Vážení priatelia,
čas dovoleniek, čas oddychu, čas leňošenia sa nebezpečne priblížil. Niektorí z Vás zaleteli na Honolulu a niektorí sa museli aj tento rok uspokojiť s dovolenkou na Kanárskych ostrovoch. No čo, asi sa nedarilo. Začala uhorková sezóna. Parlament nezasadá, a preto nemáme 145. novelizáciu zákona z roku 1994 Zb. Nuda?! Nie, to nesmieme pripustiť. Verím, že aj Vy, podobne ako Eva na kúpalisku, si radi prečítate Účtovnícke zvesti a zasmejete sa nad jednoduchosťou účtovania novelizovanej dane. Alebo si zalistujete v Profite a dozviete sa mnoho zaujímavého. Ako Vám tá pokladňa vlastne v obchode pomôže, ako je to dobré, že máme tak múdre zákony a ako sa máme vynikajúco.
Potom sa na Delni napijete vody so sirupom (samozrejme, že v novej fľaši Pepsi-Cola), ktorú ste si doniesli z domu. Veď na kúpalisku je všetko také drahé. Ešte, že to slniečko je zadarmo. O opaľovacom kréme sa to už povedať nedá, ale kde sú tie časy, keď na opaľovanie stačila Marína alebo aj Indulona. Keď už sme pri tom opaľovaní, rád Vám porozprávam jednu príhodu, ktorá s opaľovaním súvisí. Keď som bol poslednýkrát v Bratislave, zarazilo ma to, že na každom rohu boli nalepené skoro holé zadky (veď poznáte tie dnešné plavky). No čo na tom, neboli to zlé kusy, ale nechápal som, čo propagujú. Každá má svoj faktor! Celú cestu som si nad tým lámal hlavu. Veď verejné propagovanie pornografie je u nás zakázané. A mňa pri mojej fantázii nič iné nenapadlo. Odpoveď som ale našiel v Bardejove. Na sklade drogérie som videl ten istý hambatý plagátik a pod ním opaľovacie krémy. A každý mal svoj faktor. A rozjasnilo sa mi. To ako, že každá s tých krások má svoj opaľovací krém. Geniálne! Najlepšie utajená reklama, ktorú som zatiaľ videl. Verím, že nás reklamné agentúry prekvapia ešte originálnejšími nápadmi. Ozaj, kde v Prešove ste videli nalepený spomínaný plagát?
Ale teraz už o niečom inom. Sme radi, že ani jeden náš zákazník neprestal podnikať len preto, že mu prikázali dať pokladňu. Ako život ukázal, sme prispôsobiví. Len tak ľahko sa malý a stredný stav zničiť nenechá. Leda, že by sa znova znárodňovalo… Pri tejto príležitosti ma napadol starý žart. Do školy prišiel minister. Jeden zo žiakov sa ho pýta: „Ujo, to už sme ten kapitalizmus vybudovali alebo bude ešte horšie?“ Veru, nevieme ako bude. Sme na tom rovnako ako ten pacient. Veď viete, ten, ktorý sa pýtal doktora na svoj zdravotný stav. Nič konkrétne mu nepovedal. Sestričku však poučil, že šeky splatné na viac ako 5 dní nech už radšej od neho neberie.
Máme dobrú správu, znárodňovať sa vraj do konca roku 1995 už nebude. Strana robotníkov má problémy s frakciami, aj keď neviem, čo presne ide. Nemusíme sa teda ešte báť, že sa nedostaneme do kancelárie a obchodu lebo: „Pri továrenskej bráne s puškou v ruke stál“. Aké dni nás čakajú? Zapnite si televízor a pozrite si rozpávku o dobrom premiérovi a zlom prezidentovi. Zabudnete na starosti a uveríte v dobrú budúcnosť stredného a malého podnikania na Slovensku. Štastnú prosperitu Vám praje
Eva a Andrej