HajaReport 02/1996

Vážení priatelia,

ak ste čítali náš predchádzajúci HajaReport, určite si položíte otázku: „Ako dopadla prezentácia?“. Nevieme ako pre koho, ale pre nás dobre. Počas predvádzania sa nič nepokazilo, a  na  všetky otázky počas diskusie sme vedeli odpovedať, a mnohokrát aj ukázať na  počítači. Niektorí z našich zákazníkov neskrývali svoje nadšenie. Filozofia vyhodnocovacieho programu je podľa nich presne to, čo vždy chceli, len im to nik nevedel (alebo nechcel) naprogramovať. Jediné sklamanie padlo, keď som oznámil, že nová verzia sa bude distribuovať od 01.04.1996. Mnohým sa to zdalo neskoro, najradšej by chceli mať nový sklad a vydané faktúry u seba nainštalované už včera. Veľmi nás táto skutočnosť potešila. Pre menšie sklady sa niektoré podprogramy ( ohodnotenie dealerov, sledovanie komisionálneho predaja, 9999 druhov pohybu pre každý pohyb ) zdali ako nepoužiteľné. Samozrejme až do dňa kým nebude chcieť sused, sestra alebo manžel províziu za  sprostredkovanie obchodu. Potom dobre padne každá „lakocinka“.

Prezentácia našich možností pri príprave a vedení výberového konania, ako aj pri riadení svojich zamestnancov sa tiež ukázala ako veľmi aktuálna. Niektoré otázky počas prezentácie jasne ukázali, že evidencia nezamestnaných (úrad práce) nespĺňa Vaše predstavy. Máme niekoľko ciest. Môžeme vyhrať najbližšie voľby a  všetko to zmeniť. Môžeme dať podnet na vládnu koalíciu a  presadzovať svoje požiadavky na  zmenu správania štátneho orgánu takto. Ako to však pomôže riešiť situáciu s  uvoľneným miestom? Miesto nám to  neobsadí. Preto Vás upozorňujeme na  možnosť, ktorú ponúkame v hajasofte. Vy  si kľudne ďalej podnikajte a „pilujte si bussiness“ a my za  Vás a u nás zorganizujeme konkurz a  predstavíme Vám len ľudí, ktorí budú o  niečom. Tých o  ničom slušne odmietneme. Vám to  ušetrí „veľký kopec“ času a starostí a  naviac Vám tento postup minimalizuje riziko zlého výberu. Aj keď aj majster tesár sa niekedy utne.

Elektronickú poštu už niektorí zákazníci denne používajú. Sme radi, že ste sa mohli aj v osobnom rozhovore presvedčiť o plnej funkčnosti riešenia BBS, aj riešenia profesionálnej pošty OffLine. Ak teda máte viac prevádzok, ktoré si často posielajú správy, alebo súbory, prečo váhať, podporte komunikáciu elektronikou. Neverili by ste, ale pri správnom používaní pošta podstatne šetrí peniaze. Napr. 40  textových strán presunie do schránky za max. 1. min. Ako je to na faxe, nebudeme zverejňovať.

Windows 95 sa vo všeobecnosti páčil. Škoda len tých nárokov na  počítače, ktoré so sebou tento operačný systém priniesol. Na záver konštatovanie. Chce to nový monitor, procesor, pamäť min. 8  MB, ale  nepoznám nikoho, kto by si Windows 95 z  počítača odinštaloval.

