tieň. Aj keď sa o to snažíme.

Ale nie je všetko čierne v našom štáte. Pripravujeme sčítanie majetku, bytov a peňazí. A samozrejme aj občanov, ale to nie je v prvej línii. Máte práčku? ROMO, nevadí, zaevidujeme. Máte auto? Škodu 1000, nevadí napíšeme. Máte byt? Zaevidujeme. Tomuto štátu vôbec nevadí, že ľudí eviduje v počítači každá matrika. A na spočítanie čísla okolo 5 mil. stačí počítač za 15 tis. Sk. Autá evidujú počítače polície, a byty počítače niekoľkých správcovských firiem a bytových družstiev. Stačili by im dať za povinnosť napr. 1x do roka poslať na štatistický úrad disketu či súbor cez Internet a bolo by po paráde. Ušetrili by sme milióny, miliardy? Ale štatistický úrad by stratil svoj najväčší program. Nemal by prečo za naše dane kupovať počítače, scannery, zadávať programy, platiť sčítacích komisárov, platiť firmu, ktorá to bude všetko scannovať a vyhodnocovať. Mnoho manželiek a manželov slovenských papalášov by stratilo dobre platenú a „užitočnú“ prácu. Teraz to sčítajú a potom to budú rok, dva hodnotiť. A miliardy utekajú dole kanálom. Infovek zavádzajú na školy, ale najviac problémov majú učitelia. Že už sme to písali? Ale je to pravda.

Na svete stále platia zákony pána Murphyho. Štát sa začne správať normálne, až vyskúša všetky ostatné možnosti. Ďalší je, že štátny úradník dokáže „užitočne“ minúť všetky jemu pridelené prostriedky. Zaujímavé je, že podobný systém jednotného súboru (diskety) sa ani nie na 3 mesiace podarilo zaviesť v lekárňach a v ambulanciách lekárov. Ale na štatistike to nejde a nejde a nejde… Nedávno sme pri surfovaní na Internete natrafili na stránku indiánskeho kmeňa Komančov. Základné pravidlo Komančov znie: „Ak zistíš, že osedlávaš mŕtveho koňa, zosadni!“ Nenechajte sa presvedčiť, že ak fúzujeme ešte s troma inými mŕtvymi koňmi, že potom budú spolu lepšie ťahať. Podobne akékoľvek prostriedky (revitalizácia) dané na oživenie mŕtveho koňa nepomôžu. Podobne nepomôžu ani prostriedky, ktoré by sme dali konzultačnej firme. Tá by len v najlepšom skonštatovala, že správanie nášho koňa je štandartné a takto sa správajú všetky mŕtve kone. Nezabudnite na staré príslovie Komančov: „Ak zistíš, že osedlávaš mŕtveho koňa, zosadni!“ Prajeme Vám vietor vo vlasoch a divokú jazdu za Vašimi cieľmi.
Eva a Andrej