Dávam do pozornosti stanovisko spoločnosti VAROS k certifikácii ich riešenia eFT4000 a FT5000. Celá certifikácia sa komplikuje a všetci vidíme trhové hospodárstvo v tej najtrhovejšej podobe. Povedal by som v priamom trhovom prenose. Vyjadrenie tu!
Na čo slúžia zálohové faktúry (predfaktúry)?
Zálohová faktúra (preddavková faktúra, predfaktúra) nie je daňovým ani účtovným dokladom. V zásade predstavuje doklad, resp. dokument, ktorým sa dodávateľ chráni pred rizikom neplatenia za služby či tovary zo strany odberateľa (klienta, zákazníka).
Kedy sa vystavujú zálohové faktúry?
Vystavenie zálohovej faktúry je na úsudku dodávateľa. Štandardne vystavujú dodávatelia zálohové faktúry v prípadoch, keď požadujú platbu od odberateľa vopred napríklad z týchto dôvodov:
- s odberateľom (klientom, zákazníkom) ešte neobchodovali,
- majú dodať tovar, službu vysokej, resp. vyššej hodnoty,
- odberateľ neplatí za dodávané tovary, služby načas,
- dodávateľ potrebuje peňažné prostriedky na obstaranie tovarov, materiálov súvisiacich s dodávkou pre odberateľa,
- je predpoklad, že dodávka tovaru, služieb bude trvať dlhšiu dobu (napríklad pri výstavbe nehnuteľnosti môžu dodávatelia požadovať čiastočnú zálohu),
- dodávateľ nechce “úverovať” DPH platenú za odberateľa – pri faktúrach za tovary, služby musí zvyčajne dodávateľ – platiteľ DPH odviesť DPH z dodaných tovarov (služieb), aj keď ešte faktúra nemusí byť klientom zaplatená. Pri zálohových faktúrach odvádza dodávateľ DPH po prijatí preddavku (zálohy), kedy vystavuje faktúru k prijatej platbe.
Náležitosti zálohovej faktúry
Neexistuje žiadna predpísaná forma zálohovej faktúry. Na zálohovej faktúre by ale nemalo chýbať niekoľko náležitostí:
- identifikačné údaje dodávateľa,
- identifikačné údaje odberateľa,
- bankový účet dodávateľa,
- dátum vystavenia a dátum splatnosti zálohovej faktúry,
- suma, ktorú chce dodávateľ prijať od odberateľa ako zálohu (preddavok),
- identifikátor platby – napríklad variabilný symbol,
- predmet fakturácie,
- informácia o tom, že nejde o daňový doklad.
Kedy vzniká daňová povinnosť DPH pri zálohových faktúrach?
V súlade s § 19 ods. 4 zákona o DPH vzniká platiteľovi DPH daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby.
Dodávateľ – platiteľ DPH nesmie zabudnúť po prijatí zálohy (preddavku) vystaviť buď faktúru k prijatej platbe, alebo vyúčtovaciu faktúru za tovar. Dodávateľ – platiteľ DPH má pri prijatí preddavku dve možnosti:
- vystaví faktúru k prijatej platbe do 15 dní odo dňa prijatia platby pred dodaním tovaru resp. služby alebo do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba prijatá,
- vystaví faktúru za tovar, resp. službu, ak sa dodanie tovaru (služby) uskutoční do 15 dní odo dňa prijatia platby.
Na faktúre k prijatej platbe, resp. na vyúčtovacej faktúre (ak sa faktúra k prijatej platbe nevystavuje) musí byť ako dátum dodania uvedený dátum prijatia preddavku, pretože to je deň vzniku daňovej povinnosti.
Prijatím preddavku na službu poskytnutú do iného členského štátu Európskej únie (EÚ) vzniká dodávateľovi (nielen platiteľovi DPH, ale aj osobe registrovanej na DPH podľa § 7 a § 7a – napríklad osobe registrovanej na DPH len z titulu poskytnutia/prijatia služieb do/z iných členských štátov EÚ) daňová povinnosť dňom prijatia preddavku. Dodávateľ má pri vystavení faktúry do iného členského štátu EÚ rovnaké lehoty na vystavenie faktúry, ako pri faktúrach za tovar, službu dodávaných na Slovensku.
