HajaReport 09/1995

Vážení priatelia,

čas prázdnin je za nami. Naše sídliská sa znova na dopoludnie „vydetia“ a ihriská budú zaplnené len poobede. Ako dieťa som veľmi rád čítaval knihu Dva roky prázdnin. Dobrodružtvo na ostrove sa mi zdalo veľmi zaujímavé. Detsky hravo som si predstavoval tu krásnu zimu v jaskyni a  seba v riešení neľahkých životných situácií. Neviem, či aj dnes deti čítajú knihy. Asi hlavne pozerajú televíziu a  video. Rôzne nočné múry, magické kocky a  …enderov. Už zasa niekto bojuje o  svoju nesmrteľnosť. Nevadí, že pri tom za 10 minút zabije asi 100 či 150 smrteľníkov. Rôzne nynja koritnačky majú ale aj veľmi zlé následky na naše deti. V  tmavej chodbe sa odtrhne pútko a  spadne kabát. Videom vychované dieťa upadá do priam nepopísateľného šoku. Žeby boli už aj u  nás? Ako sa ubránim príšerkám z  vesmíru? Ak sa situácia vysvetlí, my dospelí sa zasmejeme. Ale máme sa prečo smiať? Naše deti sa radi boja. „To bol film skoro som sa posral“ – počul som raz s  veľkým oduševnením rozprávať asi 11  ročných chlapcov. A  teraz tieto naše lásky, zázraky a  boliestky idú znovu do  školy. Nie, učitelia už nevychovávajú. Všetci mladší to už vzdali. Oni sa snažia naučiť stanovenú látku – vychovávať, nie, to sa už proste nedá. Zatiaľ ešte nenosia do školy zbrane – na rozdiel od detí. Škola ťa naučí !! To som niekedy počul od svojho otca, keď som zlostil. Položili ste si otázku, čo naučí škola dnes? Určite oveľa viac ako nás. Deti už na prvom stupni vedia, že existujú drogy, že pišačika a pišulku nemajú len na čúranie, a  že ak chce človek prežiť v  kolektíve musí byť tvrdý a  nekompromisný. Škola naše deti naučí účelovo sa správať a  podvádzať. Ako sa hovorilo v tom starom českom filme – Škola základ života. Ak sa pozeráme na  školu dnes, musíme byť veľmi opatrní – nie je môj syn, či dcéra citlivá. Ak áno – potešíme sa. Ale nie je to v kolektíve školy na škodu. Nešikanujú ju ?! Vie sa moje dieťa vcítiť do situácie druhého? Hurá, má empatiu – nebude sebec – povieme si. Ale, čo ak v škole, niektorý kamarát, či  kamarátka využije práve túto dobrotu nášho dieťata na to, aby pod rôznymi zámienkami z neho lákal peniaze. Veď máš z čoho – otecko, mamička má obchod, ja nemám čo jesť a  vy sa topíte v peniazoch (úverových dodávam ja). Výchova detí je náročná záležitosť a to nie len finančne. Nezabudnime, že naše deti potrebujú hlavne náš čas. Ak je to len trochu možné, berme ich s nami do obchodu – nevadí, že  sa nám susedia smejú, že  zamestnávame deti – a to ešte vlastné. Vybaľujme tovar a  rozprávajme sa s nimi. Vezmime svoje deti na naše nákupy, trávme s nimi svoj čas, v práci aj v osobnom voľne. Berme ich so sebou do obchodu, kým ich to ešte baví – byť s mamkou či oteckom. Ak ich bude viac baviť stáť na rohu ulice s Paľom, ktorého tiež kamaráti volajú Harry, alebo aj s Tonom, ktorého kamaráti volajú Pivo, potom sa už našej dcére, či synovi nebude chcieť s nami do obchodu. Len ak by potiahol fľašu vína pre partiu. A to predsa nechceme, že nie?

Eva a Andrej

HajaReport 08/1995

Vážení priatelia,

nedávno som si zobral do ruky prvé číslo HajaReportu. Na záver úvodníka sme písali „Veríme, že v tom úspechu a  prosperite spoločne prežijeme“. Už si presne nepamätám, prečo sme to tam dali. Dúfali sme ale, že nebudeme mať pravdu. V kútiku duše každý podnikateľ verí, že bude môcť žiť a nie len prežívať. Zatiaľ sa nám to však nedarí. V januári až marci sme mali najslabší rok na predaj. Ľudia dali všetky peniaze na vianoce a  potom už akosi nebolo. Pamätáte ešte na tie mizerné tržby. Prežili sme na to, aby prišiel zákon o zmene odvodov DPH. Až po zaplatení! Geniálne. Štátna pokladnica okamžite dostala dotáciu. Nepríjemné na tom je len to, že z našich pokladničiek. Zvládli sme aj to. Síce sa nám veľmi skomplikoval život, platíme daň, potom sumu bez dane alebo inak kombinujeme. Snažíme sa a  prežívame. A  nakoniec prišla dlho očakávaná vyhláška o  registrácii hotovosti registračnou pokladňou. A z našich prázdnych pokladničiek sa kotúľali dalšie korunky za pokladnice. Niektorí si vzali leasing, niektorí pôžičku. Znova sme znížili kapitál našich firiem a firmičiek. Znovu sme sa oslabili. Veď už nám vychádza len na výplaty a náklady na prevádzku. A to západné knihy hovoria, že firma by mala mať zisk aspoň 25% zo súčtu svojich hmotných prostriedkov. Pri nulovej inflácii! Je to logické, veď auto – dodávku, pokladňu či koberec za 4 roky zničíme. Pri podnikaní by sme si teda mali zarobiť na nové. Zarobíme? Zarobíme aspoň na odpisy investičného majetku? Ak nie potom sme prehrali. Ak máme ešte tie naše staré autá, staré pulty, staré chladiace zariadenia a fungujú, ešte prežívame. Ako dlho? Predsa tých 5 až 6 rokov, kým sa to všetko nezničí. Kým si to po večeroch ešte môžeme opraviť. A až nie, tak nie. Skončili sme. Ale aspoň sme si zapodnikali. Niektorí zničili zdravie a  niektorí aj rodiny. Jeden doktor mi raz večer o 20.00 hod., keď ho v  ordinácii čakali ešte traja malí alergici, povedal: „Viem, že to preháňam, že ešte pol roka takého tempa a padnem na hubu. Ale pozri sa na tie deti. Aspoň budem vedieť za čo?“

Dali sme sa na boj a teda bojujeme. Nesmieme sa vzdať. Veď aj my vieme, prečo sa namáhame. Nechceme, aby sa naše deti na škole učili nemecky a  anglicky z nutnosti – aby rozumeli svojmu vedúcemu – managerovi. Ukážeme, že máme šikovné ruky a že Slovák aj po nociach dokáže firmu udržať. Trend je jasný. Legislatívnymi opatreniami a neustálou zmenou ekonomických pravidiel trhu znechutiť všetkých poctivých podnikateľov. Potom ostanú len tí nepoctiví. To bude čas na to, aby sme postavili verejnú mienku proti podnikateľom. A v zmätku, ktorý nastane predáme podniky – ktoré sme veľmi lukratívne sprivatizovali – zahraničným „serióznym“ spoločnostiam.

My sa ale nedáme! Budeme podnikať a  nenecháme sa znechutiť. Budeme živiť nášho kata – štátnu byrokraciu a poctivo budeme odvádzať dane. My v Hajasofte sa nedáme!! A  ako je to s vami? Dáte sa? Eva a Andrej veria, že nie !!!

HajaReport 07/1995

Vážení priatelia,

čas dovoleniek, čas oddychu, čas leňošenia sa nebezpečne priblížil. Niektorí z  Vás zaleteli na Honolulu a niektorí sa museli aj tento rok uspokojiť s  dovolenkou na Kanárskych ostrovoch. No čo, asi sa nedarilo. Začala uhorková sezóna. Parlament nezasadá, a preto nemáme 145. novelizáciu zákona z roku 1994 Zb. Nuda?! Nie, to nesmieme pripustiť. Verím, že aj Vy, podobne ako Eva na kúpalisku, si radi prečítate Účtovnícke zvesti a  zasmejete sa nad jednoduchosťou účtovania novelizovanej dane. Alebo si zalistujete v Profite a  dozviete sa mnoho zaujímavého. Ako Vám tá pokladňa vlastne v obchode pomôže, ako je to dobré, že máme tak múdre zákony a ako sa máme vynikajúco.