Eva a Andrej

HajaReport 01/1996

Vážení priatelia,

čím žije Hajasoft na konci decembra a v januári? Odpoveď je jednoduchá. Prezentácia. Pre našich zákazníkov, ktorí používajú náš sklad, pripravujeme prezentáciu nového produktu. Na konci roku 95 sme žili prípravou a dokončievaním toho, čo na  prezentácii chceme predviesť. Veď to poznáte. Keď sme stanovovali dátum, bolo ešte veľa času. Ale ako postupne ubiehajú dni, zdá sa nám, že času je stále menej a  menej. Hovoríme si ale, nevadí, veď naši zákazníci su tiež len ľudia a  pochopia, že všetko sa načas stihnúť nedá. Ale aj keď nestihneme všetko, budeme Vám mať čo ukázať. To s  určitosťou vieme už dnes. A  ak by ani to nevyšlo, v Čiernom moste vynikajúco varia. Teda, ak nebude elektrina, zažijeme prvé veľké zemetrasenie na Slovensku alebo inú ekologickú katastrofu, vieme (veríme…, modlíme sa…), že na dobrú náladu počas prezentácie to nebude mať vplyv. V  Čiernom moste sme zatiaľ organizovali niekoľko akcií. Vždy sme boli ochotou personálu nadšení. Veríme, že to bude aj v  tomto prípade. Teda programujeme a  pripravujeme sa na verejné ohodnotenie našich a Vašich nápadov. Ako sa hovorí v  Čechách: „Co je doma, to se počíta, pánové !!!“. Pri programoch to ale neplatí. Program je dobrý vtedy, ak je nainštalovaný na disku nášho zákazníka a  on nedočkavo očakáva novú verziu, nie preto, aby mu to prestalo „padať“, ale aby s  novým produktom dostal nové nápady a  nové možnosti a  tie mu zabezpečili lepšie a  ekonomickejšie obchodovanie. Sme radi, že už len naozaj výnimočne riešime „nefunkčnosť“ programu a odstraňujeme chyby. Ale máme sa v čom zlepšovať. Veď dokonalosť dnes nie je v ničom. Teda ako žijeme? Ako všetko v živote, aj náš život je plný rozporov. Čas je pre človeka ten najväčší nepriateľ. Konkurencia nás tlačí do toho, aby sme dali novú verziu na trh skoro. Ale skúsenosť nám hovorí, aby sme ju len poriadne vyladili, nakoľko nič nepokazí meno viac ako „náladovosť“ programu. Teda ako stále v živote hľadáme tú strednú zlatú cestu. Existuje vôbec? Podarilo sa Vám túto cestu objaviť? Nám nie, ale nevzdávame to. Ako finišujeme s  programom SkladPro, pomaly sme si ani neuvedomili, že skončil rok. Teda okrem Evy, ktorá po nás chce všelijaké bločky a  potvrdenia, že vraj kvôli DPH. Jej starosti by sme chceli mať.

Už sa tešíme na marec. Zase budeme všetko naháňať na poslednú chvíľku. Vieme, že to tak nemá byť, ale zvykli sme si na to. Na  Slovensku platí príslovie:“Čo môžeš urobiť dnes, isto môžeš urobiť aj zajtra.„. Škoda len, že daňoví úradníci žijú v inom svete. Konečne všetci chápeme čo je to tá štátna definitíva. Štátna definitíva je záruka úplného oddelenia štátnych úradníkov od života spoločnosti. Každý úradník bez  definitívy môže ostať bez prostriedkov ako ktokoľvek iný a empatia je nebezpečná. Empatovi sa zle ukladajú pokuty, ak je firma v strate a priemerný zárobok tam je 3  600  Sk. Definitíva to však vyrieši. Raz Poľská skupina Manam spievala: „Granica – ľudze bez tvaře, ľudze bez serdca“. Neviete o  kom tam vlastne spievali? Vo Francúzku úradníci štrajkujú. Škoda, že nežije p. Mňačko, možno by sme sa dožili pokračovania knihy „Čo dokáže moc II“, alebo by napísal novú knihu s  názvom: „Čo dokáže definitíva“. Verím, že potom by táto kniha bola rovnaká podpultovka ako všetky jeho knihy.

Eva a Andrej

HajaReport 12/1995

Vážení priatelia,

a máme tu december. Koniec kalendárneho roka. Pred nami je obchodnícka žatva. To, čo v decembri nepredáme, na to sa budeme pozerať až do  marca. December je ten čas, keď sa musíme poriadne nabaliť, aby sme mali peniažky (bubáčky zlaté) na svoju činnosť v januári … Ozaj, do ktorého mesiaca predpokladáte na ďalší rok útlm predaja? Ale prečo hovoriť o útlme v  decembri? Pamätáte sa na socialistické decembre? Vedúci predstavitelia podnikov Jednota a Zdroj dostali stranícku úlohu zohnať pomaranče, banány, lepšie potraviny. V  decembri sme sa niekedy dostali aj k  ananásom a  občas boli aj kokosové orechy. Stačilo vystáť ten správny rad (frontu) a  vitamíny boli doma. Potom ich schovať do tej správnej skrine a ak ich deti nenašli, vydržali aj na stôl, ktorý mnoho ľudí na  svete volalo a volá štedrý. Bola to doba, keď boli peniaze, ale všetko sa muselo zháňať. Trochu sa to otočilo. Dnes je všetko, tovaru až radosť pozrieť, ale tie bubáčky chýbajú. A preto stále nenakupujeme, ale zháňame. Dnes sa naháňame po najmenších cenách. A to niekto hovorí, že to zháňanie máme v  povahe …. No neviem? A asi aj možno. A  je tu koniec účtového ako aj kalendárneho roka. V  niektorých krajinách to spojené nemajú. Koniec účtového roka majú v  mesiaci, v ktorom si to podnik určí. Určite sa pýtate prečo. Je to z dôvodu, aby sa nekumulovalo tých koncov veľa. Veď viete ako beháte na vianoce za  tovarom a  pritom ešte máte myslieť na  účtovníctvo a  uzávierku? Väčšina obchodníkov by si určite uzavrela rok až koncom marca. Do  nákladov by sa dostali všetky platené cestné a iné dane a aj tržby sú po treťom mesiaci už väčšie, a  preto je z čoho zaplatiť daň z príjmu. V  neposlednom rade sa sklady sťažujú, že v decembri sú tržby, ale tovar sa zháňa veľmi tažko. To viete vianoce, nikto Vám nič nechce dodať. Má to teda svoje výhody neuzatvárať rok ekonomický na konci roka kalendárneho. Ale v Rusku to ešte nemajú, a preto to nebudeme mať ani my – tak povedal veľký malý muž. Ako sme sa snažili ukázať, existuje mnoho nepeňažných postupov ako pomôcť podnikaniu. Ako podnikateľov a  managerov podnikov dostať zo stresu koncoročných nákupov, predajov a  uzávierok. Zatiaľ ostávajú nevyužité. Nevadí, veď život pokračuje ďalej a aspoň máme kde čerpať rezervy.

