Vážení priatelia,
uteká to ako na bežiacom páse. Čím máme viac starostí, tým menej máme času. Máme tu október. Počasie sa zhoršilo, piva sa predáva už pomenej. Preto Nemci, aby udržali tržbu, vymysleli OKTÓBER FEST. Slávnosti piva a alkoholikov. Aj Vám sa páčia tie červené alkoholické očká? Rád si spomínam na svoju vysokú školu. Keď som bol druhák, tak sa nám piataci po štátnici tak opili, že vyhádzali všetok nábytok von oknom (aj postele a skrine). Rektora školy poslali do …, a proste alkohol im zatemnil rozum. Vcelku zaujímavé bolo stretnutie rektora, dekana a členov našej katedry k tomuto prípadu. Rektor prišiel s tým, že vylúčiť a nedať diplom. Dekan stále dal na rektora. Už sa to javilo, že sa odsúhlasí další „odstrašujúci príklad“ a chlapci prídu o svoje diplomy a 5 rokov štúdia. Vtedy, keď už rozhodnutie bolo skoro v kufríku a dekan sa tešil, že má vyriešený další prípad, si vzal slovo náš pán docent – zástupca vedúceho našej katedry. Všetci sme ho mali radi hlavne pre ľudskosť, ktorú vyžaroval a rozdával. Proste Človek. Položil rektorovi a dekanovi tri otázky. Čo si robil, keď si na ministerstve školstva dostal docenta? Odpoveď znela : „Oslávil som to, pil som.“ Druhá otázka bola podobná: „Čo si robil, keď si dostal titul vysokoškolského profesora?“ Odznela rovnaká odpoveď. „A prečo si nerozbil všetok nábytok a zariadenie reštaurácie?“ „Lebo viem piť !!“ znela odpoveď. „No vidíš“ povedal jediný obhájca, „a chlapci to nevedia. Mali sme ich tu na škole 5 rokov. Naučili sme ich mnohému, ale nenaučili sme ich oslavovať- aj vďaka nám nevedia piť. Nie je nám hanba? … Chlapci vďaka svojmu obhájcovi po zaplatení všetkých škôd diplomy nakoniec dostali. Ešte aj dnes hovorím : „Vďaka ti, Berco!“ Mnohí si myslíte, že to dobre skončilo. Ale nie pre našu katedru. Bolo to v jeseni, po tých oficialitách ako boli socialistické imatrikulácie a príhovory rôznych vedúcich. Po tom všetkom sme koncom októbra obsadili krčmu Nová Žilina a piataci pri pive privítali prvákov. Poviete si : „No a čo?“, normálna pijak partia. Bolo by to tak, keby s nami neboli aj všetci naši profesori, docenti a asistenti z katedry. Tiež pili pivo a pri pive rozprávali o svojom predmete a vedeckej práci, ktorú robia a aké majú výsledky. Prváci boli prvé hodiny ako puci, nevedeli si predstaviť ako môžu sedieť za jedným stolom a pivom s vedúcim katedry, vedúcim laboratórií a tak. Ale po určitom čase začali počúvať a nakoniec sa aj pýtali. Už po tomto stretnutí bolo každému jasné, že katedra je jedna veľká rodina a presne vedeli, kto na čom pracuje a kto čo potrebuje. Na našej katedre sa do odbornej činnosti zapájali aj prváci. Prípad, že by sa niekto opil a vyhádzal nábytok, či inak zdevastoval zariadenie, sa už na katedre neopakoval. Pred rokom minister školstva znovu udeľoval titul profesora. Bolo okolo toho mnoho vzruchu. Prvý protestoval minister, potom školy. Berco bol na zozname docentov, ktorí mali dostať profesora. Neviem, či ho dostal, veď on bol úspešný už aj za „totáča“. U mňa však pán profesor vždy bol a bude. Okrem iného ma naučil aj oslavovať – Vďaka Ti Berco.