Povinnosť auditu od roku 2020

Od roku 2020 sa zdvojnásobujú veľkostné kritériá, po splnení ktorých sa bude firiem týkať povinnosť auditu a zároveň sa ich okruh rozširuje aj o verejné obchodné spoločnosti a komanditné spoločnosti.

Dňa 15.10.2019 schválila Národná rada Slovenskej republiky novelu zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o účtovníctve”). Najväčšie zmeny v zákone o účtovníctve sa týkajú povinností overovania účtovnej závierky audítorom.

Povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom vo verejnej obchodnej spoločnosti a komanditnej spoločnosti od 2020

V znení zákona o účtovníctve platnom do konca roku 2019 je ustanovená povinnosť overiť audítorom riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku pre družstvá a pre akciovú spoločnosť, jednoduchú spoločnosť na akcie a pre spoločnosť s ručením obmedzeným, ak spĺňajú veľkostné kritériá.

Od 1.1.2020 majú povinnosť overiť riadnu a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku aj verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť, ktoré splnia veľkostné kritériá. Prvýkrát budú mať povinnosť overiť účtovnú závierku za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1.1.2020.

Veľkostné kritériá pri povinnosti overenia účtovnej závierky audítorom od roku 2020

V účtovnom období začínajúcom najskôr 1.1.2020 bude mať povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom družstvo, akciová spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akcie, spoločnosť s ručením obmedzeným, verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť, ktorá ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobia splnila aspoň dve z nasledujúcich podmienok:

  • celková suma majetku presiahla 2 000 000 eur,
  • čistý obrat presiahol 4 000 000 eur,
  • priemerný prepočítaný počet zamestnancov v účtovnom období presiahol 30.

Zmeny v zákone o dani z príjmov od roku 2020

Mikrodaňovníci

Novela prináša nový pojem – mikrodaňovník – zaradia sa tu tí daňovníci, ktorých príjmy (výnosy) nepresiahnu sumu ako suma obratu pre povinnosť registrácie podľa zákona o DPH, a to 49 790 eur. Postavenie mikrodaňovníka však môže daňovník nadobudnúť prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2021.

Pre mikrodaňovníkov sa zavádzajú napríklad tieto úľavy:

  • Nové podmienky pre odpisovanie hmotného majetku
    • mikrodaňovníci si môžu výšku odpisov pre majetok zaradený do odpisových skupín 0-4 určiť v ľubovoľnej výške – podmienkou je, aby bol zaradený do užívanie alebo obchodného majetku v zdaňovacom období, keď bol podnikateľ mikrodaňovníkom a nejedná sa o nehnuteľnosť alebo luxusný automobil.
  • Zmena pravidiel odpočtu daňovej straty
    • mikrodaňovníci si od 2021 môžu umoriť daňovú stratu do celej výšky základu dane.
  • Zavedenie možnosti tvorby daňových opravných položiek k pohľadávkam v súlade s účtovnými
    • Mikrodaňovníci si môžu od 2021 tvorbu účtovných opravných položiek vrátane príslušenstva uznať ako celý daňový výdavok.

Zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka od roku 2020

Výška nezdaniteľnej časti je naviazaná na sumu platného životného minima. Od roku 2020 sa však jej výška už nebude počítať ako 19,2 násobok životného minima, ale stúpne až na 21 násobok. Suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka bude v roku 2020 vo výške 4 414,20 €, oproti súčasnej výške 3 937,35 € platnej v roku 2019.

Zmena pravidiel odpočítavanie daňovej straty pre spoločnosti a živnostníkov od roku 2020

Daňová strata sa počnúc rokom 2020 nebude umorovať 4 roky, ale 5 rokov. Dôležitou skutočnosťou je aj vynechanie slovíčka „rovnomerne“ v zákone.

Mikrodaňovníci si môžu umoriť daňovú stratu podľa vysvetlenia vyššie a až od roku 2021.

Pre ostatné spoločnosti a živnostníkov sa odpočet podľa nových pravidiel použije prvýkrát na straty vykázané za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2020. Ostatné spoločnosti a živnostníci sú limitovaní pri umorovaní daňovej straty výškou 50% základu dane.

Do zákona sa zavádza aj jasné ustanovenie, podľa ktorého môžu daňovníci pokračovať v odpočítavaní daňovej straty aj po zmene právnej formy podnikania.