Niekto by ale mohol namietnuť, že v hajasofte všetko vidíme pesimisticky. Ale viete kto je optimista? Je to málo informovaný pesimista. Teda, ak  nemusíte, ani sa neinformujte. Stratili by ste radosť z  podnikania a niekedy aj zo  života. Nie nadarmo sa hovorí: Blahoslavení chudobní… Ak nič nemáte, nemôžu Vám nič ukradnúť. Teda, ak by ste chceli majetky rozdávať, aby ste sa stali šťastnými, nezabudnite na nás. Je to síce hlúpe, ale niečo šťastia je aj v míňaní ľahko nadobudnutého majetku. Prajeme Vám teda veľa šťastia v novom roku a  „rozumnú“ daňovú kontrolu.

Eva a Andrej

HajaReport 11/1995

Vážení priatelia,

      máme ten samostatný slovenský priestor, a preto čakám, kedy kto – ale očakávam, že MATICA – začne z nášho slovníka vylučovať medzinárodné výrazy ako aj výrazy české, nemecké a poľské. Potom si budeme musieť dať pozor, aby sme hovorili o patrole a nie o stráži, aby sme hovorili o  vytváraní a nie o kreovaní, aby sme hovorili o znovunarodení a nie o reinkarnácii a aby sme hovorili … ako povieme slovensky november? V  susedných Čechách to už dávno majú za  sebou. Myslím dobu „počešťovania“ medzinárodných výrazov. Zasa nás predbehli, a to skoro o celé storočie. Je pravdou, že do dnešných dní sa nič z  počešteného už vlastne ani v Čechách nepoužíva, ale nuž, čo už, oni to štádium majú za sebou a my SLOVÁCI ešte nie. Ale klamem, z doby českého osvietenia sa niečo používa, a to názvy mesiacov. Ako jediný na svete majú LISTOPAD. Nádherná vec nie? Ak sa teda chceme odlišovať od slovanského, ale aj sveta používajúceho nemčinu a angličtinu, mali by sme si vymyslieť vlastné názvy mesiacov. Ale zasa by sme neboli originálni. Boli by sme už len druhí. Teda neviem, či je to dobrý nápad. Uvidíme, čo MATICA.

        Teda, keď ešte môžeme slobodne rozmýšľať a hovoriť ( slobodne neznamená voľnomyšlienkársky ), radi by sme Vám rečou súčasnej vládnej garnitúry oznámili, že sme (Eva a Andrej) nakreovali novú firmu. Naša nová spoločnosť vznikla špeciálnou reinkarnáciou fy. Hajasoft a má názov Hajahard. V čom je naša reinkarnácia špeciálna? Jej špecialita je v  tom, že jej vytvorenie nemá za následok záhubu pôvodného subjektu. Nie je to teda to slávne zahynul kráľ, nech žije kráľ. Eva aj Andrej veria, že sa obidvom fy. bude dariť dobre a spolu vyrastú ako najkrajšie dievčatá na ulici, meste, štáte, Európe …. Poviete si: „Načo je ten dualizmus dobrý“? Radi Vám na túto otázku odpovieme. Na  žiadosť niektorých zákazníkov sa prihlásime s firmou Hajasoft na platenie DPH. To však nebude vyhovovať všetkým našim zákazníkom, hlavne ak ste neplátca DPH. Potom teda dobre padne, ak budeme mať novú firmu, napr. Hajahard, prostredníctvom ktorej Vám budeme môcť fakturovať naše služby bez dane. Pre nás je to síce komplikácia s  dvojitým vedením účtovníctva, ale ako sa hovorí: „Náš zákazník, náš pán (naša milá zákazníčka, naša dáma)“.

