Vážení priatelia,
čas prázdnin je za nami. Naše sídliská sa znova na dopoludnie „vydetia“ a ihriská budú zaplnené len poobede. Ako dieťa som veľmi rád čítaval knihu Dva roky prázdnin. Dobrodružtvo na ostrove sa mi zdalo veľmi zaujímavé. Detsky hravo som si predstavoval tu krásnu zimu v jaskyni a seba v riešení neľahkých životných situácií. Neviem, či aj dnes deti čítajú knihy. Asi hlavne pozerajú televíziu a video. Rôzne nočné múry, magické kocky a …enderov. Už zasa niekto bojuje o svoju nesmrteľnosť. Nevadí, že pri tom za 10 minút zabije asi 100 či 150 smrteľníkov. Rôzne nynja koritnačky majú ale aj veľmi zlé následky na naše deti. V tmavej chodbe sa odtrhne pútko a spadne kabát. Videom vychované dieťa upadá do priam nepopísateľného šoku. Žeby boli už aj u nás? Ako sa ubránim príšerkám z vesmíru? Ak sa situácia vysvetlí, my dospelí sa zasmejeme. Ale máme sa prečo smiať? Naše deti sa radi boja. „To bol film skoro som sa posral“ – počul som raz s veľkým oduševnením rozprávať asi 11 ročných chlapcov. A teraz tieto naše lásky, zázraky a boliestky idú znovu do školy. Nie, učitelia už nevychovávajú. Všetci mladší to už vzdali. Oni sa snažia naučiť stanovenú látku – vychovávať, nie, to sa už proste nedá. Zatiaľ ešte nenosia do školy zbrane – na rozdiel od detí. Škola ťa naučí !! To som niekedy počul od svojho otca, keď som zlostil. Položili ste si otázku, čo naučí škola dnes? Určite oveľa viac ako nás. Deti už na prvom stupni vedia, že existujú drogy, že pišačika a pišulku nemajú len na čúranie, a že ak chce človek prežiť v kolektíve musí byť tvrdý a nekompromisný. Škola naše deti naučí účelovo sa správať a podvádzať. Ako sa hovorilo v tom starom českom filme – Škola základ života. Ak sa pozeráme na školu dnes, musíme byť veľmi opatrní – nie je môj syn, či dcéra citlivá. Ak áno – potešíme sa. Ale nie je to v kolektíve školy na škodu. Nešikanujú ju ?! Vie sa moje dieťa vcítiť do situácie druhého? Hurá, má empatiu – nebude sebec – povieme si. Ale, čo ak v škole, niektorý kamarát, či kamarátka využije práve túto dobrotu nášho dieťata na to, aby pod rôznymi zámienkami z neho lákal peniaze. Veď máš z čoho – otecko, mamička má obchod, ja nemám čo jesť a vy sa topíte v peniazoch (úverových dodávam ja). Výchova detí je náročná záležitosť a to nie len finančne. Nezabudnime, že naše deti potrebujú hlavne náš čas. Ak je to len trochu možné, berme ich s nami do obchodu – nevadí, že sa nám susedia smejú, že zamestnávame deti – a to ešte vlastné. Vybaľujme tovar a rozprávajme sa s nimi. Vezmime svoje deti na naše nákupy, trávme s nimi svoj čas, v práci aj v osobnom voľne. Berme ich so sebou do obchodu, kým ich to ešte baví – byť s mamkou či oteckom. Ak ich bude viac baviť stáť na rohu ulice s Paľom, ktorého tiež kamaráti volajú Harry, alebo aj s Tonom, ktorého kamaráti volajú Pivo, potom sa už našej dcére, či synovi nebude chcieť s nami do obchodu. Len ak by potiahol fľašu vína pre partiu. A to predsa nechceme, že nie?
Eva a Andrej