Faktúra k prijatej platbe pri službe dodanej do iného členského štátu EÚ (ak je odberateľ zdaniteľnou osobu) dodávateľ uvádza v súhrnnom výkaze v období, v ktorom bola záloha prijatá. Vyúčtovacia (ostrá) faktúra za službu sa uvádza v súhrnnom výkaze v prípade, ak výška dodávanej služby je väčšia ako prijatý preddavok.
Prijatím preddavku na tovar dodaný do iného členského štátu EÚ (odberateľovi s IČ DPH v inom členskom štáte) nevzniká dodávateľovi daňová povinnosť. Znamená to, že dodávateľ predávajúci tovar do iného členského štátu, pri ktorom môže uplatniť oslobodenie od DPH v súlade s § 43 ods. 1 až 4 zákona o DPH, nevystavuje faktúru k prijatej platbe po prijatí preddavku. Faktúru za tovar (tzv. ostrú faktúru) vystaví až po dodaní tovaru.
Keďže prijatím preddavku za tovar dodaný do iného členského štátu EÚ nevzniká daňová povinnosť, dodávateľ neuvádza prijatý preddavok v súhrnnom výkaze ani v daňovom priznaní.
Zdroj: www.podnikajte.sk
Povinnosť vyobrazenia vzoru pokladničného dokladu pri používaní pokladnice e-kasa klient
Od 1. júla 2019 podnikatelia, ktorí sú povinní evidovať svoje tržby prostredníctvom registračnej pokladnice, majú povinnosť používať pokladnicu nazývanú „e-kasa klient“ (ďalej len „eKasa“). Podnikatelia majú možnosť vybrať si používanie on-line registračnej pokladnice alebo virtuálnej registračnej pokladnice.
Podľa § 8 ods. 1 zákona o používaní ERP je podnikateľ povinný po zaevidovaní tržby v pokladnici eKasa odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad (okrem kópie pokladničného dokladu) ihneď po jeho vytlačení v pokladnici eKasa.
Tento vyhotovený pokladničný doklad pokladnicou eKasa môže podnikateľ kupujúcemu zaslať napr. na e-mail alebo sprístupniť v elektronickej podobe, ak o to kupujúci požiada, pred vytlačením pokladničného dokladu. V takomto prípade pokladničný doklad z eKasy podnikateľ nevytlačí, nakoľko túto povinnosť si splní zaslaním uvedeného dokladu do elektronickej schránky kupujúceho.
Pokladničný doklad vyhotovený pokladnicou eKasa, ktorý predávajúci odovzdá kupujúcemu musí obsahovať všetky zákonom stanovené náležitosti.
Podnikateľ používajúci pokladnicu eKasa je podľa § 8 ods. 5 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 289/2008 Z. z.“) na každom predajnom mieste povinný sprístupniť vyobrazenie pokladničného dokladu, ktorý vyhotovuje každou pokladnicou eKasa.
Sprístupnenie vyobrazeného pokladničného dokladu musí byť pre kupujúceho jednoznačné, prehľadné, zrozumiteľné, ľahko prístupné a dobre čitateľné. Ak je na predajnom mieste umiestnených viac pokladníc eKasa toho istého typu, toto vyobrazenie pokladničného dokladu nemusí byť pri každej pokladnici eKasa.
Povinné náležitosti pokladničného dokladu
V § 8 ods. 7 zákona o používaní ERP sú uvedené nasledujúce náležitosti:
- kód pokladnice eKasa,
- daňové identifikačné číslo (DIČ) – ak podnikateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
- identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty (IČ DPH) – ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
- identifikačné číslo organizácie (IČO) – ak podnikateľovi bolo pridelené,
- obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania,
- overovací kód podnikateľa,
- dátum a čas vyhotovenia,
- poradové číslo pokladničného dokladu,
- označenie tovaru alebo označenie služby, množstvo tovaru alebo rozsah služby a priradenie sadzby dane z pridanej hodnoty (okrem toho, ak platiteľ DPH uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane),
- unikátny identifikátor pokladničného dokladu,
- cenu tovaru alebo služby,
- základ DPH (ak je podnikateľ platiteľ DPH) v členení podľa sadzieb (okrem platiteľa, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania DPH),
- sadzbu DPH, prípadne údaj o oslobodení od DPH (ak je podnikateľ platiteľ DPH) v členení podľa sadzieb (okrem platiteľa, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania DPH),
- výšku DPH spolu (ak je podnikateľ platiteľ DPH) v členení podľa sadzieb (okrem platiteľa, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania DPH),
- QR kód,
- zaokrúhlenie ceny,
- celkovú sumu platenej ceny.