Vyšší odpočet výdavkov na výskum a vývoj od roku 2020

Právnické osoby a živnostníci si budú po novom môcť odpočítať zo svojich výdavkov vynaložených na výskum a vývoj až 200 % oproti pôvodným 100%. V prípade, že nie je možné v danom účtovnom období tieto výdavku uplatniť, je možné ich uplatniť najviac v piatich bezprostredne nasledujúcich obdobiach po období vzniku nároku – zmena zo štyroch.

Zjednodušenie zoznamu výdavkov, ktoré sú daňovo uznateľné až po zaplatení od roku 2020

Novelou sa tak zo zákona o dani z príjmov vypustila podmienka zaplatenia pre normy a certifikáty, podmienka zaplatenia pre sprostredkovanie obchodu síce ostalo, ale zrušil sa limit 20%.

Nová odpisová skupina označená ako „0“ od roku 2020

V prílohe zákona o dani z príjmov sa tak pred odpisovú skupinu 1 vložila nová skupina 0, do ktorej patria automobily vymedzené ako:

  • osobné automobily, ktoré majú v osvedčení o evidencii časť II v položke „18 P.3 Druh paliva/zdroj energie“ uvedené „BEV“ alebo „PHEV“ v akejkoľvek kombinácií s iným druhom paliva alebo zdroja energie.

Jednoducho povedané, ide o elektromobily a cielenú podporu elektromobility. Dĺžka odpisovania pri odpisovej skupine 0 sú 2 roky. Tieto nové ustanovenia sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019. Pri zmene odpisovej skupiny, pri zmene doby odpisovania, alebo pri zmene ročnej odpisovej sadzby je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa predpisu účinného do 31. decembra 2018, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.

Ďalších zmien nás ešte čaká dosť, preto budeme o týchto zmenách postupne ďalej informovať na našom blogu.

Zdroj: www.podnikajte.sk

Úprava nelegálnej práce od roku 2020 – zamestnanie rodinného príslušníka

Právna úprava nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania do konca roka 2019 hovorí, že zamestnávateľ môže formou závislej práce zamestnať rodinného príslušníka aj bez uzatvorenia riadneho pracovnoprávneho vzťahu, čiže bez podpísania pracovnej zmluvy alebo dohody, ak je týmto zamestnávateľom fyzická osoba – živnostník.

Od roku 2020 sa rozširuje výnimka z nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania aj na s.r.o., ktorá má jedného spoločníka, zatiaľ čo doteraz sa výnimka vzťahovala len na živnostníkov.

Kto je myslený ako rodinný príslušník? Je to príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel podnikateľa – živnostníka alebo podnikateľa – spoločníka, pričom platí, že musí byť buď dôchodkovo poistený, poberateľ dôchodku podľa osobitných predpisov alebo žiakom či študentom do 26 rokov.

Pri posudzovaní, či je výnimku možné uplatniť, sa neberie ohľad na počet zamestnancov spoločnosti s ručením obmedzeným. Fyzická osoba, ktorá je jediným spoločníkom v spoločnosti s právnou formou spoločnosti s ručeným obmedzeným tak môže zamestnávať aj desiatky zamestnancov, a zároveň „zamestnať“ bez dohody či pracovnej zmluvy aj svojich rodinných príslušníkov. To teda znamená, že dôležitým kritériom pre zamestnanie rodinného príslušníka je, že s.r.o. nemá viacero spoločníkov. Ak by spoločnosť zmenila počet spoločníkov na 2 a viac, potom nie je možné túto výnimku uplatniť.

Ďalšie informácie o nelegálnej práci je možné nájsť v zákone č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon vymedzuje pojmy, ako aj kontrolu a sankcie za porušenie zákona.

Zdroj: www.podnikajte.sk

Máte ročný obrat do 100 000 EUR? Novela zákona o dani z príjmu znižuje daň na 15%

Novela zákona o dani z príjmov od roku 2020 znižuje sadzbu dane vybraným daňovníkom z 21 % na 15 % a prináša mnohé ďalšie zmeny.

Poslanci totiž schválili novelu zákona o dani z príjmu z dielne SNS, podľa ktorej sa sadzba dane z príjmov právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov s ročným obratom do 100 tisíc eur znižuje zo súčasných 21 % na 15 %. Schválenú novelu ešte musí podpísať prezidentka.

