Uverejnené

Povinnosť auditu od roku 2020

Od roku 2020 sa zdvojnásobujú veľkostné kritériá, po splnení ktorých sa bude firiem týkať povinnosť auditu a zároveň sa ich okruh rozširuje aj o verejné obchodné spoločnosti a komanditné spoločnosti.

Dňa 15.10.2019 schválila Národná rada Slovenskej republiky novelu zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o účtovníctve”). Najväčšie zmeny v zákone o účtovníctve sa týkajú povinností overovania účtovnej závierky audítorom.

Povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom vo verejnej obchodnej spoločnosti a komanditnej spoločnosti od 2020

V znení zákona o účtovníctve platnom do konca roku 2019 je ustanovená povinnosť overiť audítorom riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku pre družstvá a pre akciovú spoločnosť, jednoduchú spoločnosť na akcie a pre spoločnosť s ručením obmedzeným, ak spĺňajú veľkostné kritériá.

Od 1.1.2020 majú povinnosť overiť riadnu a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku aj verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť, ktoré splnia veľkostné kritériá. Prvýkrát budú mať povinnosť overiť účtovnú závierku za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1.1.2020.

Veľkostné kritériá pri povinnosti overenia účtovnej závierky audítorom od roku 2020

V účtovnom období začínajúcom najskôr 1.1.2020 bude mať povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom družstvo, akciová spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akcie, spoločnosť s ručením obmedzeným, verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť, ktorá ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobia splnila aspoň dve z nasledujúcich podmienok:

  • celková suma majetku presiahla 2 000 000 eur,
  • čistý obrat presiahol 4 000 000 eur,
  • priemerný prepočítaný počet zamestnancov v účtovnom období presiahol 30.
Uverejnené

Úprava nelegálnej práce od roku 2020 – zamestnanie rodinného príslušníka

Právna úprava nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania do konca roka 2019 hovorí, že zamestnávateľ môže formou závislej práce zamestnať rodinného príslušníka aj bez uzatvorenia riadneho pracovnoprávneho vzťahu, čiže bez podpísania pracovnej zmluvy alebo dohody, ak je týmto zamestnávateľom fyzická osoba – živnostník.

Od roku 2020 sa rozširuje výnimka z nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania aj na s.r.o., ktorá má jedného spoločníka, zatiaľ čo doteraz sa výnimka vzťahovala len na živnostníkov.

Kto je myslený ako rodinný príslušník? Je to príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel podnikateľa – živnostníka alebo podnikateľa – spoločníka, pričom platí, že musí byť buď dôchodkovo poistený, poberateľ dôchodku podľa osobitných predpisov alebo žiakom či študentom do 26 rokov.

Pri posudzovaní, či je výnimku možné uplatniť, sa neberie ohľad na počet zamestnancov spoločnosti s ručením obmedzeným. Fyzická osoba, ktorá je jediným spoločníkom v spoločnosti s právnou formou spoločnosti s ručeným obmedzeným tak môže zamestnávať aj desiatky zamestnancov, a zároveň „zamestnať“ bez dohody či pracovnej zmluvy aj svojich rodinných príslušníkov. To teda znamená, že dôležitým kritériom pre zamestnanie rodinného príslušníka je, že s.r.o. nemá viacero spoločníkov. Ak by spoločnosť zmenila počet spoločníkov na 2 a viac, potom nie je možné túto výnimku uplatniť.

Ďalšie informácie o nelegálnej práci je možné nájsť v zákone č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon vymedzuje pojmy, ako aj kontrolu a sankcie za porušenie zákona.

Zdroj: www.podnikajte.sk

Uverejnené

Na čo slúžia zálohové faktúry (predfaktúry)?

Zálohová faktúra (preddavková faktúra, predfaktúra) nie je daňovým ani účtovným dokladom. V zásade predstavuje doklad, resp. dokument, ktorým sa dodávateľ chráni pred rizikom neplatenia za služby či tovary zo strany odberateľa (klienta, zákazníka).

Kedy sa vystavujú zálohové faktúry?

Vystavenie zálohovej faktúry je na úsudku dodávateľa. Štandardne vystavujú dodávatelia zálohové faktúry v prípadoch, keď požadujú platbu od odberateľa vopred napríklad z týchto dôvodov:

  • s odberateľom (klientom, zákazníkom) ešte neobchodovali,
  • majú dodať tovar, službu vysokej, resp. vyššej hodnoty,
  • odberateľ neplatí za dodávané tovary, služby načas,
  • dodávateľ potrebuje peňažné prostriedky na obstaranie tovarov, materiálov súvisiacich s dodávkou pre odberateľa,
  • je predpoklad, že dodávka tovaru, služieb bude trvať dlhšiu dobu (napríklad pri výstavbe nehnuteľnosti môžu dodávatelia požadovať čiastočnú zálohu),
  • dodávateľ nechce “úverovať” DPH platenú za odberateľa – pri faktúrach za tovary, služby musí zvyčajne dodávateľ – platiteľ DPH odviesť DPH z dodaných tovarov (služieb), aj keď ešte faktúra nemusí byť klientom zaplatená. Pri zálohových faktúrach odvádza dodávateľ DPH po prijatí preddavku (zálohy), kedy vystavuje faktúru k prijatej platbe.

Náležitosti zálohovej faktúry

Neexistuje žiadna predpísaná forma zálohovej faktúry. Na zálohovej faktúre by ale nemalo chýbať niekoľko náležitostí:

  • identifikačné údaje dodávateľa,
  • identifikačné údaje odberateľa,
  • bankový účet dodávateľa,
  • dátum vystavenia a dátum splatnosti zálohovej faktúry,
  • suma, ktorú chce dodávateľ prijať od odberateľa ako zálohu (preddavok),
  • identifikátor platby – napríklad variabilný symbol,
  • predmet fakturácie,
  • informácia o tom, že nejde o daňový doklad.

Kedy vzniká daňová povinnosť DPH pri zálohových faktúrach?

V súlade s § 19 ods. 4 zákona o DPH vzniká platiteľovi DPH daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby.

Dodávateľ – platiteľ DPH nesmie zabudnúť po prijatí zálohy (preddavku) vystaviť buď faktúru k prijatej platbe, alebo vyúčtovaciu faktúru za tovar. Dodávateľ – platiteľ DPH má pri prijatí preddavku dve možnosti:

  • vystaví faktúru k prijatej platbe do 15 dní odo dňa prijatia platby pred dodaním tovaru resp. služby alebo do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba prijatá,
  • vystaví faktúru za tovar, resp. službu, ak sa dodanie tovaru (služby) uskutoční do 15 dní odo dňa prijatia platby.

Na faktúre k prijatej platbe, resp. na vyúčtovacej faktúre (ak sa faktúra k prijatej platbe nevystavuje) musí byť ako dátum dodania uvedený dátum prijatia preddavku, pretože to je deň vzniku daňovej povinnosti.

Prijatím preddavku na službu poskytnutú do iného členského štátu Európskej únie (EÚ) vzniká dodávateľovi (nielen platiteľovi DPH, ale aj osobe registrovanej na DPH podľa § 7 a § 7a – napríklad osobe registrovanej na DPH len z titulu poskytnutia/prijatia služieb do/z iných členských štátov EÚ) daňová povinnosť dňom prijatia preddavku. Dodávateľ má pri vystavení faktúry do iného členského štátu EÚ rovnaké lehoty na vystavenie faktúry, ako pri faktúrach za tovar, službu dodávaných na Slovensku.

Faktúra k prijatej platbe pri službe dodanej do iného členského štátu EÚ (ak je odberateľ zdaniteľnou osobu) dodávateľ uvádza v súhrnnom výkaze v období, v ktorom bola záloha prijatá. Vyúčtovacia (ostrá) faktúra za službu sa uvádza v súhrnnom výkaze v prípade, ak výška dodávanej služby je väčšia ako prijatý preddavok.

Prijatím preddavku na tovar dodaný do iného členského štátu EÚ (odberateľovi s IČ DPH v inom členskom štáte) nevzniká dodávateľovi daňová povinnosť. Znamená to, že dodávateľ predávajúci tovar do iného členského štátu, pri ktorom môže uplatniť oslobodenie od DPH v súlade s § 43 ods. 1 až 4 zákona o DPH, nevystavuje faktúru k prijatej platbe po prijatí preddavku. Faktúru za tovar (tzv. ostrú faktúru) vystaví až po dodaní tovaru.

Keďže prijatím preddavku za tovar dodaný do iného členského štátu EÚ nevzniká daňová povinnosť, dodávateľ neuvádza prijatý preddavok v súhrnnom výkaze ani v daňovom priznaní.

 

Zdroj: www.podnikajte.sk

Uverejnené

Povinnosť vyobrazenia vzoru pokladničného dokladu pri používaní pokladnice e-kasa klient

Od 1. júla 2019 podnikatelia, ktorí sú povinní evidovať svoje tržby prostredníctvom registračnej pokladnice, majú povinnosť používať pokladnicu nazývanú „e-kasa klient“ (ďalej len „eKasa“). Podnikatelia majú možnosť vybrať si používanie on-line registračnej pokladnice alebo virtuálnej registračnej pokladnice.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o používaní ERP je podnikateľ povinný po zaevidovaní tržby v pokladnici eKasa odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad (okrem kópie pokladničného dokladu) ihneď po jeho vytlačení v pokladnici eKasa.

Tento vyhotovený pokladničný doklad pokladnicou eKasa môže podnikateľ kupujúcemu zaslať napr. na e-mail alebo sprístupniť v elektronickej podobe, ak o to kupujúci požiada, pred vytlačením pokladničného dokladu. V takomto prípade pokladničný doklad z eKasy podnikateľ nevytlačí, nakoľko túto povinnosť si splní zaslaním uvedeného dokladu do elektronickej schránky kupujúceho.

Pokladničný doklad vyhotovený pokladnicou eKasa, ktorý predávajúci odovzdá kupujúcemu musí obsahovať všetky zákonom stanovené náležitosti.

Podnikateľ používajúci pokladnicu eKasa  je podľa § 8 ods. 5 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 289/2008 Z. z.“) na každom predajnom mieste povinný sprístupniť vyobrazenie pokladničného dokladu, ktorý vyhotovuje každou pokladnicou eKasa.

Sprístupnenie vyobrazeného pokladničného dokladu musí byť pre kupujúceho jednoznačné, prehľadné, zrozumiteľné, ľahko prístupné a dobre čitateľné. Ak je na predajnom mieste umiestnených viac pokladníc eKasa toho istého typu, toto vyobrazenie pokladničného dokladu nemusí byť pri každej pokladnici eKasa.

Povinné náležitosti pokladničného dokladu

V § 8 ods. 7 zákona o používaní ERP sú uvedené nasledujúce náležitosti:

  • kód pokladnice eKasa,
  • daňové identifikačné číslo (DIČ) – ak podnikateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
  • identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty (IČ DPH) – ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
  • identifikačné číslo organizácie (IČO) – ak podnikateľovi bolo pridelené,
  • obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania,
  • overovací kód podnikateľa,
  • dátum a čas vyhotovenia,
  • poradové číslo pokladničného dokladu,
  • označenie tovaru alebo označenie služby, množstvo tovaru alebo rozsah služby a priradenie sadzby dane z pridanej hodnoty (okrem toho, ak platiteľ DPH uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane),
  • unikátny identifikátor pokladničného dokladu,
  • cenu tovaru alebo služby,
  • základ DPH (ak je podnikateľ platiteľ DPH) v členení podľa sadzieb (okrem platiteľa, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania DPH),
  • sadzbu DPH, prípadne údaj o oslobodení od DPH (ak je podnikateľ platiteľ DPH) v členení podľa sadzieb (okrem platiteľa, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania DPH),
  • výšku DPH spolu (ak je podnikateľ platiteľ DPH) v členení podľa sadzieb (okrem platiteľa, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania DPH),
  • QR kód,
  • zaokrúhlenie ceny,
  • celkovú sumu platenej ceny.

V prípade, ak ide o úhradu faktúry alebo jej časti, povinnými náležitosťami pokladničného dokladu z pokladnice eKasa sú najmä tieto údaje:

  • kód pokladnice eKasa,
  • číslo faktúry,
  • identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty (IČ DPH) – ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
  • daňové identifikačné číslo (DIČ) – ak podnikateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
  • identifikačné číslo organizácie (IČO) – ak podnikateľovi bolo pridelené,
  • dátum a čas vyhotovenia,
  • obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania,
  • zaokrúhlenie ceny,
  • celkovú sumu platenej ceny,
  • poradové číslo pokladničného dokladu,
  • unikátny identifikátor pokladničného dokladu,
  • QR kód,
  • overovací kód podnikateľa.

Povinné náležitosti pokladničného dokladu na zvýraznenie

Podnikateľ je povinný zvýrazniť na pokladničnom doklade vyhotovenom ORP alebo VRP

  • kód pokladnice eKasa,
  • dátum,
  • čas,
  • celkovú sumu platenej ceny,
  • unikátny identifikátor dokladu,
  • overovací kód podnikateľa.

Na offline pokladničnom doklade vyhotovenom ORP sú povinné zvýrazniť:

  • kód pokladnice eKasa,
  • dátum,
  • čas,
  • celkovú sumu platenej ceny,
  • podpisový kód podnikateľa,
  • overovací kód podnikateľa.

Vzor pokladničného dokladu nájdete tu 

Zdroj: www.podnikajte.sk, Finančná správa Slovenskej republiky

Uverejnené

Nárok na stravné lístky od 1.7.2019

Na stravné má nárok zamestnanec v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. služobný pomer policajtov, väzenských dozorcov, hasičov), ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Dohodári vykonávajúci plnenie pracovných úloh na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemajú nárok na stravné.

Nárok na stravné nemá zamestnanec, ktorý:

  • je na materskej dovolenke,
  • je na rodičovskej dovolenke,
  • je práceneschopný,
  • má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z iných dôvodov alebo
  • ktorému nastali prekážky v práci.

Hodnota stravného

Podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce musí hodnota stravovacej poukážky (stravného lístka) predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1.7.2019 je hodnota stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín vo výške 5,10 €. Minimálna hodnota stravovacej poukážky (stravného lístka) je od 1.7.2019 v sume 3,83 €.

Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravné minimálne 55 % z ceny jedla. Môže prispievať maximálne do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Príspevok zamestnávateľa sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Zamestnávateľ môže teda poskytovať zamestnancovi minimálne sumu 2,11 € (55% z 3,83 EUR) a maximálne sumu 2,81 € (55% z 5,10 EUR).

Okrem povinného príspevku zamestnávateľa môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancom príspevok na stravné aj zo sociálneho fondu. Výška príspevku na stravné zo sociálneho fondu je limitovaná len výškou financií, ktoré sú v sociálnom fonde a rozhodnutím zamestnávateľa.

Zvyšok z hodnoty stravného lístka buď zamestnávateľ strhne zo mzdy zamestnanca, prípadne mu zamestnanec zaplatí čiastku v hotovosti, alebo môže zamestnancovi poskytnúť “zamestnanecký benefit” vo forme dobrovoľného príspevku zamestnávateľa na stravné.

Dobrovoľný príspevok na stravné je pre zamestnávateľa nedaňový výdavok. U zamestnanca je hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom oslobodená od dane z príjmov, teda nezvyšuje mzdu zamestnanca.

Výdaj lístkov zamestnancom

Zamestnávateľ štandardne vydáva zamestnancom stravné lístky začiatkom mesiaca na aktuálny mesiac. Pri výdaji však musí zohľadniť rozdiely medzi stravnými lístkami vydanými v predošlom mesiaci a počtu skutočne odpracovaných dní zamestnancom v predošlom mesiaci.

Uverejnené

Odvody SZČO (živnostníkov) do zdravotnej a Sociálnej poisťovne od 1.1.2020

Odvody SZČO (živnostníkov) do Sociálnej a zdravotnej poisťovne sa zvyšujú v závislosti od zvýšenia priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom.

Odvody do zdravotnej poisťovne

Minimálnym základom SZČO na zdravotné poistenie sa rozumie 50 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu. Priemerná mesačná mzda za rok 2018 bola vo výške 1 013 eur. Minimálny základ SZČO na rok 2020 na zdravotné poistenie je 506,50 eur.

Maximálny základ SZČO na zdravotné poistenie bol zrušený k 1.1.2017.

Minimálne odvody SZČO (živnostníka) do zdravotnej poisťovne od 1.1.2020 sú vo výške 70,91 eur (506,50*0,14). Pre fyzické osoby so zdravotným postihnutím (SZČO) sú minimálne odvody do zdravotnej poisťovne od 1.1.2020 vo výške 35,45 eur. Prvýkrát sa nová výška preddavkov na zdravotné poistenie zaplatí do 8.2.2020 za mesiac január 2020.

Odvody do sociálnej poisťovne

Minimálny vymeriavací základ pre platenie odvodov do Sociálnej poisťovne sa vypočíta rovnako, ako minimálny základ určený pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie. Od 1.1.2020 je minimálny vymeriavací základ pre odvody do Sociálne poisťovne vo výške 506,50 eur.

Maximálny vymeriavací základ pre odvody do Sociálnej poisťovne od 1.1.2020 sa vypočíta ako 7-násobok z jednej dvanástiny 12-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej štatistickým úradom za rok 2018. Suma maximálneho vymeriavacieho základu na sociálne poistenie SZČO (živnostníkov) je od 1.1.2020 v sume 7 091 eur.

Od 1.1.2020 je minimálna výška odvodov SZČO do Sociálnej poisťovne vo výške 167,89 eur. Maximálna suma odvodov SZČO do Sociálnej poisťovne je od 1.1.2020 vo výške 2 350,66 eur. Prvú platbu poistného v sume 167,89 eur je nutné uskutočniť najneskôr do 8.2.2020 (za mesiac január).

Zdroj: www.podnikajte.sk

Uverejnené

Cestovné náhrady v roku 2019 – zmeny základnej náhrady za kilometer a výšky stravného

Cestovné náhrady za použitie súkromného vozidla zamestnanca v roku 2019

Cestovné náhrady zamestnanca (príp. iných osôb, napr. konateľa či spoločníka) upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“). V prípade, ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije iné cestné motorové vozidlo ako je motorové vozidlo poskytnuté zamestnávateľom (t. j. súkromné motorové vozidlo), patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy, ako aj náhrada za spotrebované pohonné látky.

Od 1.6.2019 platí výška základnej náhrady za km pri použití:

  • jednostopového vozidla (napr. motocyklu) alebo trojkolky: 0,053 € / km,
  • osobného cestného motorového vozidla: 0,193 € / km,
  • iného vozidla (napr. autobusu, nákladného auta, traktoru): výška náhrada závisí od dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Aj po 1.6.2019 sa výsledná suma základnej náhrady zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Stravné zamestnanca v roku 2019

Zamestnanec vyslaný na tuzemskú alebo zahraničnú pracovnú cestu má nárok na náhrady, ako je stravné, vreckové, náhradu cestovných výdavkov, či výdavkov za ubytovanie.

Legislatíva, ktorá upravuje nárok na cestovné náhrady, je zákon o cestovných náhradách.

Cestovné náhrady, na ktoré má zamestnanec nárok na pracovnej ceste sa trocha líšia, a to v závislosti od toho, na akú pracovnú cestu bol zamestnanec vyslaný. Môže ísť o:

  • tuzemskú pracovnú cestu, alebo
  • zahraničnú pracovnú cestu.

Zamestnanec má nárok na stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty, a to v závislosti od dĺžky trvania pracovnej cesty v daný kalendárny deň. Výška nároku sa teda líši časom trvania pracovnej cesty a jeho zaradenia do časového pásma.

Od 1. júla 2019 sú sumy stravného pri tuzemskej pracovnej ceste nasledovné:

  • pri časovom pásme 5 až 12 hodín: 5,10 €,
  • pri časovom pásme nad 12 hodín až 18 hodín: 7,60 €
  • a pri časovom pásme nad 18 hodín: 11,60 €.

V prípade, ak by pracovná cesta trvala menej ako 5 hodín a zamestnanec nemá možnosť sa stravovať zvyčajným spôsobom, zamestnávateľ mu môže poskytnúť stravné až do sumy stravného pre časové pásmo 5 a ž12 hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie.

Ak zamestnancovi na pracovnej ceste bolo poskytnuté stravovanie v celom rozsahu, nemá nárok na stravné. V prípade, ak mu boli poskytnuté raňajky, obed či večera, zamestnávateľ mu môže krátiť zo sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín zákonom stanovenú výšku (pri poskytnutých raňajkách: o 25 % zo sumy stravného, pri obede: o 40 % a pri večeri o 35 % zo sumy stravného).

Zamestnanec vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu, má nárok na stravné za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty v eurách alebo v cudzej mene.

Výška stravného aj tu závisí od dĺžky trvania pracovnej cesty v zahraničí, t.j. mimo územia Slovenskej republiky. Stravné a dĺžku trvania pracovnej cesty v zahraničí rozdeľujeme taktiež na tri časové pásma:

  • do 6 hodín vrátane: nárok na stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,
  • nad 6 hodín až 12 hodín: nárok na stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,
  • nad 12 hodín: nárok na stravné vo výške 100 % základnej sadzby stravného.

Základnú sadzbu stravného v eurách alebo v cudzej mene pritom ustanovuje opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Zdroj: www.podnikajte.sk, Zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov