Autor: Andrej Halaga

Vážení priatelia,

konečne tu máme letný čas. Čakali sme na to, kedy sa nám rozfázuje náš zabehaný biorytmus, a to pekne všetkým naraz, na ich povel. Nevieme, prečo ich nenapadlo posúvať čas pekne postupne. Napr. každý deň o 5 minút. To by bol chaos. Musíme to navrhnúť parlamentu. Ak to zdôvodníme faktorom postupného biorytmu, určite sa nájde niekto, kto sa nad tým vážne, ale skutočne vážne bude zamýšľať a navrhne to do zákonodárneho zboru. Už sa tešíme na priame prenosy v televízii, opozícia bude za a vládna moc proti. Nakoniec, ako stále, zvolia kompromis. Všeobecnú dohodu. Len každý druhý deň a o 10 minút. Zdá sa Vám to pritiahnuté za vlasy? A beseda o územných celkoch, kde je v hre počet 3, 8, 12, 13, 74 sa Vám nezdá troška absurdná? Najlepšie je, že v koalícii vládne dohoda. Ak by sme takouto dohodou riadili len našu malú firmu, tak by sme už dávno boli v lepšom prípade v evidencii na úrade práce a v tom pravdepodobnejšom vo väzení pre dlžníkov. Počúvajte, prečo tam tiež nie sú naši parlamentníci? To skutočne neplatí zákon trhu všade? Ak sa nevieš rozumne dohodnúť, potom tam skutočne nemáš čo robiť. Chodba úradu práce je to, čo by ich malo čakať, a nie zvýšenie platov. Ak by sme my prijali pre našu firmu usmernenie a už za mesiac by sme prišli na to, že je to somarina a je potrebné ju „novelizovať“, koľko by sme mali zamestnancov? Koľko by ste mali zákazníkov Vy, ak by ste tak raz za 3-4 mesiace menili obchodné podmienky, tak raz za rok menili výrobný program, alebo sortiment predávaného tovaru? V roku 2000 veľkoobchod drogérie a v roku 2001 veľkoobchod železiarskeho tovaru a v roku 2002 pripravujeme predaj počítačov? Prečo im to dovolíme? Stále viac a viac sme presvedčení, že ako títo babráci tak aj anarchia by bola lepšia, a aj lacnejšia. Nie, že by sme chceli anarchiu, ale prečo konečne nezavládne aj v štátnej správe kapitalizmus? Pamätáte sa, keď zaviedli v prešovskej pobočke sporiteľne informačný systém? Pri príchode ste si vzali lístok, časenku a systém vyhodnocoval, koľko trvá, kým ste boli vybavený. Občania to privítali, ale koľko rečí to vyvolalo v personáli sporiteľne? Každá pracovníčka za prepážkou bola sledovaná celých 8 hodín práce. Ak sa jej chcelo na záchod, stačilo stlačiť tlačítko a systém prestal prideľovať stránky ku jej okienku, ale začal aj evidovať prestoj potvora. A potom, keď sa prepúšťalo, tak príkaz bol jasný, kto ma najviac prestojov… Ak by sme sa zamysleli, určite by sa veľmi podobné systémy dali zaviesť na polícii pri prihlasovaní a odhlasovaní auta, na geodéziu, na miestnej ako aj štátnej samospráve, na súde, na prokuratúre. Nik by ich nehnal. Len by sa to evidovalo, že nepracujú. Počítala by sa produktivita a porovnávala v rámci Slovenska, Európy, sveta. A potom sme za európske platy aj pre poslancov, aj pre pracovníkov štátnej správy. Za európsku prácu európska pláca. Za prácu, ktorá sa dá porovnať len s udržiavaním systému počas štrajku v Európe, udržiavaním chaosu a budovaním rôznych mýtov o nenahraditeľnosti štátnej správy, za takúto prácu je aj príspevok v zamestnanosti, ktorý im dnes cez rozpočet vyplácame, vyhadzovaním peňazí a okrádaním našich detí. Spomeňte si, keď budete stáť v rade na úrade, na polícii, na vláde. Spomeňte si, že sú platení z našich daní. Daní, ktoré odvedieme ak si nakúpime alkohol, cigarety, benzín, plyn, elektrinu, vodu, chlieb, aj keď si vyplatíme len minimálnu mzdu, platíme dane. A živíme stále viac a viac hladných krkov. Rok, dva, päť, celý život. Strašná perspektíva, či už s Európskou úniou, alebo bez nej. Nie je v moci človeka zlepšiť svoj život. Škoda, že nikoho nenapadlo, tak ako v arabskom svete, založiť štát na kresťanskom princípe. Ak by vzniklo takéto hnutie alebo strana, ktorá by hlásala, že ústava bude desať božích prikázaní a zákony musia zodpovedať duchu „nového zákona“, bolo by kresťanstvo asi rovnako úspešné ako islam. A my by sme mali istotu, že na správu štátu musí stačiť 10% z produkcie. Ale nikto, nič také nepripravuje. Škoda a Ficova radosť. Čo už. Veľa úspechov Vám praje Eva a Andrej