Znížená sadzba sa bude uplatňovať už za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2020. Použije sa i v prípade osobitného základu dane pri presune majetku daňovníka alebo podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia (tzv. exit tax alebo daň na odchode).

V prípade platenia preddavkov na obdobie, počas ktorého ešte nebude jasné, či podmienka obratu bude splnená a výška sadzby dane tak nebude dopredu známa, sa použije pre výpočet preddavkov sadzba dane 21 %.

Novela prináša nový pojem – mikrodaňovník, ktorý je potrebné odlíšiť od pojmu mikro účtovnej jednotky, a ktorý sa bude posudzovať podľa úplne iných, staro-nových pravidiel. Staro-nové z dôvodu, že kritériá na zaradenia podnikateľov ako mikrodaňovníkov vychádzajú zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „zákon o DPH“). Zaradia sa tu tí daňovníci, ktorých príjmy (výnosy) nepresiahnu sumu ako suma obratu pre povinnosť registrácie podľa zákona o DPH, a to 49 790 eur. Postavenie mikrodaňovníka však môže daňovník nadobudnúť prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2021.

O ďalších zmenách vás budeme postupne informovať.

Zdroj: www.podnikajte.sk

Na čo slúžia zálohové faktúry (predfaktúry)?

Zálohová faktúra (preddavková faktúra, predfaktúra) nie je daňovým ani účtovným dokladom. V zásade predstavuje doklad, resp. dokument, ktorým sa dodávateľ chráni pred rizikom neplatenia za služby či tovary zo strany odberateľa (klienta, zákazníka).

Kedy sa vystavujú zálohové faktúry?

Vystavenie zálohovej faktúry je na úsudku dodávateľa. Štandardne vystavujú dodávatelia zálohové faktúry v prípadoch, keď požadujú platbu od odberateľa vopred napríklad z týchto dôvodov:

  • s odberateľom (klientom, zákazníkom) ešte neobchodovali,
  • majú dodať tovar, službu vysokej, resp. vyššej hodnoty,
  • odberateľ neplatí za dodávané tovary, služby načas,
  • dodávateľ potrebuje peňažné prostriedky na obstaranie tovarov, materiálov súvisiacich s dodávkou pre odberateľa,
  • je predpoklad, že dodávka tovaru, služieb bude trvať dlhšiu dobu (napríklad pri výstavbe nehnuteľnosti môžu dodávatelia požadovať čiastočnú zálohu),
  • dodávateľ nechce “úverovať” DPH platenú za odberateľa – pri faktúrach za tovary, služby musí zvyčajne dodávateľ – platiteľ DPH odviesť DPH z dodaných tovarov (služieb), aj keď ešte faktúra nemusí byť klientom zaplatená. Pri zálohových faktúrach odvádza dodávateľ DPH po prijatí preddavku (zálohy), kedy vystavuje faktúru k prijatej platbe.

Náležitosti zálohovej faktúry

Neexistuje žiadna predpísaná forma zálohovej faktúry. Na zálohovej faktúre by ale nemalo chýbať niekoľko náležitostí:

  • identifikačné údaje dodávateľa,
  • identifikačné údaje odberateľa,
  • bankový účet dodávateľa,
  • dátum vystavenia a dátum splatnosti zálohovej faktúry,
  • suma, ktorú chce dodávateľ prijať od odberateľa ako zálohu (preddavok),
  • identifikátor platby – napríklad variabilný symbol,
  • predmet fakturácie,
  • informácia o tom, že nejde o daňový doklad.

Kedy vzniká daňová povinnosť DPH pri zálohových faktúrach?

V súlade s § 19 ods. 4 zákona o DPH vzniká platiteľovi DPH daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby.

Dodávateľ – platiteľ DPH nesmie zabudnúť po prijatí zálohy (preddavku) vystaviť buď faktúru k prijatej platbe, alebo vyúčtovaciu faktúru za tovar. Dodávateľ – platiteľ DPH má pri prijatí preddavku dve možnosti:

  • vystaví faktúru k prijatej platbe do 15 dní odo dňa prijatia platby pred dodaním tovaru resp. služby alebo do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba prijatá,
  • vystaví faktúru za tovar, resp. službu, ak sa dodanie tovaru (služby) uskutoční do 15 dní odo dňa prijatia platby.