V prípade, ak ide o úhradu faktúry alebo jej časti, povinnými náležitosťami pokladničného dokladu z pokladnice eKasa sú najmä tieto údaje:
- kód pokladnice eKasa,
- číslo faktúry,
- identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty (IČ DPH) – ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
- daňové identifikačné číslo (DIČ) – ak podnikateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
- identifikačné číslo organizácie (IČO) – ak podnikateľovi bolo pridelené,
- dátum a čas vyhotovenia,
- obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania,
- zaokrúhlenie ceny,
- celkovú sumu platenej ceny,
- poradové číslo pokladničného dokladu,
- unikátny identifikátor pokladničného dokladu,
- QR kód,
- overovací kód podnikateľa.
Povinné náležitosti pokladničného dokladu na zvýraznenie
Podnikateľ je povinný zvýrazniť na pokladničnom doklade vyhotovenom ORP alebo VRP
- kód pokladnice eKasa,
- dátum,
- čas,
- celkovú sumu platenej ceny,
- unikátny identifikátor dokladu,
- overovací kód podnikateľa.
Na offline pokladničnom doklade vyhotovenom ORP sú povinné zvýrazniť:
- kód pokladnice eKasa,
- dátum,
- čas,
- celkovú sumu platenej ceny,
- podpisový kód podnikateľa,
- overovací kód podnikateľa.
Vzor pokladničného dokladu nájdete tu
Zdroj: www.podnikajte.sk, Finančná správa Slovenskej republiky
Register partnerov verejného sektora – čo je to a kedy je potrebné sa registrovať?
Život so sebou prináša rôzne situácie a človek nikdy nevie všetko. Preto dnes začínam článok osobnejšie. Vedeli ste, že ak sa chcete zapojiť do verejnej súťaže, resp. verejného obstarávania, musíte sa registrovať v Registri partnerov verejného sektora? Ja osobne, som ani nevedela, že tento register existuje. Ale čo presne tento register je? A musím sa do neho registrovať vždy? Aké sú podmienky? Tieto všetky otázky mi napadli, preto som začala hľadať informácie. A aby ste tieto informácie nemuseli hľadať aj vy, tak nižšie je stručný prehľad odpovedí.
Čo je register partnerov verejného sektora
Register partnerov verejného sektora (RPVS) je zákonom ustanovený zoznam údajov o partneroch verejného sektora.
Právna úprava RPVS:
- zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
- vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 328/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory podaní do registra partnerov verejného sektora.
Partnerom verejného sektora je fyzická osoba a právnická osoba, ktorá prijíma od štátu, samosprávy a iných subjektov verejného sektora peňažné plnenie alebo majetok nad zákonom určený limit. Do registra sa ďalej povinne zapisujú – pri zohľadňovaní finančných limitov – tie osoby, ktoré uzatvárajú zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu podľa predpisov o verejnom obstarávaní, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, osoba na ktorú je postúpená alebo inak prevedená pohľadávka voči štátu alebo subjektom verejného sektora, ako aj subdodávatelia. Partnerom verejného sektora sú aj zdravotné poisťovne.
Do RPVS sa môžu dobrovoľne zapisovať aj fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nie sú partnermi verejného sektora. Platformu rozkrývania konečných užívateľov výhod v registri partnerov verejného sektora môžu využívať aj iné subjekty ako partneri verejného sektora, napríklad obchodní partneri pre svoje B2B obchodné vzťahy.
Partner verejného sektora sa nezapisuje do RPVS sám. Na tento účel si musí zabezpečiť oprávnenú osobu (v zmysle zákona je to advokát, notár, banka, pobočka zahraničnej banky, audítor či daňový poradca so sídlom alebo miestom podnikania na území SR), s ktorou musí uzavrieť dohodu o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora. Následne táto oprávnená osoba vykonáva za partnera verejného sektora všetky úkony týkajúce sa RPVS (teda nielen prvozápis, ale aj zmenu či výmaz zapísaných údajov).
RPVS sa vedie len v elektronickej podobe a táto je právne záväzná. Právna záväznosť znamená, že údaje zverejnené v RPVS sú účinné voči všetkým a nie je potrebné ich pred orgánmi verejnej moci preukazovať, t.j. orgán verejnej moci si má možnosť tieto údaje zistiť sám.
