Vážení priatelia,
máme vládu. A máme aj prezidenta. Pomer, ktorý vymyslela naša štvorka (9-6-3-2 a prezidenta) je celkom dobrý. Prezidenta je potrebné zvoliť, nakoľko štát bez prezidenta je v zahraničí na smiech. Celkom sa nám páči myšlienka, že budeme mať prezidenta. Post-komunistická krajina musí mať aj post-komunistického prezidenta. Ale povedzme si na rovinu, veď vieme ako to chodilo. Členov strany bolo veľa – komunistov málo. Trošku sa nám sčervenieva, nakoľko aj predseda parlamentu s.Migaš študoval večerne VUML. A chce trošku myšlienky leninizmu oprášiť. Nechajme ho teda prášiť. Veru, veru, komunistom sa to podarilo. V Čechách komunisti – KSČM dosiahli tiež porovnateľný výsledok so slovenskými SDĽ-kármi, ale názov strany im nedovolil vstúpiť do českej vlády, aj keď p.Zeman má veľmi blízko k socializmu, ako má blízko aj k SDĽ či KSČM. Nevieme, ako bude, ale lepšie už bolo. Naša vláda sa teda uzniesla na demokracii a nastolení normálneho režimu. Ťažko im bude. Vieme, ako na tom sme na štátnom účte 0,00 miliardy Sk je nula a všetky rozpočtovky to pocítia. Nevieme, ako máme reagovať na to, keď štát nevyplatí mzdy štátnym zamestnancom. My v HajaConsulte to chápeme tak, že nedostatok peňazí na účte je plne dostatočný dôvod na nevyplatenie miezd. Zaujímavý predcedens, ale zvykneme si. Načo sa naháňať za peniazmi, úvermi, platbami – nemám peniaze – všetci ma môžete bozať… Aspoň tak nám to predviedol odstupujúci minister financií. Zlé riadenie firmy či štátu je teda plným ospravedlnením a nech – kto chce, čo chce. Veríme, že uvedené riadenie už konečne skončí. Ako spoločnosť, ktorá platí svoje záväzky voči štátu včas, by sme privítali, keby všetci museli konať rovnako. Rovnako by sme privítali aj nekritminalizovanie podnikania a podnikateľov. Privítali by sme Slovensko prosperujúce, ale aj to, aby sa bankroty považovali za prirodzenú súčasť podnikania. Nebojme sa bankrotov. Poučme sa od prírody, po búrke je vždy lepšie ovzdušie. Sme aj za to, aby konateľ spoločnosti, ktorá zbankrotuje, nemohol byť hoci aj 10 rokov konateľom inej spoločnosti. Určite by sme však nezasahovali do vlastníckych práv tak, ako to chcel p. Mečiar. Myslíme si, že ani predseda vlády nemá právo zasahovať do spoločenskej zmluvy, ktorá je predsa len vecou spoločníkov a nikoho iného (samozrejme, ak v uvedenej spoločnosti nie je štát spoločníkom). Podobne sa nám zdá smiešne, aby štát zrušil obmedzené ručenie spoločností s.r.o. Tieto spoločnosti existujú na celom svete, ale každý, kto s uvedenom spoločnosťou obchoduje si musí uvedomovať, že ručenie uvedenej spoločnosti je skutočne obmedzené. Podľa nás by štát nemal zakazovať, ale podporovať. Podporovať živnosti a verejne obchodovateľné akciové spoločnosti, ktoré sú ako jediné pod kontrolou akcionárov, audítorov, burzových podnikateľov, ako aj verejnosti. V USA – ak niekto nie je verejne obchodovateľný – ako keby nežil. Dokonca to zašlo až tak ďaleko, že štátne zákazky dostávali len tieto spoločnosti. Preto legislatíva p.Clintona vypracovala celý rad opatrení na podporu živností pri vybavovaní štátom garantovaných zákazok. Ak začneme v bankách, burzách, obchodoch a vzťahoch podporovať verejne obchodovateľné a.s. a živnosti, verte tomu, že SRO-čky sa budú zakladať len na dovoz alebo na činnosti, kde ich obmedzené ručenie bude stačiť.
Uvidíme, čo urobí nová vláda. Či sa dajú smerom podpory tých ciest, ktoré sú dobré a odskúšané, alebo nechajú trh nech sa vyvíja sám a budú pokračovať na ceste trhového hospodárstva predcházajúcej vlády podľa slova trhnúť – urvať. Sme na rázcestí. Ľudia volili zmenu. Zmena je život, ale zmena je aj riziko. Budeme ho spolu s Vami strážiť.
Eva a Andrej