Na faktúre k prijatej platbe, resp. na vyúčtovacej faktúre (ak sa faktúra k prijatej platbe nevystavuje) musí byť ako dátum dodania uvedený dátum prijatia preddavku, pretože to je deň vzniku daňovej povinnosti.

Prijatím preddavku na službu poskytnutú do iného členského štátu Európskej únie (EÚ) vzniká dodávateľovi (nielen platiteľovi DPH, ale aj osobe registrovanej na DPH podľa § 7 a § 7a – napríklad osobe registrovanej na DPH len z titulu poskytnutia/prijatia služieb do/z iných členských štátov EÚ) daňová povinnosť dňom prijatia preddavku. Dodávateľ má pri vystavení faktúry do iného členského štátu EÚ rovnaké lehoty na vystavenie faktúry, ako pri faktúrach za tovar, službu dodávaných na Slovensku.

Faktúra k prijatej platbe pri službe dodanej do iného členského štátu EÚ (ak je odberateľ zdaniteľnou osobu) dodávateľ uvádza v súhrnnom výkaze v období, v ktorom bola záloha prijatá. Vyúčtovacia (ostrá) faktúra za službu sa uvádza v súhrnnom výkaze v prípade, ak výška dodávanej služby je väčšia ako prijatý preddavok.

Prijatím preddavku na tovar dodaný do iného členského štátu EÚ (odberateľovi s IČ DPH v inom členskom štáte) nevzniká dodávateľovi daňová povinnosť. Znamená to, že dodávateľ predávajúci tovar do iného členského štátu, pri ktorom môže uplatniť oslobodenie od DPH v súlade s § 43 ods. 1 až 4 zákona o DPH, nevystavuje faktúru k prijatej platbe po prijatí preddavku. Faktúru za tovar (tzv. ostrú faktúru) vystaví až po dodaní tovaru.

Keďže prijatím preddavku za tovar dodaný do iného členského štátu EÚ nevzniká daňová povinnosť, dodávateľ neuvádza prijatý preddavok v súhrnnom výkaze ani v daňovom priznaní.

 

Zdroj: www.podnikajte.sk

Povinnosť vyobrazenia vzoru pokladničného dokladu pri používaní pokladnice e-kasa klient

Od 1. júla 2019 podnikatelia, ktorí sú povinní evidovať svoje tržby prostredníctvom registračnej pokladnice, majú povinnosť používať pokladnicu nazývanú „e-kasa klient“ (ďalej len „eKasa“). Podnikatelia majú možnosť vybrať si používanie on-line registračnej pokladnice alebo virtuálnej registračnej pokladnice.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o používaní ERP je podnikateľ povinný po zaevidovaní tržby v pokladnici eKasa odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad (okrem kópie pokladničného dokladu) ihneď po jeho vytlačení v pokladnici eKasa.

Tento vyhotovený pokladničný doklad pokladnicou eKasa môže podnikateľ kupujúcemu zaslať napr. na e-mail alebo sprístupniť v elektronickej podobe, ak o to kupujúci požiada, pred vytlačením pokladničného dokladu. V takomto prípade pokladničný doklad z eKasy podnikateľ nevytlačí, nakoľko túto povinnosť si splní zaslaním uvedeného dokladu do elektronickej schránky kupujúceho.

Pokladničný doklad vyhotovený pokladnicou eKasa, ktorý predávajúci odovzdá kupujúcemu musí obsahovať všetky zákonom stanovené náležitosti.

Podnikateľ používajúci pokladnicu eKasa  je podľa § 8 ods. 5 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 289/2008 Z. z.“) na každom predajnom mieste povinný sprístupniť vyobrazenie pokladničného dokladu, ktorý vyhotovuje každou pokladnicou eKasa.

Sprístupnenie vyobrazeného pokladničného dokladu musí byť pre kupujúceho jednoznačné, prehľadné, zrozumiteľné, ľahko prístupné a dobre čitateľné. Ak je na predajnom mieste umiestnených viac pokladníc eKasa toho istého typu, toto vyobrazenie pokladničného dokladu nemusí byť pri každej pokladnici eKasa.

Povinné náležitosti pokladničného dokladu

V § 8 ods. 7 zákona o používaní ERP sú uvedené nasledujúce náležitosti:

  • kód pokladnice eKasa,
  • daňové identifikačné číslo (DIČ) – ak podnikateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
  • identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty (IČ DPH) – ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
  • identifikačné číslo organizácie (IČO) – ak podnikateľovi bolo pridelené,
  • obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania,
  • overovací kód podnikateľa,
  • dátum a čas vyhotovenia,
  • poradové číslo pokladničného dokladu,
  • označenie tovaru alebo označenie služby, množstvo tovaru alebo rozsah služby a priradenie sadzby dane z pridanej hodnoty (okrem toho, ak platiteľ DPH uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane),
  • unikátny identifikátor pokladničného dokladu,
  • cenu tovaru alebo služby,
  • základ DPH (ak je podnikateľ platiteľ DPH) v členení podľa sadzieb (okrem platiteľa, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania DPH),
  • sadzbu DPH, prípadne údaj o oslobodení od DPH (ak je podnikateľ platiteľ DPH) v členení podľa sadzieb (okrem platiteľa, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania DPH),
  • výšku DPH spolu (ak je podnikateľ platiteľ DPH) v členení podľa sadzieb (okrem platiteľa, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania DPH),
  • QR kód,
  • zaokrúhlenie ceny,
  • celkovú sumu platenej ceny.

V prípade, ak ide o úhradu faktúry alebo jej časti, povinnými náležitosťami pokladničného dokladu z pokladnice eKasa sú najmä tieto údaje:

  • kód pokladnice eKasa,
  • číslo faktúry,
  • identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty (IČ DPH) – ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
  • daňové identifikačné číslo (DIČ) – ak podnikateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
  • identifikačné číslo organizácie (IČO) – ak podnikateľovi bolo pridelené,
  • dátum a čas vyhotovenia,
  • obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania,
  • zaokrúhlenie ceny,
  • celkovú sumu platenej ceny,
  • poradové číslo pokladničného dokladu,
  • unikátny identifikátor pokladničného dokladu,
  • QR kód,
  • overovací kód podnikateľa.

Povinné náležitosti pokladničného dokladu na zvýraznenie

Podnikateľ je povinný zvýrazniť na pokladničnom doklade vyhotovenom ORP alebo VRP

  • kód pokladnice eKasa,
  • dátum,
  • čas,
  • celkovú sumu platenej ceny,
  • unikátny identifikátor dokladu,
  • overovací kód podnikateľa.

Na offline pokladničnom doklade vyhotovenom ORP sú povinné zvýrazniť:

  • kód pokladnice eKasa,
  • dátum,
  • čas,
  • celkovú sumu platenej ceny,
  • podpisový kód podnikateľa,
  • overovací kód podnikateľa.

Vzor pokladničného dokladu nájdete tu 

Zdroj: www.podnikajte.sk, Finančná správa Slovenskej republiky

Register partnerov verejného sektora – čo je to a kedy je potrebné sa registrovať?

Život so sebou prináša rôzne situácie a človek nikdy nevie všetko. Preto dnes začínam článok osobnejšie. Vedeli ste, že ak sa chcete zapojiť do verejnej súťaže, resp. verejného obstarávania, musíte sa registrovať v Registri partnerov verejného sektora? Ja osobne, som ani nevedela, že tento register existuje. Ale čo presne tento register je? A musím sa do neho registrovať vždy? Aké sú podmienky? Tieto všetky otázky mi napadli, preto som začala hľadať informácie. A aby ste tieto informácie nemuseli hľadať aj vy, tak nižšie je stručný prehľad odpovedí.

Čo je register partnerov verejného sektora

Register partnerov verejného sektora (RPVS) je zákonom ustanovený zoznam údajov o partneroch verejného sektora.

Právna úprava RPVS:

  • zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
  • vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 328/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory podaní do registra partnerov verejného sektora​​.

Partnerom verejného sektora je fyzická osoba a právnická osoba, ktorá prijíma od štátu, samosprávy a iných subjektov verejného sektora  peňažné plnenie alebo majetok nad zákonom určený limit. Do registra sa ďalej povinne zapisujú – pri zohľadňovaní finančných limitov – tie osoby, ktoré uzatvárajú zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu podľa predpisov o verejnom obstarávaní, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, osoba na ktorú je postúpená alebo inak prevedená pohľadávka voči štátu alebo subjektom verejného sektora, ako aj subdodávatelia. Partnerom verejného sektora sú aj zdravotné poisťovne.