      Teda naší milí zákazníci, dámy a páni, od 1.12.1995 bude fy. Hajasoft plátca DPH, bude mať pridelené DIČ a všetky nasledujúce somariny, aby sme mohli našej milej republike zadarmo vyberať daňové poplatky, ale hlavne, aby sme neprerušili ucelenú reťaz plátcov. Ak by ste si priali, aby naše faktúry nevykazovali DPH, oznámte nám to a  my Vás presunieme do neplátcu DPH našej mladšej sestry fy. Hajahard spol. s r. o. Veríme, že dve fy. Hajasoft a Hajahard, plátca a  neplátca DPH vyriešia všetky naše a Vaše problémy s  fakturáciou. Prajeme Vám aj sebe úspešný rok a zvládnutie toho novembrového predvianočného „srabu“. Teda, ak Vás môžme poprosiť držte nám palce.

Eva a Andrej

HajaReport 10/1995

Vážení priatelia,

uteká to ako na bežiacom páse. Čím máme viac starostí, tým menej máme času. Máme tu október. Počasie sa zhoršilo, piva sa predáva už pomenej. Preto Nemci, aby udržali tržbu, vymysleli OKTÓBER  FEST. Slávnosti piva a  alkoholikov. Aj Vám sa páčia tie červené alkoholické očká? Rád si spomínam na  svoju vysokú školu. Keď som bol druhák, tak sa nám piataci po štátnici tak opili, že vyhádzali všetok nábytok von oknom (aj postele a skrine). Rektora školy poslali do  …, a proste alkohol im zatemnil rozum. Vcelku zaujímavé bolo stretnutie rektora, dekana a  členov našej katedry k tomuto prípadu. Rektor prišiel s tým, že vylúčiť a  nedať diplom. Dekan stále dal na rektora. Už sa to javilo, že sa odsúhlasí další „odstrašujúci príklad“ a chlapci prídu o  svoje diplomy a 5 rokov štúdia. Vtedy, keď už rozhodnutie bolo skoro v kufríku a  dekan sa tešil, že má vyriešený další prípad, si vzal slovo náš pán docent – zástupca vedúceho našej katedry. Všetci sme ho mali radi hlavne pre ľudskosť, ktorú vyžaroval a rozdával. Proste Človek. Položil rektorovi a dekanovi tri otázky. Čo si robil, keď si na ministerstve školstva dostal docenta? Odpoveď znela : „Oslávil som to, pil som.“ Druhá otázka bola podobná: „Čo si robil, keď si dostal titul vysokoškolského profesora?“ Odznela rovnaká odpoveď. „A prečo si nerozbil všetok nábytok a zariadenie reštaurácie?“ „Lebo viem piť !!“ znela odpoveď. „No vidíš“ povedal jediný obhájca, „a chlapci to nevedia. Mali sme ich tu na škole 5  rokov. Naučili sme ich mnohému, ale nenaučili sme ich oslavovať- aj vďaka nám nevedia piť. Nie je nám hanba? … Chlapci vďaka svojmu obhájcovi po  zaplatení všetkých škôd diplomy nakoniec dostali. Ešte aj dnes hovorím : „Vďaka ti, Berco!“ Mnohí si myslíte, že to dobre skončilo. Ale nie pre našu katedru. Bolo to v jeseni, po tých oficialitách ako boli socialistické imatrikulácie a príhovory rôznych vedúcich. Po tom všetkom sme koncom októbra obsadili krčmu Nová Žilina a  piataci pri pive privítali prvákov. Poviete si : „No a čo?“, normálna pijak partia. Bolo by to tak, keby s nami neboli aj všetci naši profesori, docenti a asistenti z  katedry. Tiež pili pivo a pri pive rozprávali o svojom predmete a vedeckej práci, ktorú robia a aké majú výsledky. Prváci boli prvé hodiny ako puci, nevedeli si predstaviť ako môžu sedieť za jedným stolom a  pivom s vedúcim katedry, vedúcim laboratórií a tak. Ale po určitom čase začali počúvať a nakoniec sa aj pýtali. Už po tomto stretnutí bolo každému jasné, že katedra je jedna veľká rodina a presne vedeli, kto na čom pracuje a kto čo potrebuje. Na našej katedre sa do odbornej činnosti zapájali aj prváci. Prípad, že by sa niekto opil a  vyhádzal nábytok, či inak zdevastoval zariadenie, sa už na katedre neopakoval. Pred rokom minister školstva znovu udeľoval titul profesora. Bolo okolo toho mnoho vzruchu. Prvý protestoval minister, potom školy. Berco bol na zozname docentov, ktorí mali dostať profesora. Neviem, či ho dostal, veď on bol úspešný už aj za „totáča“. U  mňa však pán profesor vždy bol a  bude. Okrem iného ma naučil aj oslavovať  –  Vďaka Ti Berco.