Vážení priatelia,
je tu marec a my máme veľmi veľa práce. Práca okolo uzávierok sa každý rok opakuje. Bilancujeme svoje straty a práve v marci potrebujeme veľa optimizmu. Je to hlavne preto, že v marci sa ukáže viac ako v priebehu roka ako sme na tom, koľko koruniek nám trh dal. Po súčte ich nebýva veľa, alebo je to tak, že papierovo by sme mali byť milionári, ale korunovo nemáme ani desaťtisíce. Veru, veru, aj také je podnikanie. Práve pre ťažkú chvíľu, ktorá v marci nastáva, rozhodli sme sa napísať niečo optimistickejšie. Jar je tu. Slniečko svieti, príroda sa prebúdza ako keby sa nechumelilo. Tak sa nám zdá, že príroda ani nevie, že v kresle ministerstva financií je bývalá profesorka ekonomiky, v kresle ministra hospodárstva stredoškolský učiteľ strojníctva, teda dúfajme, že aspoň strojníctva a tak podobne. Keď bol Andrej malý, jeho mama chcela, aby bol učiteľom. Andrej neposlúchol. Somár, ak by bol učil na zdravotníckej škole bol by dnes ministrom zdravotníctva. Alebo privatizácie, lebo v politických nomináciách je to aj tak jedno. Demokracia okrem toho, že bola zrušená vedúca úloha komunistickej strany, nič ďalšie nepriniesla. Nerozumeli sme, prečo v Taliansku je účasť na voľbách 37%. Potom nám to jeden Talian vysvetlil veľmi jednoducho. Nie je koho voliť, tak načo tam ísť. Každý po nástupe do funkcie kašle na svoje predvolebné sľuby a na voliča si spomenie až rok pred voľbami. Odvolá staré vedenie strany, ktoré si nahrabalo za 4 roky dosť, vyhlási ich za zodpovedných, menuje nové vedenie a klame v predvolebnej kampani rovnako ako 4 roky predtým. Vykašlite sa im na tú politiku a cez voľby sa prejdite po prírode. Kašlite na to! Nič sa nedá v tomto zmeniť a ak sa tým budete vážne zaoberať, porazí Vás. Preto doporučujeme prírodu, alebo kaviareň. Príroda je lacnejšia, ale minule, keď sme si zobrali na Drienicu letné topánky, sneh nás prekvapil. V kaviarni sa nám to nemôže stať. Tam nás prekvapí len nová čašníčka, ktorá sa ako naschvál učí práve v našej obľúbenej putike. To je ale naša chyba. Mali sme dávať tej pred nami lepšie tringelty a určite by tá zabehnutá neopustila taký dobrý džob.
Sme radi, že sme prežili šťastne ďalší rok. Nik z nás (našich firiem a firiem našich klientov) neskrachoval a to je dobré. Naučíme sa podnikať aj v tvrdej konkurencii západných žralokov. Oni síce majú peniaze, ale my máme rozum. A práve preto, že sme rozumnejší, prežijeme. Ak sa nebude predávať mlieko, budeme predávať kefír. Ak nepôjdu na odbyt nové autá, budeme predávať staré vraky. Proste nedáme sa a veríme, že ani vy nie. Ak ich neporazíme rozumom, čím ich porazíme? Spomeňme si na 12-ročného chlapca, ktorý pochádzal skutočne z chudobných pomerov a dnes je jeden z najmocnejších. Bill Gates nie je preto bohatý, že otecko dobre kúpil pozemky a teraz tam tečie ropa. Nie je bohatý podvodom, lebo on nikoho nepodviedol. Najlepšia marketingová kampaň bola za nášho života na Windows95. Samotný systém obsahoval v podmienkach, že výrobca berie záruku, za funkčnosť presne 5 dní. A predsa pred jeho spustením v LA spali dobráci celú noc na chodníku, aby si ho mohli kúpiť medzi prvými. Ak by niekto predával 5-dňové auto, stáli by ste na neho radu? Klobúk dole, Bill. Dobehol si všetkých svojou rozumnosťou. Presvedčil si celý svet, že potrebuje tvoj nestabilný a nehutný systém. A svet ti uveril.
Nám neostáva nič iné. Na lákavé cenové ponuky nemáme. Hovorme teda pravdu a presvedčme ľudí, že nás potrebujú. Predpokladajme čo budú ľudia potrebovať za 1 rok, 5 rokov a ponúkajme práve to, už dnes. Dobrú pohodu v reštaurácii, usmievavú predavačku, kvalitné sudové vínko, proste robme čokoľvek k čomu pridávame svoju nezameniteľnú pridanú hodnotu a verme, že ani sila kapitálu nás neporazí. Nikdy nebudeme skutočne bohatí, ale ako píše biblia: „Nikdy som nevidel pracovitého žobrať o chlieb.“ Chlieb teda máme istý a o to ostatné sa postaráme svojím rozumom. Veľa rozumnosti Vám praje Eva a Andrej