Podmienky zápisu do RPVS
Existujú štyri základné podmienky, kedy má subjekt povinnosť posúdiť, či mu vyplýva povinnosť zápisu do RPVS:
- Subjekt je fyzickou alebo právnickou osobou (podnikateľom aj nepodnikateľom), ktorá spĺňa niektorú z definícií partnera verejného sektora podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona (teda prijíma z verejných zdrojov plnenia – či už vo forme finančných prostriedkov, alebo majetku; uzatvára s verejným obstarávateľom zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní; nadobúda pohľadávku od štátu; prípadne uzatvára zmluvu so zdravotnou poisťovňou.
- Uvedené plnenia prijíma na základe zmluvy či iného právneho úkonu.
- Plnenia prekračujú zákonom ustanovené limity.
- Nie je vylúčený z pôsobnosti zákona.
Povinnosť zápisu do registra sa v prípade zmluvných vzťahov viaže na moment pred uzavretím zmluvy. Uvedené vyplýva napr. z ustanovenia § 42b zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý hovorí, že subjekt verejného sektora nemôže uzavrieť zmluvu s tým, kto nie je zapísaný v RPVS a má túto povinnosť. Zároveň pred týmto uzavretím zmluvy vzniká verejnému sektoru povinnosť „overiť“, či subjekt povinnosť zápisu do registra splnil.
Pokiaľ plnenie plynie priamo na základe rozhodnutia štátneho orgánu, povinnosť zápisu vzniká pred vydaním tohto rozhodnutia.
Osobitne treba pristupovať k okamihu zápisu do RPVS v prípadoch držiteľov tzv. verejných licencií (napr. povolenie na činnosť zdravotnej poisťovne, banské oprávnenie atď.). V týchto prípadoch je zápis do RPVS podmienkou vydania licencie, a teda zápis sa musí vykonať ešte pred udelením licencie. Ak sa tak neudeje, licenciu nemožno vydať.
Finančné limity
Pri posudzovaní partnerov verejného sektora sa berú do úvahy aj finančné limity. To znamená, že na to, aby sa fyzická osoba alebo právnická osoba považovala za partnera verejného sektora nestačí, aby spĺňala definičné kritériá, ale zároveň musí byť splnená podmienka finančného limitu.
Finančné limity sú nastavené nasledovne:
V prípade partnera verejného sektora ide o limit nad 100.000 eur, ak ide o jednorazové plnenie alebo 250.000 eur v kalendárnom roku, ak ide o opakujúce sa plnenie. Vždy sa berie do úvahy jedna transakcia so štátom, jednotlivé transakcie z viacerých zmlúv sa nesčítavajú.
V prípade partnera verejného sektora, ktorý nadobúda majetok ide o limit nad 100.000 eur.
V prípade, ak vopred zo zmluvy nie je vôbec zrejmé, v akej výške má byť plnenie poskytnuté a teda nie je možné preukázateľne zistiť, či výška poskytnutého plnenia bude nad rámec uvedených finančných limitov, povinnosť zápisu vzniká až v časovom úseku pred poskytnutím toho plnenia, ktorým má dôjsť k prekročeniu uvedených limitov. Uvedená situácia môže vzniknúť najmä pri opakujúcich sa plneniach, kedy bude výška plnenia zo strany štátu závislá od vopred neurčitých či premenných skutočností (napr. od počtu odpracovaných hodín, od počtu výrobkov, od výšky dosiahnutého zisku a pod.). Ak je výška plnenia určená aspoň v rámcovej zmluve a táto presiahne finančné limity, povinnosť zápisu do RPVS je daná.
Limity, uvádzané v zákone sa posudzujú vrátane DPH. Ak je napríklad v kúpnej zmluve dohodnutá kúpna cena 90 000 eur + DPH, tak je prekročený limit 100 000 eur, keďže výsledné plnenie prekračuje limit 100 000 eur.
Kto je registračný orgán a ako vykonať registračné konanie?
Registračné konanie vykonáva registrujúci orgán. Registrujúcim orgánom pre celé územie SR je Okresný súd Žilina. Registračné konanie na Okresnom súde Žilina zabezpečujú vyšší súdni úradníci a sudcovia.
Registračné konanie v sebe zahŕňa prvý zápis do registra (prvozápis), zmenu zapísaných údajov a dobrovoľný výmaz z registra.
Registračné konanie je plne elektronické, t.j. všetky podania oprávnenej osoby vrátane príloh adresované Okresnému súdu Žilina musia byť v elektronickej podobe a autorizované. Listinné podania nie sú prípustné a neprihliada sa na ne.