Do RPVS sa môžu dobrovoľne zapisovať aj fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nie sú partnermi verejného sektora. Platformu rozkrývania konečných užívateľov výhod v registri partnerov verejného sektora môžu využívať aj iné subjekty ako partneri verejného sektora, napríklad obchodní partneri pre svoje B2B obchodné vzťahy.

Partner verejného sektora sa nezapisuje do RPVS sám. Na tento účel si musí zabezpečiť oprávnenú osobu (v zmysle zákona je to advokát, notár, banka, pobočka zahraničnej banky, audítor či daňový poradca so sídlom alebo miestom podnikania na území SR), s ktorou musí uzavrieť dohodu o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora. Následne táto oprávnená osoba vykonáva za partnera verejného sektora všetky úkony týkajúce sa RPVS (teda nielen prvozápis, ale aj zmenu či výmaz zapísaných údajov).

RPVS sa vedie len v elektronickej podobe a táto je právne záväzná. Právna záväznosť znamená, že údaje zverejnené v RPVS sú účinné voči všetkým a nie je potrebné ich pred orgánmi verejnej moci preukazovať, t.j. orgán verejnej moci si má možnosť tieto údaje zistiť sám.

Podmienky zápisu do RPVS

Existujú štyri základné podmienky, kedy má subjekt povinnosť posúdiť, či mu vyplýva povinnosť zápisu do RPVS:

  1. Subjekt je fyzickou alebo právnickou osobou (podnikateľom aj nepodnikateľom), ktorá spĺňa niektorú z definícií partnera verejného sektora podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona (teda prijíma z verejných zdrojov plnenia – či už vo forme finančných prostriedkov, alebo majetku; uzatvára s verejným obstarávateľom zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní; nadobúda pohľadávku od štátu; prípadne uzatvára zmluvu so zdravotnou poisťovňou.
  2. Uvedené plnenia prijíma na základe zmluvy či iného právneho úkonu.
  3. Plnenia prekračujú zákonom ustanovené limity.
  4. Nie je vylúčený z pôsobnosti zákona.

Povinnosť zápisu do registra sa v prípade zmluvných vzťahov viaže na moment pred uzavretím zmluvy. Uvedené vyplýva napr. z ustanovenia § 42b zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý hovorí, že subjekt verejného sektora nemôže uzavrieť zmluvu s tým, kto nie je zapísaný v RPVS a má túto povinnosť. Zároveň pred týmto uzavretím zmluvy vzniká verejnému sektoru povinnosť „overiť“, či subjekt povinnosť zápisu do registra splnil.

Pokiaľ plnenie plynie priamo na základe rozhodnutia štátneho orgánu, povinnosť zápisu vzniká pred vydaním tohto rozhodnutia.

Osobitne treba pristupovať k okamihu zápisu do RPVS v prípadoch držiteľov tzv. verejných licencií (napr. povolenie na činnosť zdravotnej poisťovne, banské oprávnenie atď.). V týchto prípadoch je zápis do RPVS podmienkou vydania licencie, a teda zápis sa musí vykonať ešte pred udelením licencie. Ak sa tak neudeje, licenciu nemožno vydať.

Finančné limity

Pri posudzovaní partnerov verejného sektora sa berú do úvahy aj finančné limity. To znamená, že na to, aby sa fyzická osoba alebo právnická osoba považovala za partnera verejného sektora nestačí, aby spĺňala definičné kritériá, ale zároveň musí byť splnená podmienka finančného limitu.

Finančné limity sú nastavené nasledovne:

V prípade partnera verejného sektora ide o limit nad 100.000 eur, ak ide o jednorazové plnenie alebo 250.000 eur v kalendárnom roku, ak ide o opakujúce sa plnenie. Vždy sa berie do úvahy jedna transakcia so štátom, jednotlivé transakcie z viacerých zmlúv sa nesčítavajú.

V prípade partnera verejného sektora, ktorý nadobúda majetok ide o limit nad 100.000 eur.

V prípade, ak vopred zo zmluvy nie je vôbec zrejmé, v akej výške má byť plnenie poskytnuté a teda nie je možné preukázateľne zistiť, či výška poskytnutého plnenia bude nad rámec uvedených finančných limitov, povinnosť zápisu vzniká až v časovom úseku pred poskytnutím toho plnenia, ktorým má dôjsť k prekročeniu uvedených limitov. Uvedená situácia môže vzniknúť najmä pri opakujúcich sa plneniach, kedy bude výška plnenia zo strany štátu závislá od vopred neurčitých či premenných skutočností (napr. od počtu odpracovaných hodín, od počtu výrobkov, od výšky dosiahnutého zisku a pod.). Ak je výška plnenia určená aspoň v rámcovej zmluve a táto presiahne finančné limity, povinnosť zápisu do RPVS je daná.