Vážení priatelia,

začína sa pre nás najťažšie obdobie roka. Do 25.04.2001 budeme zavalení prácou. Bohužiaľ, musíme konštatovať, že aj práce okolo uzávierok sa postupom času komplikujú. Nové postupy pri stanovovaní daňového hospodárskeho výsledku vyvolali aj zmenu daňových priznaní. Naše daňové priznanie je po novom tak komplikovaná záležitosť, že človek, ktorý nemá ekonomické vzdelanie ho dnes vypíše len skutočne s veľkou dávkou odvahy. Nová vláda sľubovala zmenu. Bohužiaľ, v oblasti daňovej je to zmena k horšiemu. Máme komplikovaný systém vypočítavania daní a veľmi nestále daňové prostredie. To všetko vyháňa sponzorov aj investorov. Veď kto by už investoval v štáte, kde základný zákon pre daň z príjmu nie je platný dlhšie ako 2-3 mesiace. Čím chceme prilákať slušných ľudí to je nás v Consulte skutočne záhadou. Aroganciou štátnej správy? Vyhodnocovali sme kuriózne prípady, ktoré sa Vám stali minulý rok. Jeden príklad za všetky. Predajňa dostala pokutu za to, že na šnúrkach do topánok neboli symboly ošetrovania. Prali ste už niekedy šnúrky od topánok? Ďalšie výhrady mala kontrola v papiernictve, že na drevenej ceruzke nebol návod na používanie v slovenskom jazyku. Žijeme v nenormálnom štáte. A situácia sa stále zhoršuje. Bojíme sa, že keď Európska únia spozná „mentalitu“ Slovákov, zavrú hranice a znova zavedú drôty, len to napätie bude trošku vyššie ako bolo za socializmu. Postupne ako podnikáme strácame ilúzie. Najnovšie je to zákon o sociálnej poisťovni, ktorá odmieta poistiť ľudí, ktorých príjem je pod 100 000,- Sk. Ani dobrovoľne nemôžete platiť do fondu zdravotného. Jediné čo sú ochotní prijať je dôchodkový fond. Ako to ostro kontrastuje napr. s USA. Ak v USA na živnosti nezarobíte ani minimálnu mzdu, tak Vám na Vašu žiadosť štát po kontrole priznania doplatí príjem do výšky Vášho sociálneho minima. Čo je ale pre Vás v USA dôležité je to, že tento rok sa považujete za zárobkovo činnú osobu a nie ste evidovaný ako sociálne odkázaný. Prečo je to dôležité? Preto, lebo vo väčšine štátov môžete byť sociálne odkázaný len 5 rokov za celý život. Potom padla. Nedostanete nič. Ani keby ste mali zdochnúť od hladu. Päť rokov a dosť . Preto podporujú podnikanie, aj keby ste mali byť len „človek z najnižších príjmových skupín“ – ak by sme použili presný preklad. Nikdy sme nepočuli, že by si niekto chcel dobrovoľne platiť vyššie poistné a poisťovňa to neprijala. Ale na Slovensku je to tak. Zaujímavé by bolo to, ako páni poslanci prišli na tých 100 000,- Sk. Veď odpočitateľné položky sú oveľa nižšie. A minimálna mzda zase o niečo vyššia. Načo to ale chápať…. Stále platí to staré, na fronte sa nič nezmenilo. Nový rok nám začal bez snehu a ani poriadna zima tu nie je. Pri tomto vývoji skrachujú všetky investície do zimných stredísk. Tento rok je aj rokom nástupu silných obchodných spoločností na východ našej krajiny. Nie je nám jasné ako je to možné, že rohlík predávajú po 0,90 Sk, ak predajná cena pre veľkoodberateľov v pekárňach je 1,10 Sk. Podobne je to aj s PEPSI-Colou, mliekom a tak… Pre spotrebiteľa je to určite dobré, ale na ako dlho? Veď aj postupné skúpenie káblových TV spoločností neviedlo k zníženiu ceny. Je len logické, že západ ako prvé tlačí do miest predajne. Ale výrobných závodov je pomenej. Tie prešovské závody sú o ničom. Postupne prepúšťajú všetci. Je viac-menej jedno, či vyrábali strojníctvo alebo šili odevy. Za chvíľku nebude ani komu čo ukradnúť. Ako plynie život vidíme, že pravdu má to známe pravidlo: „Veci komplikovať je ďaleko jednoduchšie ako ich zjednodušovať.“ A tak veci komplikujeme a komplikujeme… Už sa tešíme na priaznivcov HZDS alebo aj strany SMER, ktorí budú kričať z plných pľúc. Chceme zmenu zmeny. Alebo iný reklamný slogan od p. Flašíka. Škoda len, že nevieme, ako to dopadne naozaj. Že by sme si aj my zaplatili mediálneho poradcu? Stará Araňa, ktorá veští z ruky je vraj ešte voľná…

Veľa šťastia a pevné nervy Vám prajú
[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

a máme tu nový rok. Rok 2001. Nejazdíme na atómový pohon, na zemi nie je odstránený hlad a ani u nás na Slovensku to nevyzerá celkom super. Keď sme boli malí predstavovali sme si to 21. storočie trošku ružovejšie. „Neporučili sme ani vetru ani děšti“. Rok 2000 bol skutočne ťažký. Pri bilancovaní roka sme svorne skonštatovali, že tak katastrofálny rok sme ešte nezažili. Veríme, že v tom novom roku sa nám všetkým bude lepšie dariť. Napriek ekonomickému úpadku podarilo sa nám aj v roku 2000 niekoľko pekných kúskov. Ako už určite všetci viete, podarilo sa nám znova dostať pod 100% kontrolu firmu Jantar Slovakia. V roku 2000 sme sa zapojili aj do certifikácie našej firmy ako firmy certifikovaného účtovníka, čo nám aj po vstupe do Únie umožní pracovať v tejto oblasti. Teda nielen štát, ale aj HajaConsult pomaly uzatvára kapitoly, ktoré sú potrebné na náš vstup do Únie. V roku 2000 sa nám podarilo pripojiť našu budovu vzduchom na sieť Internet. Takto sme si dlhodobo zabezpečili menšie telefónne poplatky, ak si na Internete hľadáme nové zákony, posielame SMS alebo Email. Spojenie na sieť Internet nám prinieslo aj možnosť komunikovať efektívnejšie s našimi zahraničnými zákazníkmi, či už sú na Ukrajine, Poľsku alebo v Západnej Európe. Náš ekonomický program sme už preventívne v roku 1999 upravili tak, že nielen účtuje v dvoch menách, ale aj komunikuje v troch jazykoch. Výkazy máme v anglickom jazyku – úplné. V nemeckom jazyku zatiaľ nemáme úplné výkazy, nakoľko nikto z nás neovláda gramatiku nemeckého jazyka natoľko, aby sme to dokázali. Prekladatelia sú v tejto oblasti na figu, nakoľko ekonomika má vlastný jazyk aj v Nemecku. Čakáme na prvého nemeckého zákazníka, alebo spoločníka slovenskej firmy, aby sme dotiahli uvedené výkazy do finálnej podoby (ak o niekom viete, radi príjmeme typ). V roku 2000 sme teda znova veľa neinvestovali. Proste, nebolo z čoho. Firma vykazovala tak ako aj vy stratu. Po účtovnej uzávierke a likvidácii šiestich zákazníkov sme boli v roku 2000 nútení znížiť pracovné úväzky na 6-7 hodín. Prioritou pre nás bolo udržanie nášho tímu v plnej sile, a zachovanie firmy bez prepúšťania. Tiež sme nechceli zvyšovať sadzby za spracovanie nakoľko sme si boli vedomí, že každý má ťažký rok. To sa nám, aj keď za cenu straty, podarilo. Skúsili sme si teda japonský model a čuduj sa svete, funguje aj u nás v strednej Európe.