Potom sa na Delni napijete vody so  sirupom (samozrejme, že v novej fľaši Pepsi-Cola), ktorú ste si doniesli z domu. Veď na kúpalisku je všetko také drahé. Ešte, že to slniečko je zadarmo. O  opaľovacom kréme sa to už povedať nedá, ale kde sú tie časy, keď na  opaľovanie stačila Marína alebo aj  Indulona. Keď už sme pri tom opaľovaní, rád Vám porozprávam jednu príhodu, ktorá s opaľovaním súvisí. Keď som bol poslednýkrát v  Bratislave, zarazilo ma to, že na každom rohu boli nalepené skoro holé zadky (veď poznáte tie dnešné plavky). No čo na tom, neboli to zlé kusy, ale nechápal som, čo propagujú. Každá má svoj faktor! Celú cestu som si nad  tým lámal hlavu. Veď verejné propagovanie pornografie je u nás zakázané. A mňa pri mojej fantázii nič iné nenapadlo. Odpoveď som ale našiel v  Bardejove. Na sklade drogérie som videl ten istý hambatý plagátik a pod ním opaľovacie krémy. A každý mal svoj faktor. A rozjasnilo sa mi. To ako, že  každá s tých krások má svoj opaľovací krém. Geniálne! Najlepšie utajená reklama, ktorú som zatiaľ videl. Verím, že nás reklamné agentúry prekvapia ešte originálnejšími nápadmi. Ozaj, kde v  Prešove ste videli nalepený spomínaný plagát?

Ale teraz už o niečom inom. Sme radi, že ani jeden náš zákazník neprestal podnikať len preto, že mu prikázali dať pokladňu. Ako život ukázal, sme prispôsobiví. Len tak ľahko sa malý a  stredný stav zničiť nenechá. Leda, že by sa znova znárodňovalo… Pri tejto príležitosti ma napadol starý žart. Do  školy prišiel minister. Jeden zo žiakov sa ho pýta: „Ujo, to už sme ten kapitalizmus vybudovali alebo bude ešte horšie?“ Veru, nevieme ako bude. Sme na  tom rovnako ako ten pacient. Veď viete, ten, ktorý sa pýtal doktora na svoj zdravotný stav. Nič konkrétne mu nepovedal. Sestričku však poučil, že šeky splatné na viac ako 5 dní nech už radšej od neho neberie.

Máme dobrú správu, znárodňovať sa vraj do  konca roku 1995 už nebude. Strana robotníkov má problémy s  frakciami, aj keď neviem, čo presne ide. Nemusíme sa teda ešte báť, že sa nedostaneme do kancelárie a  obchodu lebo: „Pri továrenskej bráne s  puškou v  ruke stál“. Aké dni nás čakajú? Zapnite si televízor a  pozrite si rozpávku o  dobrom premiérovi a  zlom prezidentovi. Zabudnete na  starosti a  uveríte v dobrú budúcnosť stredného a  malého podnikania na Slovensku. Štastnú prosperitu Vám praje

Eva a Andrej

HajaReport 06/1995

Vážení priatelia,

naša malá krajina má veľmi veľa starostí. Najprv sme sa zbavili zbrojnej výroby, potom Čechov a nakoniec aj všetkých penazí. Aj vy ste dali všetky svoje peniaze za pokladnicu? Aký kód má u Vás maslo? Živo si pamätám na film zo svojej mladosti. Jeden, podľa scenáristu filmu, úplne vyšinutý človek, bol nadšený počítačom natoľko, ze chcel zakázať písmená. Postupne pálil všetky slovníky a  nahrádzal slová číslami. MASLO – 1638302526, MLIEKO – 162518211726 a  tak podobne. Všetci jazykovedci mu dokazovali aké je to zlé, ak ľudí okradne o  slová a nechá im len čísla – to nebude dobré. Nepomohlo! Film končil happyendom. Posadili ho do miestnosti a  postupne na neho začali sypať číslice. Zasypali ho. Ako mládenec som veril, že  zomrel. Nebolo mi ho ľúto. Veď nás chcel pripraviť o všetky slová. A  poznáte ľudí. Ak raz dáte maslu číslo 1213, ľudia pôjdu cestou menšieho odporu a za chvíľku už nebudete počuť v  predajni slovo MASLO, ale len: „Máme ešte dvanásťtrinástku? Áno! A koľko jej máme?“ Vráťme sa na  začiatok, na prvú otázku, aký kód má u  Vás v predajni maslo? Musel som vyrásť, aby som pochopil, že ten pán nezomrel. Žije!! Číslo 5 žije!! Nielen, že  mu nevadí naše životné prostredie, ale  dostal sa už aj do najvyšších miest. A  postupne zasa začne páliť slovníky a  nahrádzať slová číslami. Veď uznajte, že  tie čísla sú praktickejšie! Uznávam, pre počítač iste. Keď som bol chlapcom,otec mi hovoril, že každý fanatizmus je zlý. Ak  človek myšlienku, stroj či zariadenie postaví nad ľudí, je to zlé. Ak sa neverí človeku, ale mašine, nie je to všetko s  „kostolným riadom“. Veď aj počítač či pokladňa môže zlyhať. A čo bude, keď vypadne elektrina. Katastrofa. Nemáme však inú možnosť, zadávame čísla a  postupne si zvykáme. Ak sa nám už  nebude zdať čudné, keď začne pracovať spoločnosť na ujednotenie číselných kódov, ba ak sa nám to bude zdať dobré, má nás ten fanatik tam, kde nás chcel dostať. A potom už nebudeme objednávať maslo, mieko, chlieb, ale len 85264395625487, 8625458595326 alebo 8521542957452. Kancelária EAN. Chýba nám kancelária EAN. Prevádzkujem verejné WC a nemám EAN, čo mám robiť? Odpoveď je jednoduchá. Kúpte si pokladňu s tou najširšou páskou a tým najdlhším výpisom. A ušetríte aj na toaletnom papieri. Zákazník dostane blok a klúč, a to je všetko, čo potrebuje. Kľúčom si odomkne a blokom sa utrie. A  kópiu budeme ako dobrí prevádzkovatelia archivovať – 5 rokov. No ale teraz vážne. Pokladne máme na stole, pracujú alebo aj nie. Všetky sklady, ktoré sa na nás obrátili a zaplatili včas, mali aj včas namontované elektronické registračné pokladne. Nakoľko prvá pokladňa pracuje už od decembra minulého roku, a pracuje do dnešného dňa bez poruchy, verím, že aj Vaše pokladne budú pracovať rovnako spoľahlivo. A  ak nie, máme vymyslený poruchový režim, ktorý Vás nezaťaží, a  daňovníci budú tiež spokojní. Prečo hovoriť o  poruche, keď všetko funguje? Nie  !?!

