Vážení priatelia,
a už tu máme jeseň. Ráno prichádzame k svojim tátošom o 5 minút skôr, nakoľko si musíme zoškrabať predné sklo. Do benzínu si lejeme prípravky na odstránenie vody a do ostrekovača drahú tekutinu z ONW. Ochladilo sa. V Žiline už pravidelne sneží a my sa tešíme na lyžovačku v Tatrách. Vôbec máme život plný šťastia a radosti. Dokiaľ sme zdraví a bohatí. Ak náhodou ochorieme, potom je to už iná káva. V Liptovskom Mikuláši rozoslali všetkým podnikateľom listy, že jediná poisťovňa, ktorá platí je Všeobecná zdravotná. Presne za 7 dní z miestnej nemocnice vyhodili všetkých pacientov iných poisťovní – okrem Všeobecnej zdravotnej. Veru, veru – reklama preniká všade. Nuž čo, na pútače pri cestách sme si zvykli. Zvykneme si i na to? Do úst nám vložia plechové zuby a do nemocnice budeme chodiť len na čas nutný na operáciu. Veď z narkózy sa môžeme prebrať kľudne aj doma. A doma nám ešte tečie teplá voda – zatiaľ. Pri tejto príležitosti si spomínam na jednu spomienku z roku 1990. Firma, v ktorej som pracoval, kúpila z Londýna elektronické zariadenie, v ktorého cene bola aj inštalácia a oživenie na ľubovoľnom mieste v Európe. Požiadali sme teda o inštaláciu a oživenie v Košiciach. Prišli dvaja vynervovaní chlapci v montérkach, počúvali Mercuryho a pili české pivo. Normálni robotníci. Dobrí chlapci, povedali sme si a vzali sme ich na výlet do Tatier. Keď sme prechádzali okolo cigánskej osady v Letanovciach, naši hostia strašne chceli zastaviť a celé si to nafotografovať. My sme ostali v aute a oni fotili cigánov s rovnakou chuťou ako Tibor Husár. Na našu otázku, načo im to bude, nám porozprávali celkom zaujímavý príbeh.
Keď prišla do ich firmy požiadavka na inštaláciu zariadenia na Východnom Slovensku v Košiciach, nik sa dobrovoľne neprihlásil. Ich informácie o Východnom Slovensku boli – chatrče, nie je vodovod ani kanalizácia, závadná potrava, zlodeji, kriminalita 100%, každý muž je ozbrojený aspoň nožom a každá žena má aspoň kvapavku. Nečudo, že sa tu nikomu nechcelo. Preto vedúci napísal všetky mená a dal ich do klobúka. Losovali. Lós padol na nich. Rozlúčili sa s rodinou a priateľmi – išli. Košice ich prekvapili. V dobrom. Kanalizácia bola, hotel sa im tiež páčil (Slovan), auto sme im zaparkovali do stráženého dvora našej spoločnosti a preto ich neokradli, pivo bolo lacné a dobré a ako sa vyjadrili, ženy sa im tiež zdali pekné a zdravé. Okrem našej strážnej služby nik nebol ozbrojený a naša pracovitosť ich celkom preklvapila. Boli spokojní – lepšie ako v Nemecku. To ale doma nemohli povedať. Preto sa veľmi potešili Letanovciam. Vyfotili 3 farebné filmy. Obrázky mali poslúžiť ako dôkazový materiál z Košíc. Už sa tešili ako budú ukazovať fotografie na dielni a budú komentovať jednotlivé postavy. Cigán a 30 kg nadváhy s roztrhanou košeľou je majiteľ firmy, skoro holé cigánočky- servírky. Proste, mali to vymyslené dobre. Nik iný by už na Slovensko nešiel, no a oni – ak by im dali príslušnú odmenu – oni by to teda absolvovali ešte raz…
Robme všetko pre to, aby v roku 2000 nebolo očakávanie týchto Angličanov skutočnosťou. Veď ak by dnes nafotili naše nemocnice…
Nuž čo, prosperite sa neubránime.
Eva a Andrej