Rok 2000 bol veľmi ťažký. Ťažký na udržanie našej schopnosti včas platiť naše záväzky. Výplaty sme po celý rok platili včas, aj keď niekedy pred výplatným termínom musela Eva aj nás telefonicky pripomenúť. Sme radi, že ste na nás po uvedenom pripomenutí mysleli a skoro vždy aj nám poslali nejaké peniaze. Ďakujeme Vám za to.

Dúfajme, že útlm už konečne skončí. Dúfajme, že naša vláda dostane rozum a bude sa viac zaoberať chlebom a menej zaoberať sprostosťami okolo politiky. Stále si myslíme, že politika a podnikanie nepatria spolu. Preto nefandíme žiadnej politickej strane a radi budeme pracovať pre každého, kto nám za našu prácu zaplatí a robí oficiálny obchod. To nám samozrejme umožňuje nadávať každému, ale aj chváliť všetkých – bohužiaľ, niet za čo. Rok 2000 bol najťažší aký sme prežili, ale prežili sme ho dobre a bez veľkých strát. Pripravili sme si teda dobrú pozíciu do budúcnosti a vieme, že aj v roku 2005 alebo 2008, keď našu krajinu príjmu do EÚ sa v Prešove značka HajaConsultu nestratí. A tešíme sa aj na naše prechádzky Letanovským mlynom, lebo vtedy už všetci miestni Rómovia budú úplne legálne v Belgicku, Nemecku či Rakúsku. Veríme v lepší koniec napriek známemu tvrdeniu, že ak niečo začína dobre, skončí sa to zle, ale ak niečo začína zle, skončí sa to ešte horšie. Asi sa staneme optimistami. Veď čo iné nám ostáva. Do nového milénia prajeme všetkým pekných prvých 100 alebo aj 1000 rokov.

Veľa šťastia a pevné nervy Vám prajú
[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

Vianoce, Vianoce prichádzajú, spievajte priatelia. S Vianocami je to PRIMA, muzika nám krásne znie. S Globtelom si zavoláme a bude nám hej. A to aj 60x za minútu. Je to tu. Nechápali sme, keď nám naši priatelia zo západu rozprávali, že na Vianoce a Nový rok je najlepšie vypnúť telefón, rádio aj televízor zobrať si dobré filmy, ktoré máme na páske a vypadnúť niekde na chatu. Preč od obchodníkov, preč od všetkých marketingových aktivít tých supov, ktorí sa možno polovicu roka tešili ako na nás na Vianoce skočia. Prima, Easy, Kredit, Debet, Poistenie, Zaistenie, Dobropisy, Zľavy a Dobrá kúpa, to je to čo počujeme na Vianoce. Nechápali sme prečo sa oslava Vianoc preniesla aj do Japonska, Číny, na Tichomorské ostrovy, veď tam je katolícka církev utlačaná viac ako v Taliansku Mormóni. Odpoveď je ale jednoduchá. Na celom svete sa používajú rovnaké marketingové skriptá. SWOT analýza presadila Vianoce aj do Japonska. A prečo nie? Veď je to ďalšia príležitosť, aby boli ľudia štedrejší, rozhadzovačnejší a obdarovaniachtivejší. Náboženstvo rozdeľuje, ale marketing spája. Obchod bez hraníc. Komunisti nemohli vyviesť revolúciu, ale obchodníkom sa to podarilo. Naše obchody však stoja. Už sú ta tam vianočné nákupy aj v malých predajniach. Slovač uteká do Poľska alebo Maďarska. Supermarket, trhoviská, plné parkoviská, natlačené pokladne. Tam sa našinec cíti dobre. My nemáme na agresívnu reklamu 60x za minútu a ľudia reagujú na reklamu. Tesco je plné a kupuje sa v akcii to, čo u nás ani nepredávame, lebo by sme sa hanbili za kvalitu. Nedávno sme počuli celkom dobrú vetu. Ja na to kašlem, ja som seriózny obchodník a iní zarábajú. Seriem na serióznosť, tiež všetko nepoviem a budem zarábať. Niektorý z amerických prezidentov povedal: „Urobme zákony tak, aby sa poctivosť vyplatila a ľudia budú poctiví“. Nepodarilo sa! Obchod nie je o službe, ale je o „šikovnosti“ nákupcov kúpiť za dolár a predať za 10. Pri týchto nákupoch aj predaj s 30% zľavou považujeme my poctivejší za okrádanie. Ale ako sme boli poučení, my sme poctiví a oni zarábajú. Taká je doba. Šikovnosti sa medze nekladú.