HajaReport 09/1995

Vážení priatelia,

čas prázdnin je za nami. Naše sídliská sa znova na dopoludnie „vydetia“ a ihriská budú zaplnené len poobede. Ako dieťa som veľmi rád čítaval knihu Dva roky prázdnin. Dobrodružtvo na ostrove sa mi zdalo veľmi zaujímavé. Detsky hravo som si predstavoval tu krásnu zimu v jaskyni a  seba v riešení neľahkých životných situácií. Neviem, či aj dnes deti čítajú knihy. Asi hlavne pozerajú televíziu a  video. Rôzne nočné múry, magické kocky a  …enderov. Už zasa niekto bojuje o  svoju nesmrteľnosť. Nevadí, že pri tom za 10 minút zabije asi 100 či 150 smrteľníkov. Rôzne nynja koritnačky majú ale aj veľmi zlé následky na naše deti. V  tmavej chodbe sa odtrhne pútko a  spadne kabát. Videom vychované dieťa upadá do priam nepopísateľného šoku. Žeby boli už aj u  nás? Ako sa ubránim príšerkám z  vesmíru? Ak sa situácia vysvetlí, my dospelí sa zasmejeme. Ale máme sa prečo smiať? Naše deti sa radi boja. „To bol film skoro som sa posral“ – počul som raz s  veľkým oduševnením rozprávať asi 11  ročných chlapcov. A  teraz tieto naše lásky, zázraky a  boliestky idú znovu do  školy. Nie, učitelia už nevychovávajú. Všetci mladší to už vzdali. Oni sa snažia naučiť stanovenú látku – vychovávať, nie, to sa už proste nedá. Zatiaľ ešte nenosia do školy zbrane – na rozdiel od detí. Škola ťa naučí !! To som niekedy počul od svojho otca, keď som zlostil. Položili ste si otázku, čo naučí škola dnes? Určite oveľa viac ako nás. Deti už na prvom stupni vedia, že existujú drogy, že pišačika a pišulku nemajú len na čúranie, a  že ak chce človek prežiť v  kolektíve musí byť tvrdý a  nekompromisný. Škola naše deti naučí účelovo sa správať a  podvádzať. Ako sa hovorilo v tom starom českom filme – Škola základ života. Ak sa pozeráme na  školu dnes, musíme byť veľmi opatrní – nie je môj syn, či dcéra citlivá. Ak áno – potešíme sa. Ale nie je to v kolektíve školy na škodu. Nešikanujú ju ?! Vie sa moje dieťa vcítiť do situácie druhého? Hurá, má empatiu – nebude sebec – povieme si. Ale, čo ak v škole, niektorý kamarát, či  kamarátka využije práve túto dobrotu nášho dieťata na to, aby pod rôznymi zámienkami z neho lákal peniaze. Veď máš z čoho – otecko, mamička má obchod, ja nemám čo jesť a  vy sa topíte v peniazoch (úverových dodávam ja). Výchova detí je náročná záležitosť a to nie len finančne. Nezabudnime, že naše deti potrebujú hlavne náš čas. Ak je to len trochu možné, berme ich s nami do obchodu – nevadí, že  sa nám susedia smejú, že  zamestnávame deti – a to ešte vlastné. Vybaľujme tovar a  rozprávajme sa s nimi. Vezmime svoje deti na naše nákupy, trávme s nimi svoj čas, v práci aj v osobnom voľne. Berme ich so sebou do obchodu, kým ich to ešte baví – byť s mamkou či oteckom. Ak ich bude viac baviť stáť na rohu ulice s Paľom, ktorého tiež kamaráti volajú Harry, alebo aj s Tonom, ktorého kamaráti volajú Pivo, potom sa už našej dcére, či synovi nebude chcieť s nami do obchodu. Len ak by potiahol fľašu vína pre partiu. A to predsa nechceme, že nie?