Eva a Andrej

HajaReport 05/1995

Vážení priatelia,

máj je nenávratne za nami. Skončil sa mesiac lásky. Aj na lásku sme si určili len jeden mesiac. Máme pre Vás ale dobrú správu. U nás v Hajasofte na povery neveríme. Ani v júni a júli na Vás nebudeme vrčať. Ak chápeme lásku tak, že je to životný postoj, potom aj láskavé správanie je láska. Aj obdarovanie úsmevom je láska. Človek, ktorý sa chce k  druhému človeku správať slušne, na to nepotrebuje máje. Teda máj je za nami, prečistia sa vzťahy. Ľudia, ktorí sa v máji na nás smiali, už nemusia zakrývať svoju prirodzenosť a môžu si do vyčerpania síl vrčať. Aj jún má svoju krásu. Pripravujeme si dovolenku, cestujeme, hľadáme vodu a  CocaColu. Slnko, ženy v  plavkách, ktoré zahaľujú stále menej a  menej. Chlapčenské postavy plné sily. Radosť pozrieť. Dni sa predlžujú, sukne dievčat skracujú, svetre sa vytrácajú prechádzajúc v  prekrásne a  voľné tričká. Aj jún má svoje neodolatelné čaro. Aj Vám sa páči jún? Aj Vy sa vyberiete s  rodinou k vode a potom na  veľkú neradosť svojho partnera obzeráte cudzie postavy? Aj Vy si nadávate, že tú diétu ste v zime predsa len mali dokončiť a  schudnúť tých pár (alebo aj pár desiatok) kíl? Je neskoro, leto je neúprosné a nahota odhalí aj to, čo malo ostať skryté. Ak máte podobné pocity, máte u nás svoju oporu. Oporu hľadajte v  Hajasofte. Dosť ale bolo žiaľu. Teraz len optimisticky. Od  začiatku podnikania svieti Hajasoftu na  cestu dobrá hviezda. Tou prvou hviezdou ste Vy, naši milí zákazníci. Ale praje nám aj náhoda. Presne v čase, keď potrebujeme dalšiu kanceláriu, sa rozhodla naša „suseda“ Ing. Oľga Belovodská presťahovať do budovy ROBOT-u. Môžeme Vám teda s radosťou v srdci oznámiť, že už zanedlho budeme na  druhom poschodí nájmiť (to je slovo a  vraj v slovenčine nemožno vymýšľať nové tvary) dve miestnosti. Bude to miestnosť číslo 19 a 20. Máme už stoly, náš výhradný dodávateľ (CAMEA) má už  pre nás stoličky – týmto ďakujem p.  Pivovarnikovej – máme zahovorenú repasovanú kopírku (formátu A3), máme namontovaný zvonček a  CAMEA nám predala aj naše prvé služobné auto (Škoda Forman). Okrem stoličiek nič zo  spominaného nie je nové. Ale pre nás to nové je a máme z toho veľkú radosť. Veríme, že sa potešíte s  nami. V  Hajasofte na to tešenie máme koňak značky Napoleon (chladený) a poháriky. Ďakujeme Vám za to, že nám dávate prácu. Bez práce by sme asi fy.  nerozbehli. V poslednom čase sa veľa hovorí o tom, či ten Hajasoft, čo organizuje konkurzy pre  VARIO, Pivovar a.s. sme my. Áno, Hajasoft spol.  s  r.  o. je len jeden. Tiež ste sa niektorí pýtali, či nám môžete niekoho dohodiť. Samozrejme, že môžete. Veď na  svete sa až 35% práce získava cez osobné kontakty. A  na  Slovensku, podľa nášho odhadu, asi 80%. Teda, ak máte niekoho dobrého, komu sa chce pracovať a  nemá kde, šups s ním do databanky Hajasoftu. Nič nestratí a získať môže prácu vo fy. našich partnerov. Ešte raz Vám ďakujeme.

Eva a Andrej

HajaReport 04/1995

Vážení priatelia,

po mesačnej odmlke znovu držíte v  rukách Váš HajaReport. Pri vydaní prvého čísla sme do hlavičky prezieravo napísali – nepravidelný časopis. Svoju nepravidelnosť mal náš časopis v  mesiaci apríl. Prečo? Nebol čas na jeho vytlačenie. Ešte sa živo pamätáme na ten deň, keď sme sa rozhodli zmeniť náš život a  založiť Hajasoft. Nápadov sme mali dosť. Odborne sme si tiež verili, veď ako sa spieva v jednej obľúbenej relácii – nič nové na svete. Stále sme si však kládli nezodpovedanú otázku. Budeme mať dosť práce? Veď uznáte, že pracovať v  kolektíve dvoch pracovníkov nie je víťazstvo. Ponorková nemoc tiež pôsobí. Chceli sme a chceme vytvoriť spoločnosť s  najmenej piatimi stálymi pracovníkmi. A preto sme od januára v jednom kole. Ak máme veľa práce, nemáme čas obzerať sa za pracovníkom. A naopak, ak máme čas, teda nemáme prácu, kladieme si pesimistickú otázku – potrebujeme vôbec niekoho, veď nemáme prácu. Potom ale príde čas, keď dostaneme dobrú ponuku na  prácu. Musíme odmietnuť, lebo nemáme voľný čas a je nám to ľúto. To je kolotoč. Dilema. Ako to však v živote býva potrebovali sme sa rozhodnúť. Rozhodli sme sa. Prijali sme pracovníčku. Na skúšku – skúška trvala presne 12 dní. A  boli sme znova bez pracovníka. Nevadí, nie všetko sa na prvýkrát podarí.

Aká bude tá druhá? Budeme mať lepšiu ruku? To sa ešte len uvidí. Ak k nám prídete ráno, nás tam asi nenájdete, sme v  teréne – u zákazníkov. Firma však už neostáva prázdna. Privíta Vás tu p.  Vardžíková. Niekedy je zavalená kopou faktúr, že ju ani nevidno. To znamená, že ste prišli pred priznaním DPH alebo niekto potrebuje leasing, či úver v banke, a  spomenul si na niekoľko, zvyčajne nie menej ako 1000 záznamov, ktoré ešte treba doklepnúť. A tak doklepujeme. Škoda len, že nefunguje klasický krabicový spôsob. Je to stará metóda. Do kancelárie si dáme na  viditeľné miesto krabice, najmenej tri, pekne červene si na ne napíšeme papiere dodané, papiere vydané a iné. Abrahám Lincoln na iné používal veľký klobúk. Na  ňom mal napísané: „Ak niekto niečo nenachádza, hľadaj to tu!“. A nikdy nič nestratil. A v tom čase bol najpreslávenejší advokát na severe USA. A potom bol prezidentom USA a vyhral vojnu Severu proti Juhu. Veríme, že ste sa nechali presvedčiť na novú metódu skladovania dokladov, tých krabíc môže byť aj viac, bločky, benzín, dodacie bez faktúry, dodacie s faktúrou a iné. A  možno, že keď sa uvoľní miesto, bude to aj dobrý základ na začiatok predvolebnej kampane. Na Slovensku človek nikdy nevie. Dôležité ale je, najmenej raz za týždeň doniesť obsah krabíc na zadanie do Hajasoftu. A  potom Vás banka či leasing nemôže prekvapiť. Prekvapíme Vás len my, ak vymyslíme ďalšiu charitu. Veríme, že letáčiky nám prinesú ďalšiu prácu a  p.  Vardžíková už bude v  kancelárii celý pracovný deň. Ďakujeme Vám.

Eva a Andrej