Kašlime na marketingové plány veľkých firiem. Potešme sa z konca roka. Aj tento rok sme prežili. O zarábaní sa už tretí rok nedá hovoriť, ale prežívame a to je dobre. Nezadĺžili sme sa, nakoľko sme nechceli obchodovať na komoditných burzách pomocou holansko-rakúskej firmy. Neulakomili sme sa ani na ropu, ani na plyn. Nikdy sme nepočuli agresívnejších telefonistov, ako tých školených v Brarislave. Bolo zaujímavé, že chlapci a dievčatá mali k dispozícii výpisy z obchodných registrov a vcelku aktuálne. Asi si kúpili CD-čko na ministerstve? Alebo, že by dáta o obchodnom súde, ktoré majú byť od 1.1.2001 prístupné na adrese ministerstva vnútra, mali skušobnú prevádzku? Znižovanie nákladov na zavedenie? Hovoríme, SWOT analýza je všade. Ochrana osobných dát na Slovensku nič neznamená. To asi preto, lebo všade na svete je trestné zhromažďovanie týchto dát. Nie použitie, ale zhromaždovanie. Ak si bez vedomia osôb začnete zapisovať ich osobné dáta, všade v civilizovanom svete sa týmto dopúšťate trestného činu. A ak Vám ich nájdu na disku či v notese, máte trest. Ak sa jedná o veľkú databanku, tak veľký, ak je to malá databanka, tak Vás čaká finančná pokuta. U nás môžete mať na disku aj celý číselník RM-systému, lebo tam je číselník klientov, vďaka kupónovej privatizácii vcelku aktuálny a zaujímavý, a nikto Vám nič neurobí. Ak ho nezneužijete. Alebo, ak Vám to nedokážu? Prajeme Vám všetko najlepšie a do nového roka lepšie tržby, lepšie nákupy a viac sily a zdravia. Ak v Prešove nevznikne nová fabrika, budeme pevné nervy všetci potrebovať.

Veľa úspechov Vám prajú
[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

aj vy dostávate samé dobré správy. Nie? Tak ste na tom rovnako ako my. Ale to nevadí, život je plný krás. Nenecháme sa znechutiť. Vláda pre nás pripravuje od 1.1.2001 peknú podporu. Prvých 14 dní práceneschopnosti bude hradiť firma a nie zdravotná či sociálna poisťovňa, naproti tomu štát rozpráva o vyšších odvodoch do poisťovní, energie majú stúpnuť najmenej o 15 až 45%. Rozdelením vodární a kanalizácií má voda dosiahnuť cenu zlata. Znižovanie daní sa nepripravuje, ale dôchodcovia začnú platiť do dôchodkového fondu. Návrh ministerky Šmegnerovej, ktorý je na stole vlády predpokladá aj výrazné zrušenie dohôd o pracovnej činnosti, či o vykonaní práce. Samozrejme, že neznížením spotrebnej dane výrazne stúpne aj cena pohonných hmôt. A reforma dôchodkového systému úspešne nepokračuje. Začíname byť ako krajina, kde si už dnes prejedli to, čo mali na zajtra. Keď chcelo Nemecko uskutočniť reformu dôchodkového zabezpečenia, musel štát predať niekoľko veľmi lúkratívnych štátnych monopolov, aby naakumuloval peniaze na vyplácanie existujúcich dôchodcov priebežným systémom a pripravil pôdu na dôchodkové sporenie. Dnes už prví nemeckí dôchodcovia poznajú výhody dôchodkového sporenia a pripoistenia a 5 rokov po odchode do dôchodku strávia cestovaním po svete, alebo vyvaľovaním sa na pláži, na ostrove Gran Canaria. Ak by však Nemecko peniaze z privatizácie prežralo, asi by transformácia dôchodkového systému na dôchodkové sporenie nebola úspešná. Ak by sme samozrejme jednu generáciu nenechali vyhniť hladom. Naša vláda peniaze z privatizácie dáva do dlhov, vyplatí za ne kupóny, oddlžuje zdravotníctvo, školstvo, vypláca colníkov, zriaďuje štátne úrady a úrady na kontrolu štátnych kontrolórov. Neakumulujeme žiadny vlastný kapitál, aj keď národný majetok predávame a predávame. Veď už padlo VSŽ, Slovnaft, Automobilové závody, DMD Holding, ako aj Slovenské telekomunikácie. A aby sme vyplatili dlhopisy, padne ešte Slovenský plynárenský podnik, Slovenské elektrárne, ako aj slávne vrátená a sprivatizovaná Nafta Gbely. A poďme na banky – Slovenská sporiteľna, VÚB, Slovenská kreditná, Banka Slovakia, Slovenská poisťovňa atď. atď… Ale peniaze na transformáciu dôchodkového zabezpečenia alebo zdravotníctva stále nemáme. Nevadí generácia, ktorá má od 30 do 45 rokov proste vyhnije od hladu, alebo zomrie v práci. Zaujíma to generáciu dedkov, ktorí obsadili ministerstvá a vrcholné štátne úrady. Morálka nášho štátu je proste zlodejská. Podnikatelia si môžu kúpiť auto do 450 tisíc Sk. Ale štátna správa sa vozí v aute Audi A8 za 3 milióny Sk. A odpíšu si ho v zmysle rozpočtových pravidiel celé. Školy nemajú na zaplatenie kúrenia, spoje odpájajú telefóny krajskému úradu. Tomu istému úradu, ktorý si kúpi 14 Oktávií, 2 Nisany a AUDI A8. A ty podnikateľ, plať dane a pracuj v sobotu a nedeľu, aby si udržal obchod, či výrobu. Naši mocní majú kurvy jebáckou povahu. Bohužiaľ to na nich nie je priamo vidieť. Určite si pamätáte na prešovskú výzvu. Po nej vznikla SDKU, že by odmena za vernosť? Platiť dane sa v tejto krajine určite oplatí. Veď každá koruna ide na naše deti, zdravie alebo cesty či vodovody, na elektrárne či kanalizáciu. Investujeme do budúcnosti. Ako hovoríme, keby tú povahu na nich aspoň bolo vidieť. Vážení priatelia, aj vy dostávate samé dobré správy. Nie? Tak ste na tom rovnako ako my. Ale to nevadí, život je plný krás. Nenecháme sa znechutiť.

Život v tejto krajine sa stáva úplnou rozprávkou. Nestačíme sa však čudovať, keď nám pekne oblečená Snehulienka nasype uspávací prášok do vína, aby mohli jej trpaslíci vydrancovať náš majetok. Ozaj, viete aká je najmenej dôveryhodná veta z úst štátneho úradníka? Nie? Znie: “ Som z daňového úradu a prišiel som Vám pomôcť, vraj máte problémy s platením daní.“ Prajeme nám všetkým, aby nám v tomto smere nikdy nikto nepomáhal.