Pre vykonanie podania v rámci registračného konania treba využiť príslušnú elektronickú službu.
Registračné konanie je bezplatné.
Registrujúci orgán vykoná zápis, ak návrh na zápis podala oprávnená osoba, ak je návrh na zápis úplný, ak sú spolu s návrhom na zápis predložené povinné prílohy, ak konečný užívateľ výhod uvedený v návrhu na zápis zodpovedá konečnému užívateľovi uvedenému vo verifikačnom dokumente a ak verifikačný dokument spĺňa náležitosti, resp. ak sú pripojené povinné prílohy. Ak nie sú splnené podmienky pre vykonanie zápisu, registrujúci orgán návrh odmietne. Proti odmietnutiu vykonania zápisu možno podať námietky v lehote 15 dní od doručenia oznámenia.
Lehota na vybavenie návrhu na zápis je 5 pracovných dní.
Návrh na zápis, zmenu či výmaz údajov môže podať len oprávnená osoba, ktorá má s partnerom verejného sektora uzavretú písomnú dohodu o plnení oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora. Návrh ktorý by podal partner verejného sektora resp. iná osoba bude registrujúcim orgánom odmietnutý.
Zdroj: Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 328/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory podaní do registra partnerov verejného sektora
Nárok na stravné lístky od 1.7.2019
Na stravné má nárok zamestnanec v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. služobný pomer policajtov, väzenských dozorcov, hasičov), ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Dohodári vykonávajúci plnenie pracovných úloh na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemajú nárok na stravné.
Nárok na stravné nemá zamestnanec, ktorý:
- je na materskej dovolenke,
- je na rodičovskej dovolenke,
- je práceneschopný,
- má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z iných dôvodov alebo
- ktorému nastali prekážky v práci.
Hodnota stravného
Podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce musí hodnota stravovacej poukážky (stravného lístka) predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1.7.2019 je hodnota stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín vo výške 5,10 €. Minimálna hodnota stravovacej poukážky (stravného lístka) je od 1.7.2019 v sume 3,83 €.
Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravné minimálne 55 % z ceny jedla. Môže prispievať maximálne do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Príspevok zamestnávateľa sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Zamestnávateľ môže teda poskytovať zamestnancovi minimálne sumu 2,11 € (55% z 3,83 EUR) a maximálne sumu 2,81 € (55% z 5,10 EUR).
Okrem povinného príspevku zamestnávateľa môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancom príspevok na stravné aj zo sociálneho fondu. Výška príspevku na stravné zo sociálneho fondu je limitovaná len výškou financií, ktoré sú v sociálnom fonde a rozhodnutím zamestnávateľa.
Zvyšok z hodnoty stravného lístka buď zamestnávateľ strhne zo mzdy zamestnanca, prípadne mu zamestnanec zaplatí čiastku v hotovosti, alebo môže zamestnancovi poskytnúť “zamestnanecký benefit” vo forme dobrovoľného príspevku zamestnávateľa na stravné.
Dobrovoľný príspevok na stravné je pre zamestnávateľa nedaňový výdavok. U zamestnanca je hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom oslobodená od dane z príjmov, teda nezvyšuje mzdu zamestnanca.
Výdaj lístkov zamestnancom
Zamestnávateľ štandardne vydáva zamestnancom stravné lístky začiatkom mesiaca na aktuálny mesiac. Pri výdaji však musí zohľadniť rozdiely medzi stravnými lístkami vydanými v predošlom mesiaci a počtu skutočne odpracovaných dní zamestnancom v predošlom mesiaci.
Máte reklamu na Google alebo Facebook? Musíte byť registrovaný na daňovom úrade
Ak ste podnikateľ, neplatiteľ DPH a používate reklamu na Google alebo Facebook máte povinnosť sa registrovať pre DPH podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej ,,zákona o DPH“).
Podľa § 7a má povinnosť registrácie:
-
zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, je príjemcom služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3 (teda povinná platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku) je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred prijatím služby; žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre daň podľa § 7.
-
Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred dodaním služby; žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre daň podľa § 7 (ak nadobúdate tovar v tuzemsku z iného členského štátu, a ak hodnota takto nadobudnutého tovaru bez dane za kalendárny rok dosiahne sumu 14 000 €).
Miestom dodania služby podľa § 15 ods. 1 sa rozumie miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.