Limity, uvádzané v zákone sa posudzujú vrátane DPH. Ak je napríklad v kúpnej zmluve dohodnutá kúpna cena 90 000 eur + DPH, tak je prekročený limit 100 000 eur, keďže výsledné plnenie prekračuje limit 100 000 eur.

Kto je registračný orgán a ako vykonať registračné konanie?

Registračné konanie vykonáva registrujúci orgán. Registrujúcim orgánom pre celé územie SR je Okresný súd Žilina. Registračné konanie na Okresnom súde Žilina zabezpečujú vyšší súdni úradníci a sudcovia.

Registračné konanie v sebe zahŕňa prvý zápis do registra (prvozápis), zmenu zapísaných údajov a dobrovoľný výmaz z registra.

Registračné konanie je plne elektronické, t.j. všetky podania oprávnenej osoby vrátane príloh adresované Okresnému súdu Žilina musia byť v elektronickej podobe a autorizované. Listinné podania nie sú prípustné a neprihliada sa na ne.

Pre vykonanie podania v rámci registračného konania treba využiť príslušnú elektronickú službu.

Registračné konanie je bezplatné.

Registrujúci orgán vykoná zápis, ak návrh na zápis podala oprávnená osoba, ak je návrh na zápis úplný, ak sú spolu s návrhom na zápis predložené povinné prílohy, ak konečný užívateľ výhod uvedený v návrhu na zápis zodpovedá konečnému užívateľovi uvedenému vo verifikačnom dokumente a ak verifikačný dokument spĺňa náležitosti, resp. ak sú pripojené povinné prílohy. Ak nie sú splnené podmienky pre vykonanie zápisu, registrujúci orgán návrh odmietne. Proti odmietnutiu vykonania zápisu možno podať námietky v lehote 15 dní od doručenia oznámenia.

Lehota na vybavenie návrhu na zápis je 5 pracovných dní.

Návrh na zápis, zmenu či výmaz údajov môže podať len oprávnená osoba, ktorá má s partnerom verejného sektora uzavretú písomnú dohodu o plnení oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora. Návrh ktorý by podal partner verejného sektora resp. iná osoba bude registrujúcim orgánom odmietnutý.

 

Zdroj: Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 328/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory podaní do registra partnerov verejného sektora​​

Nárok na stravné lístky od 1.7.2019

Na stravné má nárok zamestnanec v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. služobný pomer policajtov, väzenských dozorcov, hasičov), ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Dohodári vykonávajúci plnenie pracovných úloh na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemajú nárok na stravné.

Nárok na stravné nemá zamestnanec, ktorý:

  • je na materskej dovolenke,
  • je na rodičovskej dovolenke,
  • je práceneschopný,
  • má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z iných dôvodov alebo
  • ktorému nastali prekážky v práci.

Hodnota stravného

Podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce musí hodnota stravovacej poukážky (stravného lístka) predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1.7.2019 je hodnota stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín vo výške 5,10 €. Minimálna hodnota stravovacej poukážky (stravného lístka) je od 1.7.2019 v sume 3,83 €.

Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravné minimálne 55 % z ceny jedla. Môže prispievať maximálne do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Príspevok zamestnávateľa sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Zamestnávateľ môže teda poskytovať zamestnancovi minimálne sumu 2,11 € (55% z 3,83 EUR) a maximálne sumu 2,81 € (55% z 5,10 EUR).

Okrem povinného príspevku zamestnávateľa môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancom príspevok na stravné aj zo sociálneho fondu. Výška príspevku na stravné zo sociálneho fondu je limitovaná len výškou financií, ktoré sú v sociálnom fonde a rozhodnutím zamestnávateľa.

Zvyšok z hodnoty stravného lístka buď zamestnávateľ strhne zo mzdy zamestnanca, prípadne mu zamestnanec zaplatí čiastku v hotovosti, alebo môže zamestnancovi poskytnúť “zamestnanecký benefit” vo forme dobrovoľného príspevku zamestnávateľa na stravné.

Dobrovoľný príspevok na stravné je pre zamestnávateľa nedaňový výdavok. U zamestnanca je hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom oslobodená od dane z príjmov, teda nezvyšuje mzdu zamestnanca.

Výdaj lístkov zamestnancom

Zamestnávateľ štandardne vydáva zamestnancom stravné lístky začiatkom mesiaca na aktuálny mesiac. Pri výdaji však musí zohľadniť rozdiely medzi stravnými lístkami vydanými v predošlom mesiaci a počtu skutočne odpracovaných dní zamestnancom v predošlom mesiaci.

Máte reklamu na Google alebo Facebook? Musíte byť registrovaný na daňovom úrade

Ak ste podnikateľ, neplatiteľ DPH a používate reklamu na Google alebo Facebook máte povinnosť sa registrovať pre DPH podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej ,,zákona o DPH“).

Podľa § 7a má povinnosť registrácie:

  • zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, je príjemcom služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3 (teda povinná platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku) je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred prijatím služby; žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre daň podľa § 7.

  • Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred dodaním služby; žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre daň podľa § 7 (ak nadobúdate tovar v tuzemsku z iného členského štátu, a ak hodnota takto nadobudnutého tovaru bez dane za kalendárny rok dosiahne sumu 14 000 €).

Miestom dodania služby podľa § 15 ods. 1 sa rozumie miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Podanie žiadosti

Žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7a zákona o DPH sa podáva pred prvým prijatím služby z iného členského štátu, pri ktorej príjemcovi služby vzniká daňová povinnosť podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH alebo pred prvým dodaním služby do iného členského štátu, pri ktorej sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby.

Hodnota prijatých resp. poskytnutých služieb nie je rozhodujúca, t.j. zdaniteľná osoba sa v zmysle vyššie uvedeného musí registrovať pred prijatím alebo poskytnutím služby bez ohľadu na hodnotu prijatej alebo dodanej služby.

Registrácia a pridelenie IČ DPH

Daňový úrad zdaniteľnú osobu zaregistruje, vydá jej osvedčenie o registrácii a pridelí jej identifikačné číslo pre daň najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia žiadosti.

Registráciou podľa § 7a zákona o DPH sa zdaniteľná osoba nestáva platiteľom dane. Zdaniteľná osoba má povinnosť zaplatiť daň z prijatej služby, ale nemá nárok na odpočítanie dane.

Aké povinnosti zdaniteľnej osobe registráciou podľa § 7a zákona o DPH vzniknú:

  1. Prijatie služby z iného členského štátu

Po pridelení identifikačného čísla pre DPH si táto osoba musí služby z iného členského štátu, pri ktorých sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, objednávať pod týmto číslom.

Pri prijatí služby má povinnosť odviesť daň v SR podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH (dodávateľ z iného členského štátu nebude v takomto prípade účtovať k cene DPH), avšak nemá nárok na odpočítanie dane.

Pri prijatí služby je povinná podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť a v rovnakej lehote zaplatiť daň (do 5 eur sa daň neplatí).

Vedie záznamy v zmysle § 70 zákona o DPH o prijatých službách, pri ktorých je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH.

  1. Dodanie služby do iného členského štátu

Po pridelení identifikačného čísla bude zdaniteľná osoba dodávať služby pod týmto číslom.

Podá súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok v zmysle § 80 zákona o DPH do 25 dní po ukončení kalendárneho štvrťroka, v ktorom dodala služby, pri ktorých je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby (v daňovom priznaní sa tieto služby neuvádzajú).

Vedie záznamy v zmysle § 70 zákona o DPH o dodaných službách s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH.

Žiadosť registráciu pre daň podľa § 7a zákona o DPH nepodáva zdaniteľná osoba, ak:

  • je už registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH alebo je registrovaná za platiteľa dane (podľa § 4, § 4a, § 5, § 6),

  • prijme službu, ktorá je v tuzemsku oslobodená od dane resp. dodá službu, ktorá je v členskom štáte príjemcu služby oslobodená od dane,

  • prijme službu od osoby z tretieho štátu resp. dodá službu osobe z tretieho štátu

  • prijme službu od nezdaniteľnej osoby alebo dodá službu nezdaniteľnej osobe

  • prijme alebo dodá službu, pri ktorej sa miesto dodania neurčí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa iných ustanovení zákona o DPH (podľa § 16 resp. podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH).

Zdroj: Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, Finančná správa SR