Eva a Andrej

HajaReport 08/1995

Vážení priatelia,

nedávno som si zobral do ruky prvé číslo HajaReportu. Na záver úvodníka sme písali „Veríme, že v tom úspechu a  prosperite spoločne prežijeme“. Už si presne nepamätám, prečo sme to tam dali. Dúfali sme ale, že nebudeme mať pravdu. V kútiku duše každý podnikateľ verí, že bude môcť žiť a nie len prežívať. Zatiaľ sa nám to však nedarí. V januári až marci sme mali najslabší rok na predaj. Ľudia dali všetky peniaze na vianoce a  potom už akosi nebolo. Pamätáte ešte na tie mizerné tržby. Prežili sme na to, aby prišiel zákon o zmene odvodov DPH. Až po zaplatení! Geniálne. Štátna pokladnica okamžite dostala dotáciu. Nepríjemné na tom je len to, že z našich pokladničiek. Zvládli sme aj to. Síce sa nám veľmi skomplikoval život, platíme daň, potom sumu bez dane alebo inak kombinujeme. Snažíme sa a  prežívame. A  nakoniec prišla dlho očakávaná vyhláška o  registrácii hotovosti registračnou pokladňou. A z našich prázdnych pokladničiek sa kotúľali dalšie korunky za pokladnice. Niektorí si vzali leasing, niektorí pôžičku. Znova sme znížili kapitál našich firiem a firmičiek. Znovu sme sa oslabili. Veď už nám vychádza len na výplaty a náklady na prevádzku. A to západné knihy hovoria, že firma by mala mať zisk aspoň 25% zo súčtu svojich hmotných prostriedkov. Pri nulovej inflácii! Je to logické, veď auto – dodávku, pokladňu či koberec za 4 roky zničíme. Pri podnikaní by sme si teda mali zarobiť na nové. Zarobíme? Zarobíme aspoň na odpisy investičného majetku? Ak nie potom sme prehrali. Ak máme ešte tie naše staré autá, staré pulty, staré chladiace zariadenia a fungujú, ešte prežívame. Ako dlho? Predsa tých 5 až 6 rokov, kým sa to všetko nezničí. Kým si to po večeroch ešte môžeme opraviť. A až nie, tak nie. Skončili sme. Ale aspoň sme si zapodnikali. Niektorí zničili zdravie a  niektorí aj rodiny. Jeden doktor mi raz večer o 20.00 hod., keď ho v  ordinácii čakali ešte traja malí alergici, povedal: „Viem, že to preháňam, že ešte pol roka takého tempa a padnem na hubu. Ale pozri sa na tie deti. Aspoň budem vedieť za čo?“

Dali sme sa na boj a teda bojujeme. Nesmieme sa vzdať. Veď aj my vieme, prečo sa namáhame. Nechceme, aby sa naše deti na škole učili nemecky a  anglicky z nutnosti – aby rozumeli svojmu vedúcemu – managerovi. Ukážeme, že máme šikovné ruky a že Slovák aj po nociach dokáže firmu udržať. Trend je jasný. Legislatívnymi opatreniami a neustálou zmenou ekonomických pravidiel trhu znechutiť všetkých poctivých podnikateľov. Potom ostanú len tí nepoctiví. To bude čas na to, aby sme postavili verejnú mienku proti podnikateľom. A v zmätku, ktorý nastane predáme podniky – ktoré sme veľmi lukratívne sprivatizovali – zahraničným „serióznym“ spoločnostiam.

My sa ale nedáme! Budeme podnikať a  nenecháme sa znechutiť. Budeme živiť nášho kata – štátnu byrokraciu a poctivo budeme odvádzať dane. My v Hajasofte sa nedáme!! A  ako je to s vami? Dáte sa? Eva a Andrej veria, že nie !!!

HajaReport 07/1995

Vážení priatelia,

čas dovoleniek, čas oddychu, čas leňošenia sa nebezpečne priblížil. Niektorí z  Vás zaleteli na Honolulu a niektorí sa museli aj tento rok uspokojiť s  dovolenkou na Kanárskych ostrovoch. No čo, asi sa nedarilo. Začala uhorková sezóna. Parlament nezasadá, a preto nemáme 145. novelizáciu zákona z roku 1994 Zb. Nuda?! Nie, to nesmieme pripustiť. Verím, že aj Vy, podobne ako Eva na kúpalisku, si radi prečítate Účtovnícke zvesti a  zasmejete sa nad jednoduchosťou účtovania novelizovanej dane. Alebo si zalistujete v Profite a  dozviete sa mnoho zaujímavého. Ako Vám tá pokladňa vlastne v obchode pomôže, ako je to dobré, že máme tak múdre zákony a ako sa máme vynikajúco.

Potom sa na Delni napijete vody so  sirupom (samozrejme, že v novej fľaši Pepsi-Cola), ktorú ste si doniesli z domu. Veď na kúpalisku je všetko také drahé. Ešte, že to slniečko je zadarmo. O  opaľovacom kréme sa to už povedať nedá, ale kde sú tie časy, keď na  opaľovanie stačila Marína alebo aj  Indulona. Keď už sme pri tom opaľovaní, rád Vám porozprávam jednu príhodu, ktorá s opaľovaním súvisí. Keď som bol poslednýkrát v  Bratislave, zarazilo ma to, že na každom rohu boli nalepené skoro holé zadky (veď poznáte tie dnešné plavky). No čo na tom, neboli to zlé kusy, ale nechápal som, čo propagujú. Každá má svoj faktor! Celú cestu som si nad  tým lámal hlavu. Veď verejné propagovanie pornografie je u nás zakázané. A mňa pri mojej fantázii nič iné nenapadlo. Odpoveď som ale našiel v  Bardejove. Na sklade drogérie som videl ten istý hambatý plagátik a pod ním opaľovacie krémy. A každý mal svoj faktor. A rozjasnilo sa mi. To ako, že  každá s tých krások má svoj opaľovací krém. Geniálne! Najlepšie utajená reklama, ktorú som zatiaľ videl. Verím, že nás reklamné agentúry prekvapia ešte originálnejšími nápadmi. Ozaj, kde v  Prešove ste videli nalepený spomínaný plagát?