Veľa úspechov Vám prajú
[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

začala jeseň. Krásna jeseň, keď lesy hýria všetkými farbami. My máme radi jeseň. Zberáme úrodu, oberáme krásne jablká, proste pohoda. Krásna jeseň je ako stvorená na záhradné párty. Opečené kuriatko, kačka, ale tiež pstruh či iné plávajúce mäsko, teplo záhradného grilu ako aj dobrá chuť čerstvo chladenej vodky. A k tomu všetkému voňavý chlebík. No povedzte, je niečo krajšie ako jeseň? Máme radi jeseň.
Na Slovensku nič nového. Ale niečo predsa. Referendum. A hodnota dolára stúpa a stúpa. Nie sme na tom až tak zle. Darí sa nám držať kurz na Euro, ale Euro klesá. Teraz sa ukazuje to, čo stojí Európu zjednotenie Nemecka. Ekonómovia zrátali, že ani s rozširovaním únie to nebude také jednoduché. Američania zbadali zjednotenie Európy a naštartovali sa jedna radosť. Ako sme počuli vyjadrenie jedného ekonóma, Amerika proste fičí. Naša ekonomika – no o nej sa to nedá povedať. Ak porovnávame americké výrobky, je na nich vidieť, že Američania vsadili dobre. Už asi 10 rokov sledujeme otvorenú emigračnú politiku pre vedcov a TOP odborníkov vo všetkých oblastiach. A dnes to vidíme na výrobkoch. Tlačiarne HP patria k špičke a ťažko sa na nich doťahuje aj Canon. Spoločnosť OKI vyrobila scaner, ktorý je priamo pripojiteľný na laserovú tlačiareň OKI a HP na to reagoval celým programom svojich čiernobielych ako aj farebných kompletov, ktoré pozostávajú zo scanera a laserovej alebo atramentovej tlačiarne. Bez počítača to pracuje ako digitálny kopírovací stroj a s počítačom je to scaner a tlačiareň. Amerika je proste naštartovaná. Tam nezúria vojny o veľké Srbsko a malé Albánsko. Tam nezúril 40 rokov socializmus. A ako vieme, ani I. či II. vojna tam nič civilné nezničila. Ameriku nedobehneme ani keby sa rozbehla oproti nám. Európska únia je zatiaľ v plienkach. Všetky úkony sú proste administratívne náročné a štáty platia veľkú réžiu na seba a ešte aj na Brusel. Amerika otočí každý dolár aj 2x, kým ho zaplatí. My ešte tú dobrú židovskú vlastnosť nemáme.

Slovensko si proste samo efektívne ešte nevie vládnuť. Každá vláda robí novú organizáciu štátu a hovorí, že je lepšia ako tá predchádzajúca. Vytvárajú a rušia sa štátne úrady. Úrady sa sťahujú, priemiestňujú prerábajú a nezamestnanosť je stále hrozivá. My ale riešime to, či sa Rezeš vráti na Slovensko, alebo nie. Riešime problémy Maďarov, Poliakov, Rusínov, Rómov, Nemcov, ale problémy Slovákov, alebo ekonomické problémy, ktoré sú nám vlastné všetkým sa proste neriešia. Slovensko proste rastie pomaly.

To všetko však ešte nemusí zabraňovať nám, aby sme neboli osobne šťastný. Ľudia už konečne nemyslia na politiku, ale viac myslia na svoje osobné šťastie a niektorí sú ochotní v tejto veci aj silne popracovať. Za osobné šťastie sa oplatí namáhať. Politika je o ničom a čím viac ľudí to pochopí, tým lepšie. Skutočne nečakajme od človeka, že zlepší náš život. Veď keď umrie, kde je jeho pamiatka? Kde sú jeho myšlienky? Nie je dobré veriť smrteľnému človeku.

A máme tu jeseň. Zbierame úrodu, oberáme krásne jablká, proste pohoda. Krásna jeseň je ako stvorená na záhradné párty. Opečené kuriatko, kačka, ale tiež pstruh, či iné plávajúce mäsko, teplo záhradného grilu ako aj dobrá chuť čerstvo chladenej vodky. Na osobné šťastie nie je potrebné veľa námahy. Troška toho odpadového dreva, troška tepla a pohody. A hlavne príjemný ľudia a teplé vzťahy.
Prajeme nám všetkým, aby sme nikdy neboli taký bohatí, že by sme potrebovali osobnú ochranu, ale zároveň taký chudobní, aby sme my alebo naše deti, potrebovali chleba. A pri svojich starostiach nezabudnime na to, že čas nie je dôležitý, dôležitý je len život.

Veľa krásnych ľudí a vzťahov Vám prajú

Eva a Andrej

Vážení priatelia,

a máme tu koniec prázdnin. Je po dovolenkách a po radosti. Nastáva bežný pracovný zhon a stres. Kde ste dovolenkovali tento rok? Nezhorela Vám pri dovolenkovaní Vaša chatka či hotel? Vývoj otepľovania morí, ktorý môžeme aj my sledovať na Internete, má za dôsledok postupné spomaľovanie Golfského prúdu. To pre strednú Európu znamená, že zima bude chladnejšia a letá horúcejšie. V oblasti zrážok je to viac zrážok, lebo teplejšia voda sa proste lepšie odparuje. Teda pripravme sa na zimy plné snehu a letá plné búrok. Naproti tomu asi 600 km južnejšie sa budú musieť pripraviť na málo zrážok, ba až nič. Sahara sa nám rozšíri aj do južnej Európy a požiare a sucho postupne zničia celú vegetáciu. Proces otepľovania planéty začal.

