Vážení priatelia,
nedávno som si zobral do ruky prvé číslo HajaReportu. Na záver úvodníka sme písali „Veríme, že v tom úspechu a prosperite spoločne prežijeme“. Už si presne nepamätám, prečo sme to tam dali. Dúfali sme ale, že nebudeme mať pravdu. V kútiku duše každý podnikateľ verí, že bude môcť žiť a nie len prežívať. Zatiaľ sa nám to však nedarí. V januári až marci sme mali najslabší rok na predaj. Ľudia dali všetky peniaze na vianoce a potom už akosi nebolo. Pamätáte ešte na tie mizerné tržby. Prežili sme na to, aby prišiel zákon o zmene odvodov DPH. Až po zaplatení! Geniálne. Štátna pokladnica okamžite dostala dotáciu. Nepríjemné na tom je len to, že z našich pokladničiek. Zvládli sme aj to. Síce sa nám veľmi skomplikoval život, platíme daň, potom sumu bez dane alebo inak kombinujeme. Snažíme sa a prežívame. A nakoniec prišla dlho očakávaná vyhláška o registrácii hotovosti registračnou pokladňou. A z našich prázdnych pokladničiek sa kotúľali dalšie korunky za pokladnice. Niektorí si vzali leasing, niektorí pôžičku. Znova sme znížili kapitál našich firiem a firmičiek. Znovu sme sa oslabili. Veď už nám vychádza len na výplaty a náklady na prevádzku. A to západné knihy hovoria, že firma by mala mať zisk aspoň 25% zo súčtu svojich hmotných prostriedkov. Pri nulovej inflácii! Je to logické, veď auto – dodávku, pokladňu či koberec za 4 roky zničíme. Pri podnikaní by sme si teda mali zarobiť na nové. Zarobíme? Zarobíme aspoň na odpisy investičného majetku? Ak nie potom sme prehrali. Ak máme ešte tie naše staré autá, staré pulty, staré chladiace zariadenia a fungujú, ešte prežívame. Ako dlho? Predsa tých 5 až 6 rokov, kým sa to všetko nezničí. Kým si to po večeroch ešte môžeme opraviť. A až nie, tak nie. Skončili sme. Ale aspoň sme si zapodnikali. Niektorí zničili zdravie a niektorí aj rodiny. Jeden doktor mi raz večer o 20.00 hod., keď ho v ordinácii čakali ešte traja malí alergici, povedal: „Viem, že to preháňam, že ešte pol roka takého tempa a padnem na hubu. Ale pozri sa na tie deti. Aspoň budem vedieť za čo?“
Dali sme sa na boj a teda bojujeme. Nesmieme sa vzdať. Veď aj my vieme, prečo sa namáhame. Nechceme, aby sa naše deti na škole učili nemecky a anglicky z nutnosti – aby rozumeli svojmu vedúcemu – managerovi. Ukážeme, že máme šikovné ruky a že Slovák aj po nociach dokáže firmu udržať. Trend je jasný. Legislatívnymi opatreniami a neustálou zmenou ekonomických pravidiel trhu znechutiť všetkých poctivých podnikateľov. Potom ostanú len tí nepoctiví. To bude čas na to, aby sme postavili verejnú mienku proti podnikateľom. A v zmätku, ktorý nastane predáme podniky – ktoré sme veľmi lukratívne sprivatizovali – zahraničným „serióznym“ spoločnostiam.
My sa ale nedáme! Budeme podnikať a nenecháme sa znechutiť. Budeme živiť nášho kata – štátnu byrokraciu a poctivo budeme odvádzať dane. My v Hajasofte sa nedáme!! A ako je to s vami? Dáte sa? Eva a Andrej veria, že nie !!!