Ale teraz už o niečom inom. Sme radi, že ani jeden náš zákazník neprestal podnikať len preto, že mu prikázali dať pokladňu. Ako život ukázal, sme prispôsobiví. Len tak ľahko sa malý a  stredný stav zničiť nenechá. Leda, že by sa znova znárodňovalo… Pri tejto príležitosti ma napadol starý žart. Do  školy prišiel minister. Jeden zo žiakov sa ho pýta: „Ujo, to už sme ten kapitalizmus vybudovali alebo bude ešte horšie?“ Veru, nevieme ako bude. Sme na  tom rovnako ako ten pacient. Veď viete, ten, ktorý sa pýtal doktora na svoj zdravotný stav. Nič konkrétne mu nepovedal. Sestričku však poučil, že šeky splatné na viac ako 5 dní nech už radšej od neho neberie.

Máme dobrú správu, znárodňovať sa vraj do  konca roku 1995 už nebude. Strana robotníkov má problémy s  frakciami, aj keď neviem, čo presne ide. Nemusíme sa teda ešte báť, že sa nedostaneme do kancelárie a  obchodu lebo: „Pri továrenskej bráne s  puškou v  ruke stál“. Aké dni nás čakajú? Zapnite si televízor a  pozrite si rozpávku o  dobrom premiérovi a  zlom prezidentovi. Zabudnete na  starosti a  uveríte v dobrú budúcnosť stredného a  malého podnikania na Slovensku. Štastnú prosperitu Vám praje

Eva a Andrej

HajaReport 06/1995

Vážení priatelia,

naša malá krajina má veľmi veľa starostí. Najprv sme sa zbavili zbrojnej výroby, potom Čechov a nakoniec aj všetkých penazí. Aj vy ste dali všetky svoje peniaze za pokladnicu? Aký kód má u Vás maslo? Živo si pamätám na film zo svojej mladosti. Jeden, podľa scenáristu filmu, úplne vyšinutý človek, bol nadšený počítačom natoľko, ze chcel zakázať písmená. Postupne pálil všetky slovníky a  nahrádzal slová číslami. MASLO – 1638302526, MLIEKO – 162518211726 a  tak podobne. Všetci jazykovedci mu dokazovali aké je to zlé, ak ľudí okradne o  slová a nechá im len čísla – to nebude dobré. Nepomohlo! Film končil happyendom. Posadili ho do miestnosti a  postupne na neho začali sypať číslice. Zasypali ho. Ako mládenec som veril, že  zomrel. Nebolo mi ho ľúto. Veď nás chcel pripraviť o všetky slová. A  poznáte ľudí. Ak raz dáte maslu číslo 1213, ľudia pôjdu cestou menšieho odporu a za chvíľku už nebudete počuť v  predajni slovo MASLO, ale len: „Máme ešte dvanásťtrinástku? Áno! A koľko jej máme?“ Vráťme sa na  začiatok, na prvú otázku, aký kód má u  Vás v predajni maslo? Musel som vyrásť, aby som pochopil, že ten pán nezomrel. Žije!! Číslo 5 žije!! Nielen, že  mu nevadí naše životné prostredie, ale  dostal sa už aj do najvyšších miest. A  postupne zasa začne páliť slovníky a  nahrádzať slová číslami. Veď uznajte, že  tie čísla sú praktickejšie! Uznávam, pre počítač iste. Keď som bol chlapcom,otec mi hovoril, že každý fanatizmus je zlý. Ak  človek myšlienku, stroj či zariadenie postaví nad ľudí, je to zlé. Ak sa neverí človeku, ale mašine, nie je to všetko s  „kostolným riadom“. Veď aj počítač či pokladňa môže zlyhať. A čo bude, keď vypadne elektrina. Katastrofa. Nemáme však inú možnosť, zadávame čísla a  postupne si zvykáme. Ak sa nám už  nebude zdať čudné, keď začne pracovať spoločnosť na ujednotenie číselných kódov, ba ak sa nám to bude zdať dobré, má nás ten fanatik tam, kde nás chcel dostať. A potom už nebudeme objednávať maslo, mieko, chlieb, ale len 85264395625487, 8625458595326 alebo 8521542957452. Kancelária EAN. Chýba nám kancelária EAN. Prevádzkujem verejné WC a nemám EAN, čo mám robiť? Odpoveď je jednoduchá. Kúpte si pokladňu s tou najširšou páskou a tým najdlhším výpisom. A ušetríte aj na toaletnom papieri. Zákazník dostane blok a klúč, a to je všetko, čo potrebuje. Kľúčom si odomkne a blokom sa utrie. A  kópiu budeme ako dobrí prevádzkovatelia archivovať – 5 rokov. No ale teraz vážne. Pokladne máme na stole, pracujú alebo aj nie. Všetky sklady, ktoré sa na nás obrátili a zaplatili včas, mali aj včas namontované elektronické registračné pokladne. Nakoľko prvá pokladňa pracuje už od decembra minulého roku, a pracuje do dnešného dňa bez poruchy, verím, že aj Vaše pokladne budú pracovať rovnako spoľahlivo. A  ak nie, máme vymyslený poruchový režim, ktorý Vás nezaťaží, a  daňovníci budú tiež spokojní. Prečo hovoriť o  poruche, keď všetko funguje? Nie  !?!