Keď sme pred 15 rokmi čítali, že zásoba ropy je na svete tak na 40 – 60 rokov, kládli sme si otázku „Prečo automobilky nevyvíjajú motor na iné palivo ako benzín?“. Odpoveďou nám bolo, že benzín sa dá vyrobiť aj z iných organických látok, a to hlavne z uhlia či olejnatých rastlín. Dnes v Brazílii je až 60% benzínu, ktorý vyrobili z čierneho uhlia. Podobne sa skúša aj technológia výroby ľahkého oleja z repky olejnej – tam je však už potrebná zmena motora. Na uvedenom motore sa intenzívne pracuje. Podobne India rozbehla celkom dobrú kampaň na využívanie odpadu pri výrobe plynu. Snáď najperspektívnejšou je však slnečná energia. Len Sahara so svojimi 320 slnečnými dňami v roku je veľká perspektíva. Na Sahare sú Japonci a Nemci. Japonci vsadili na priamu premenu slnečnej energie na elektrickú. Dnes pre Saharu priemyselne vyrábajú domčeky, ktorých plocha strechy plne stačí udržiavať v chode chladničku, klimatizáciu a osvetlenie. Cena takto vyrobenej energie je 4x vyššia ako ju dnes kupujeme od elektrární. Ak však pripočítame aj cenu el. prípojky, je situácia celkom iná. Nemci vsadili na klasickú výrobu energie prostredníctvom pary. Do klasickej elektrárne sa pokúšajú dostať „slnečný kotol“ alebo „slnečný reaktor“. Jedná sa o sústavu optických zrkadiel, ktoré sú elektronicky riadené tak, aby všetky žiarili do jedného ohniska. V tomto bode sa už dnes darí dosiahnuť teplotu až 1200 oC. Tam sa samozrejme umiestňuje kotol s vodou, ktorá sa následkom tepla mení na paru, tá poháňa parnú turbínu ktorá vyrába pomocou synchrónneho generátora elektrinu. Výhodou uvedeného projektu je to, že na relatívne malej ploche sa dá postaviť viac „slnečných kotlov“ a tie dodávajú teplo do generátora slušnejšieho výkonu. Momentálny projekt už prekročil 100-ky kW a montuje sa 1 MW generátor. Francúzsko veľa investuje do supravodičov. Zvládnutie uvedenej technológie by umožnilo skladovať elektrickú energiu pomocou cievky a kondenzátora. A potom už stačilo len využiť energiu prírodného blesku, ktorého výkon je aj niekoľko 1000 MW.

Ako vidíte, obchodníci sa pripravili aj na otepľovanie planéty. Zabudli však na jedno, naša zem stráca kyslík. Jedno auto ho na jednej ceste do Bratislavy spotrebuje toľko, čo jeden človek za celý život. A výrub dažďových pralesov pokračuje nezmeneným tempom. Bojíme sa, že už za chvíľku nebude stačiť len zaviesť novú daň – daň z dýchania. Niekedy sa platilo len za pôdu. Dnes sa platí už aj za vodu a vzduch k tomu v 21. storočí určite pribudne. Zatiaľ tí šikovnejší kupujú nové technológie a aj z oteplenia planéty by radi profitovali. Česká republika odkupuje za 4 miliardy USD technológiu Brazílie na výrobu benzínu z uhlia. Závod sa bude stavať medzi Ostravou a Vítkovicami. Ani nechceme spomínať tú skutočnosť, že ak budú vedieť uhlie aj lepšie zhodnotiť, čo to urobí s jeho cenou, a následne čo sa stane s VSŽ, ktorá je postavená tam, kde nie je ani uhlie, ani plyn, ani železná ruda. Ale to sme už znova v našom regióne a v našom mikrosvete Slovenska.

Kúpte si teda strom na Čergove. Možno, že práve uvedené vlastníctvo Vám či Vašim deťom umožní dýchať vzduch celkom zadarmo. A možno, že aj nie. Ak dožijeme, uvidíme.

Prajeme Vám úspešný záver roka.
[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

prezident prehovoril. Šuster sedel a doktor stál. Šéf rakúskej kliniky stál. Ako to len kontrastovalo s tým, keď vrátnik u nás prezidentovej sanitke ani neotvoril dvere. To, že by mal stáť pri otvorených dverách a čakať, to ho určite ani nenapadlo. Aká úcta k hlave štátu? U nás je každý nula a to je základ. Ale najlepší je Mečiar. Svet gombička. Nik nemá na našich papalášov, vrátnikov, šéfov a tak. Nik na nás nemá. Všetkým nám chýba pokora, ktorú nám predviedol najlepší lekár na choroby v brušnej dutine. Ak sa niekto správa úctivo k autorite, na Slovensku sa to hodnotí, že mu lezie do …. Ale keď je niekto arogantný hulvát, na Slovensku je to správanie hodné minimálne obdivu. Ale mu dal, to je „tvrdý“ chlapík. Vychovávame teda natvrdých chlapíkov a prezidenta nám zachraňujú v Rakúsku. Aj tak sa dá.

Prihlášku do OECD sme nakoniec dostali. Budeme teda 30-ta najchudobnejšia krajina v spoločnosti bohatých štátov. Aj to je lepšie ako s hrdzavým drôtom do oka. Koruna posilnela. Až sa čudujeme, že Migaš hneď niečo nepovedal, aby sa zachovala rovnováha. Veď Slovnaft znovu musel zlacňovať benzín. Alebo, že by pomohol Mikloško? Najdôležitejšiu úlohu pri našom vstupe zohral podpredseda vlády pre ekonomiku, ktorý v USA presvedčil o tom, že naše banky sú síce úplne na dne, ale že ich budeme reštrukturalizovať. Po Slovensky povedané, nedobytné úvery zaplatíme všetci zo štátneho rozpočtu a banky predáme. Čakáme na to, kto kúpi VÚB a Sporiteľňu. O IRB sa nepotrhal nik, o Dopravnú banku sa tiež nik nepotrhal, Slovenská kreditná je už tiež na druhom brehu Styxu a Devín banka, ak do konca roka nedeblokuje – tak zablokuje za nimi. Toho strategického kupca pre VÚB či Sporiteľňu si „vieme živo predstaviť“. Asi preto privatizácia mešká a mešká. Nemajú to jednoduché, a kto sa pokúšal predať firmu s dlhmi, vie o čom rozprávame. Vtedy sa investor hľadá veľmi ťažko a hlavne ten strategický. Ale možno keby sme hľadali strategického sponzora….

