Až do marca roku 2015 mohli štátne dlhopisy nakupovať len súkromné osoby a súkromné banky (ktorých sme volali investor). Nakupovali ich za peniaze, ktoré mali z vkladov, ale aj peniaze, ktoré mali v banke cez multiplikáciu. Samozrejme banka si môže aj požičať. To všetko ide a je to zákonné. Najkrajšia je multiplikácia. Ak niekto dá do banky svoj vklad napr. 100,-€ tak banka, ktorá používa tzv. frakčné bankovníctvo (a to je skoro každá banka), tak si nechá u seba len časť týchto peňazí a zvyšok požičia na úrok.
Príklad vklad 100,-€, rezerva 20% (už sú banky ktoré majú rezervu len 2%, ale pre istotu dáme 20%). Výsledok v banke ostane 20,-€ a 80,-€ sa požičia. Po sérií bankových operácií z 80,-€ ostanú niekomu tieto peniaze na bankovom účte. Nová alebo aj tá istá banka nasadí multiplikáciu a z 80,-€ to rozdelí 16,-€ nechá v banke a 64,-€ požičia… a tak postupne až všetkých 100,-€ ostane v bankách ako rezerva a už nie je čo deliť. To nastane po cca 20 tich „vkladoch“ a vypožičaní. Koľko peňazí banky na moju 100,-€ požičajú? Pre excel jednoduchá úloha. Moja stovka umožnila dať úver 400,-€ rôznym bankám a ešte celá stovečka – 100,-€ ostalo v bankách ako rezerva. To samozrejme platí, ak je rezerva (frakcia) 20%. Ak je to 5% alebo 2% dostaneme iné ale nie menej zaujímavé čísla… Aj takto vznikajú nové peniaze. Za tieto peniaze banky kupovali aj štátne dlhopisy.
Štáty sa naučili, že vďaka multipikácii peniaze vlastne nemajú hodnotu. Preto začali politici viac míňať ako zarábať. Veď ako dobre znie, keď vojaci, policajti, učitelia, úradníci a v neposlednom rade samotní politici budú mať pekné platy. Preto je deficitný štátny rozpočet. Minieme viac ako zarobíme, ale požičiame si. Skoro zadarmo! Často krát za menej ako je inflácia. To sa oplatí!
V 03/2015 skončil aj tento zdroj peňazí. Štátne dlhopisy už ľahko nekupovali ani komerčné banky ani súkromné osoby. Zdroj vyschol. Preto naši géniovia v ECB (Európska centrálna banka) vymysleli neštandardné opatrenie (ktoré sa ale za 5 rokov stalo štandardom) a to výkup aktív komerčných bánk za peniaze, ktoré boli kvantitatívne uvoľnené. Tieto nákupy zatiaľ podporujú hospodársky rast v EU a držia infláciu pod 2%. Bingo! Krokom jedna je teda nákup ECB dlhopisov od bánk. Nákup týchto dlhopisov za peniaze, ktoré boli uvoľnené z ničoho paradoxne drží hodnotu dlhopisov bánk a samozrejme takto vytvára úplne „nové peniaze“ v bankovom systéme. V dôsledku toho dochádza k zlacňovaniu úverov, nakoľko peniaze pre banky už nemajú žiadnu hodnotu. Občania aj podniky si môžu viac požičiavať a zároveň brať nové úvery a splácať mini tie staré nevýhodné… Výsledkom je viac investícií a lepšia spotreba obyvateľstva… Bingo!
Koncom 2019 bolo na trhu peňazí už priveľa. Veľa peňazí a menej ľudí/podnikov, ktorí si chcú požičať. Všetci si preklopili svoje úvery za 0,05% úroku, samozrejme, tie ktoré mohli. Viac sa nedalo. Trh ustal. V tomto momente povoľujú štátne orgány celého sveta nový manéver. Priamo štáty a štátne fondy môžu kupovať akcie súkromných podnikov. Dochádza k stabilizácii akciového trhu. Ceny akcií rastú. Ťažko je konkurovať súkromným investorom na akciovom trhu, ak ich konkurentmi sú štátne fondy. Štáty, ktoré vďaka kvantitatívnemu uvoľňovaniu majú lacných peňazí toľko – koľko chcú. Schéma sa uzatvorila. Business pre osoby ale aj banky sa pomaly skončil…
Takto to pekne fungovalo celých 5 rokov. Potom prišiel Covidko. Covidko je veľmi zlý tvor, ktorý zabezpečil, že ekonomika zastala. Nastala reálna potreba požičiavania si nových peňazí, nových štátnych dlhopisov, nových odkupovaní bankových aktív cez ECB, nových úverov… Covidko zachránil banky! Ako dlho to bude fungovať? To už je iná rozprávka a o tom určite nabudúce.
PS: Mnoho mojich kamarátov sa ma pýta ako sa dá zabrániť multiplikácii? Jednoducho! Nechajte si svoje peniaze doma. Žiadne vkladové účty, žiadne sporiace bankové produkty. Žiadne vklady – žiadna multiplikácia. Tak či tak nám banky za vklady dajú nulá celá nulá nič percent úroku. Alebo ak môžete dať peniaze deťom, aby si kúpili potrebné auto, byt, novú posteľ neváhajte… veď prečo ich dávať banke, ak Vám za peniaze ručí len 2% frakčného bankovníctva ?!? 🙂
S láskou, Ing. Andrej Halaga
Neprešlo jazykovou úpravou!