Eva a Andrej

HajaReport 05/1995

Vážení priatelia,

máj je nenávratne za nami. Skončil sa mesiac lásky. Aj na lásku sme si určili len jeden mesiac. Máme pre Vás ale dobrú správu. U nás v Hajasofte na povery neveríme. Ani v júni a júli na Vás nebudeme vrčať. Ak chápeme lásku tak, že je to životný postoj, potom aj láskavé správanie je láska. Aj obdarovanie úsmevom je láska. Človek, ktorý sa chce k  druhému človeku správať slušne, na to nepotrebuje máje. Teda máj je za nami, prečistia sa vzťahy. Ľudia, ktorí sa v máji na nás smiali, už nemusia zakrývať svoju prirodzenosť a môžu si do vyčerpania síl vrčať. Aj jún má svoju krásu. Pripravujeme si dovolenku, cestujeme, hľadáme vodu a  CocaColu. Slnko, ženy v  plavkách, ktoré zahaľujú stále menej a  menej. Chlapčenské postavy plné sily. Radosť pozrieť. Dni sa predlžujú, sukne dievčat skracujú, svetre sa vytrácajú prechádzajúc v  prekrásne a  voľné tričká. Aj jún má svoje neodolatelné čaro. Aj Vám sa páči jún? Aj Vy sa vyberiete s  rodinou k vode a potom na  veľkú neradosť svojho partnera obzeráte cudzie postavy? Aj Vy si nadávate, že tú diétu ste v zime predsa len mali dokončiť a  schudnúť tých pár (alebo aj pár desiatok) kíl? Je neskoro, leto je neúprosné a nahota odhalí aj to, čo malo ostať skryté. Ak máte podobné pocity, máte u nás svoju oporu. Oporu hľadajte v  Hajasofte. Dosť ale bolo žiaľu. Teraz len optimisticky. Od  začiatku podnikania svieti Hajasoftu na  cestu dobrá hviezda. Tou prvou hviezdou ste Vy, naši milí zákazníci. Ale praje nám aj náhoda. Presne v čase, keď potrebujeme dalšiu kanceláriu, sa rozhodla naša „suseda“ Ing. Oľga Belovodská presťahovať do budovy ROBOT-u. Môžeme Vám teda s radosťou v srdci oznámiť, že už zanedlho budeme na  druhom poschodí nájmiť (to je slovo a  vraj v slovenčine nemožno vymýšľať nové tvary) dve miestnosti. Bude to miestnosť číslo 19 a 20. Máme už stoly, náš výhradný dodávateľ (CAMEA) má už  pre nás stoličky – týmto ďakujem p.  Pivovarnikovej – máme zahovorenú repasovanú kopírku (formátu A3), máme namontovaný zvonček a  CAMEA nám predala aj naše prvé služobné auto (Škoda Forman). Okrem stoličiek nič zo  spominaného nie je nové. Ale pre nás to nové je a máme z toho veľkú radosť. Veríme, že sa potešíte s  nami. V  Hajasofte na to tešenie máme koňak značky Napoleon (chladený) a poháriky. Ďakujeme Vám za to, že nám dávate prácu. Bez práce by sme asi fy.  nerozbehli. V poslednom čase sa veľa hovorí o tom, či ten Hajasoft, čo organizuje konkurzy pre  VARIO, Pivovar a.s. sme my. Áno, Hajasoft spol.  s  r.  o. je len jeden. Tiež ste sa niektorí pýtali, či nám môžete niekoho dohodiť. Samozrejme, že môžete. Veď na  svete sa až 35% práce získava cez osobné kontakty. A  na  Slovensku, podľa nášho odhadu, asi 80%. Teda, ak máte niekoho dobrého, komu sa chce pracovať a  nemá kde, šups s ním do databanky Hajasoftu. Nič nestratí a získať môže prácu vo fy. našich partnerov. Ešte raz Vám ďakujeme.

Eva a Andrej