K tomu všetkému sa pridalo ešte škaredé leto. Nezaprší a nezaprší. Nevadí, niečo vymyslíme. Pôjdeme sa aj my poprechádzať po Granade, Grenade či iných ostrovoch Tichomoria. Najkratšia cesta na ostrovy vedie cez Ukrajinu, Rusko a Kubu. Naozaj delikátne. To nám normálnym ľuďom hovorí, že ak sa niekto zamočí do niečoho špinavého, svet mu je malý. Preto, nezabudni Slovensko: „Dvakrát meraj a raz Rezeš“. Nedávno chceli zlatej rybičke dary rozdávať a teraz žiadajú Šustera o milosť pre choroby srdca. Aj tak sa dá. Najsrandovnejšie bude, keď im tie milosti z príležitosti druhého narodenia prezident aj udelí.

My tu v HajaConsulte už neplatíme žiadne cestné pokuty a prestali sme vybavovať aj naše parkovacie prehrešky. Veríme v amnestiu dopravných priestupkov a prajeme prezidentovi dobré zdravie a expremiérovi dobre neprestrielné sklá na jeho zotavovni v Elektre. Nedávno ho posielali lekári KDH do nemocnice a on z nimi ako vždy vybabral, jednu si kúpil a zrekonštruoval. Prajeme Vám veľa úspechov a príjemnú dovolenku.

[Eva a Andrej]

Vážení priatelia,

za členov OECD nás neprijali. V našej firme sme sa tomu ani veľmi nečudovali. Veď keby nás prijali za členov spoločnosti najbohatších štátov sveta, asi by sme si mysleli niečo nie príliš lichotivé o zdravom rozume ľudí, ktorí mali o prijatí rozhodnúť. Celkom sa nám páčila propaganda, ktorá pred prijatím znela z masovo-komunikačných prostriedkov. Ani nemecký vojnový minister propagandy by sa nemusel hanbiť. Deň pred stretnutím nás už ministri pripravovali, že nebudeme prijatí, nakoľko zákon o ochrane autorských práv bráni nášmu vstupu… Je to spor USA a Francúzska a my Slováci na to doplatíme. Počuli ste niekedy horšiu somarinu? Na druhý deň noviny STV, či Markíza už len informovali, že do OECD nás skutočne neprijali, tak ako sme predpokladali. Nik nekomentoval prečo. Komentárov bolo skutočne veľmi málo. Či naozaj ten zákon o ochrane filmovej a rozhlasovej produkcie bol tým kameňom podknutia? Zaujímavé je, že o uvedenom zákone sa na samite skoro nehovorilo. Hovorilo sa ale o nestabilite ekonomického prostredia a častých zmenách v ekonomických zákonoch krajiny. Hovorilo sa o zlom podnikateľskom prostredí na Slovensku a kriminalizácii podnikateľov. Hovorilo sa o vysokej korupcii v orgánoch štátnej správy a neexistencii účinného zákona, ktorý by korupciu odhaľoval a dokázal tak zvrátiť vývoj v tejto oblasti. Proste hovorilo sa o problémoch Slovenska a nie USA a Francúzska. A to, o čom sa hovorilo, je na Slovensku skutočný problém. Našťastie nemajú komisári OECD v hlave piliny a do spolku nás neprijali. Aj keď Európa stratila mnoho, sme radi, že si zachovala aspoň zdravý rozum. To je dobrá správa aj pre nás, aj u nás musia zvíťaziť strany so zdravým rozumom. A ak nie, ostaneme bokom ako neželaný syn a môžeme lobovať a lobovať a lobovať, alebo slovensky – podplácať a podplácať a podplácať a nič. Buranov a zlodejov nahradili úplatkári a lobisti. Skutočne pekná budúcnosť pre naše deti.

Choroba a posledné dni prezidenta ukázali veľkú chorobu zdravotníctva. Ak nemáme klimatizovanú izbu ani pre prezidenta, pre koho ju máme? Ak vrátnik neotvorí dvere sanitke prezidenta a ešte si telefonicky potvrdí, či môže uvedené auto pustiť do nemocnice, koho pustí? Keď dcéra prezidenta musí búchať na okno, aby prišli ošetrovatelia a lekári, je to smutné, ale nič čo by nás prekvapilo. Veď aj Vás už určite zastavil vrátnik pri prešovskej nemocnici, napriek tomu, že ste išli s rozsvietenými svetlami a trúbili ste. Určite ste aj Vy už museli hľadať na chodbe prázdny vozík či posteľ na kolieskach, aby ste nemuseli svojho chorého súrodenca či rodiča preniesť v zuboch. No a teraz to zažila aj rodina prezidenta. Aspoň v chorobe sme si všetci rovní. Možno situácia okolo prezidenta presvedčí darmožráčov v štátnej správe, že ďalej šetriť na zdravotníctve na úkor štátnych úradov, asi nie je tá najlepšia cesta. Ak nemáme ani jednu nemocnicu, kde by sme mali prístrojové vybavenie, keď nemáme ani toľko zodpovednosti, aby sme priznali svoju biedu pacienta, kým je ešte relatívne živý…

[Eva a Andrej]