Podanie žiadosti
Žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7a zákona o DPH sa podáva pred prvým prijatím služby z iného členského štátu, pri ktorej príjemcovi služby vzniká daňová povinnosť podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH alebo pred prvým dodaním služby do iného členského štátu, pri ktorej sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby.
Hodnota prijatých resp. poskytnutých služieb nie je rozhodujúca, t.j. zdaniteľná osoba sa v zmysle vyššie uvedeného musí registrovať pred prijatím alebo poskytnutím služby bez ohľadu na hodnotu prijatej alebo dodanej služby.
Registrácia a pridelenie IČ DPH
Daňový úrad zdaniteľnú osobu zaregistruje, vydá jej osvedčenie o registrácii a pridelí jej identifikačné číslo pre daň najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia žiadosti.
Registráciou podľa § 7a zákona o DPH sa zdaniteľná osoba nestáva platiteľom dane. Zdaniteľná osoba má povinnosť zaplatiť daň z prijatej služby, ale nemá nárok na odpočítanie dane.
Aké povinnosti zdaniteľnej osobe registráciou podľa § 7a zákona o DPH vzniknú:
-
Prijatie služby z iného členského štátu
Po pridelení identifikačného čísla pre DPH si táto osoba musí služby z iného členského štátu, pri ktorých sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, objednávať pod týmto číslom.
Pri prijatí služby má povinnosť odviesť daň v SR podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH (dodávateľ z iného členského štátu nebude v takomto prípade účtovať k cene DPH), avšak nemá nárok na odpočítanie dane.
Pri prijatí služby je povinná podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť a v rovnakej lehote zaplatiť daň (do 5 eur sa daň neplatí).
Vedie záznamy v zmysle § 70 zákona o DPH o prijatých službách, pri ktorých je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH.
-
Dodanie služby do iného členského štátu
Po pridelení identifikačného čísla bude zdaniteľná osoba dodávať služby pod týmto číslom.
Podá súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok v zmysle § 80 zákona o DPH do 25 dní po ukončení kalendárneho štvrťroka, v ktorom dodala služby, pri ktorých je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby (v daňovom priznaní sa tieto služby neuvádzajú).
Vedie záznamy v zmysle § 70 zákona o DPH o dodaných službách s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH.
Žiadosť registráciu pre daň podľa § 7a zákona o DPH nepodáva zdaniteľná osoba, ak:
-
je už registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH alebo je registrovaná za platiteľa dane (podľa § 4, § 4a, § 5, § 6),
-
prijme službu, ktorá je v tuzemsku oslobodená od dane resp. dodá službu, ktorá je v členskom štáte príjemcu služby oslobodená od dane,
-
prijme službu od osoby z tretieho štátu resp. dodá službu osobe z tretieho štátu
-
prijme službu od nezdaniteľnej osoby alebo dodá službu nezdaniteľnej osobe
-
prijme alebo dodá službu, pri ktorej sa miesto dodania neurčí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa iných ustanovení zákona o DPH (podľa § 16 resp. podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH).
Zdroj: Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, Finančná správa SR
Odvody SZČO (živnostníkov) do zdravotnej a Sociálnej poisťovne od 1.1.2020
Odvody SZČO (živnostníkov) do Sociálnej a zdravotnej poisťovne sa zvyšujú v závislosti od zvýšenia priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom.
Odvody do zdravotnej poisťovne
Minimálnym základom SZČO na zdravotné poistenie sa rozumie 50 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu. Priemerná mesačná mzda za rok 2018 bola vo výške 1 013 eur. Minimálny základ SZČO na rok 2020 na zdravotné poistenie je 506,50 eur.
Maximálny základ SZČO na zdravotné poistenie bol zrušený k 1.1.2017.
Minimálne odvody SZČO (živnostníka) do zdravotnej poisťovne od 1.1.2020 sú vo výške 70,91 eur (506,50*0,14). Pre fyzické osoby so zdravotným postihnutím (SZČO) sú minimálne odvody do zdravotnej poisťovne od 1.1.2020 vo výške 35,45 eur. Prvýkrát sa nová výška preddavkov na zdravotné poistenie zaplatí do 8.2.2020 za mesiac január 2020.
Odvody do sociálnej poisťovne
Minimálny vymeriavací základ pre platenie odvodov do Sociálnej poisťovne sa vypočíta rovnako, ako minimálny základ určený pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie. Od 1.1.2020 je minimálny vymeriavací základ pre odvody do Sociálne poisťovne vo výške 506,50 eur.
Maximálny vymeriavací základ pre odvody do Sociálnej poisťovne od 1.1.2020 sa vypočíta ako 7-násobok z jednej dvanástiny 12-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej štatistickým úradom za rok 2018. Suma maximálneho vymeriavacieho základu na sociálne poistenie SZČO (živnostníkov) je od 1.1.2020 v sume 7 091 eur.
Od 1.1.2020 je minimálna výška odvodov SZČO do Sociálnej poisťovne vo výške 167,89 eur. Maximálna suma odvodov SZČO do Sociálnej poisťovne je od 1.1.2020 vo výške 2 350,66 eur. Prvú platbu poistného v sume 167,89 eur je nutné uskutočniť najneskôr do 8.2.2020 (za mesiac január).
Zdroj: www.podnikajte.sk
Cestovné náhrady v roku 2019 – zmeny základnej náhrady za kilometer a výšky stravného
Cestovné náhrady za použitie súkromného vozidla zamestnanca v roku 2019
Cestovné náhrady zamestnanca (príp. iných osôb, napr. konateľa či spoločníka) upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“). V prípade, ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije iné cestné motorové vozidlo ako je motorové vozidlo poskytnuté zamestnávateľom (t. j. súkromné motorové vozidlo), patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy, ako aj náhrada za spotrebované pohonné látky.
Od 1.6.2019 platí výška základnej náhrady za km pri použití:
- jednostopového vozidla (napr. motocyklu) alebo trojkolky: 0,053 € / km,
- osobného cestného motorového vozidla: 0,193 € / km,
- iného vozidla (napr. autobusu, nákladného auta, traktoru): výška náhrada závisí od dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
Aj po 1.6.2019 sa výsledná suma základnej náhrady zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Stravné zamestnanca v roku 2019
Zamestnanec vyslaný na tuzemskú alebo zahraničnú pracovnú cestu má nárok na náhrady, ako je stravné, vreckové, náhradu cestovných výdavkov, či výdavkov za ubytovanie.
Legislatíva, ktorá upravuje nárok na cestovné náhrady, je zákon o cestovných náhradách.
Cestovné náhrady, na ktoré má zamestnanec nárok na pracovnej ceste sa trocha líšia, a to v závislosti od toho, na akú pracovnú cestu bol zamestnanec vyslaný. Môže ísť o:
- tuzemskú pracovnú cestu, alebo
- zahraničnú pracovnú cestu.
Zamestnanec má nárok na stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty, a to v závislosti od dĺžky trvania pracovnej cesty v daný kalendárny deň. Výška nároku sa teda líši časom trvania pracovnej cesty a jeho zaradenia do časového pásma.
Od 1. júla 2019 sú sumy stravného pri tuzemskej pracovnej ceste nasledovné:
- pri časovom pásme 5 až 12 hodín: 5,10 €,
- pri časovom pásme nad 12 hodín až 18 hodín: 7,60 €
- a pri časovom pásme nad 18 hodín: 11,60 €.
V prípade, ak by pracovná cesta trvala menej ako 5 hodín a zamestnanec nemá možnosť sa stravovať zvyčajným spôsobom, zamestnávateľ mu môže poskytnúť stravné až do sumy stravného pre časové pásmo 5 a ž12 hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie.
Ak zamestnancovi na pracovnej ceste bolo poskytnuté stravovanie v celom rozsahu, nemá nárok na stravné. V prípade, ak mu boli poskytnuté raňajky, obed či večera, zamestnávateľ mu môže krátiť zo sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín zákonom stanovenú výšku (pri poskytnutých raňajkách: o 25 % zo sumy stravného, pri obede: o 40 % a pri večeri o 35 % zo sumy stravného).
Zamestnanec vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu, má nárok na stravné za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty v eurách alebo v cudzej mene.
Výška stravného aj tu závisí od dĺžky trvania pracovnej cesty v zahraničí, t.j. mimo územia Slovenskej republiky. Stravné a dĺžku trvania pracovnej cesty v zahraničí rozdeľujeme taktiež na tri časové pásma:
- do 6 hodín vrátane: nárok na stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,
- nad 6 hodín až 12 hodín: nárok na stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,
- nad 12 hodín: nárok na stravné vo výške 100 % základnej sadzby stravného.
Základnú sadzbu stravného v eurách alebo v cudzej mene pritom ustanovuje opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zdroj: www.podnikajte.sk, Zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov
Finančná správa upozorňuje: eKasu je potrebné používať ihneď po jej dodaní
Novú registračnú pokladnicu, online napojenú na systém Finančnej správy (FS) SR (známu ako „eKasa“), musia podnikatelia používať ihneď po jej dodaní od výrobcu, dovozcu alebo distribútora.
Prechodné obdobie do konca roka, počas ktorého nebude FS SR udeľovať pokuty, bolo zákonom upravené len preto, aby mali podnikatelia čas zabezpečiť si eKasu od svojich výrobcov. Neznamená to, že eKasu do konca roka používať nemusia, informovala v stredu FS SR.
Finančná správa preto upozorňuje, že podnikatelia nemajú čas so začatím používania eKasy do konca roka, ale musia v nej evidovať tržby hneď, ako ju dostanú od výrobcu, dovozcu alebo distribútora.
Prechodné obdobie sa týka iba udeľovania pokút, no neplatí pre používanie eKasy. Odklad pri ukladaní pokút sa tak vzťahuje iba na podnikateľov, ktorí doteraz evidovali tržby v ERP, požiadali o kód pokladnice „eKasa klient“ pre online registračnú pokladnicu, ale ešte im nebola dodaná.
Zdroj: Finančná správa SR, www.hnonline.sk
Špecifické typy registrácie na DPH
Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej ,,zákona o DPH“) upravuje viacero typov registrácií na DPH. Špecifickými registráciami sú tie podľa § 7 pre tovar a § 7a týkajúce sa služieb v Európskej únii, ktoré sa môžu týkať aj neplatiteľov DPH či nezdaniteľných osôb.
V súčasnosti sú možné tieto typy registrácií za platiteľa DPH:
- povinná registrácia,
- dobrovoľná registrácia,
- registrácia zo zákona,
- registrácia skupiny,
- registrácia zahraničnej osoby.
V tomto blogu sa zameriame na registrácie, pri ktorých sa zdaniteľná osoba – každá osoba (fyzická aj právnická), ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť (podnikanie) bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti – nestáva klasickým platiteľom DPH.
Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom DPH a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (právnická osoba, ktorá nevykonáva ekonomickú činnosť v zmysle zákona o DPH, napríklad rozpočtová organizácia) a nadobúda tovar v tuzemsku z iného členského štátu, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň ešte pred tým, ako hodnota takto nadobudnutého tovaru bez dane za kalendárny rok dosiahne sumu 14 000 €.
Daňový úrad zaregistruje osobu do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti pre daň, vydá jej osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí jej identifikačné číslo pre daň.
Registráciou podľa § 7 zákona o DPH sa osoba nestáva klasickým platiteľom dane aj napriek tomu, že mu daňový úrad pridelí identifikačné číslo pre daň. Táto osoba má povinnosť zaplatiť daň z nadobudnutého tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ale nemá nárok na odpočítanie dane.
V prípade, že zdaniteľná osoba je platiteľom dane podľa § 7a, žiadosť o registráciu podľa § 7 nepodáva.
Osoby registrované podľa § 7 zákona o DPH sú povinné podať daňové priznanie do 25. dňa po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom im vznikla daňová povinnosť z nadobudnutého tovaru a v rovnakej lehote sú povinné daň uhradiť.
Zdaniteľná osoba, ktorá prijíma alebo dodáva služby z / do iného členského štátu, ktorých miesto dodania sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, má povinnosť registrovať sa za platiteľa DPH podľa § 7a zákona o DPH.
Zaregistrovať sa musí ešte pred dodaním / prijatím služby. V tomto prípade sa zdaniteľná osoba musí registrovať bez ohľadu na hodnotu dodanej / prijatej služby.
Pri prijatí služby z iného členského štátu (v prípade, že miesto dodania služby je tuzemsko), má zdaniteľná osoba povinnosť odviesť daň z prijatej služby, ale nemá nárok na odpočítanie dane. Do 25. dňa po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom službu prijala, je povinná podať daňové priznanie a v rovnakej lehote daň uhradiť.
Pri dodaní služby do iného členského štátu je zdaniteľná osoba povinná podať súhrnný výkaz do 25. dňa po ukončení kalendárneho štvrťroka, v ktorom služby dodala do iného členského štátu. Osobou povinnou platiť daň je príjemca služby. Dané služby sa v daňovom priznaní neuvádzajú.
Zdroj: www.podnikajte.sk, Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty