Vážení priatelia,
sme radi, že aj tento mesiac sa Vám môžeme prihovoriť zo stránok nášho časopisu. Konečne je tu máj. Prišlo nezadržateľne teplo a nasleduje už len prosperita. Proste radosť žiť. Na uliciach sa objavili maturanti a maturantky ktorí zbierajú drobné do pohára či klobúka a veselo spievajú svoje piesne. Naši mladí sa snažia kopírovať študentov slávneho Paríža, keď všetci študenti spolu s vedením školy jasali, spievali, ale aj sa opíjali jeden deň v roku. V deň nákupu papiera (pergamenu). Vtedy mali študenti právo na všetko a miestna polícia do ničoho nezasahovala. Nevieme aká bola situácia v Paríži, ale dnes už maturanti strácajú radosť a ich pochody mestom sú až príliš často silové a také chladné. To však nič nezmení na fakte, že pozrieť sa na pekne rozjarených maturantov je aj dnes pekný obrázok. Pri tejto príležitosti aj my bilancujeme, čomu sme verili v čase maturity a ako sa to vyvinulo dnes. V čase našej maturity bol tvrdý socializmus. Pamätáme si, že ak sme chceli pohostiť svojich profesorov, museli sme alkohol prelievať do flašiek s nálepkou salvator, baldovská a tak podobne. Socializmus nás teda učil, že môže sa všetko, len je potrebné to trošku preonačiť, aby komunisti boli spokojní. Vtedy sme nechápali a ani dnes nechápeme, ktorí komunisti. Veď riaditeľ školy si rád vypil vodku zo „salvatorky“, jeho zástupca tiež komunista pil rum z „flaše“ s nálepkou baldovská. A na naše veľké prekvapenie aj kontrola z „úradu“ sa rada ponúkla našou „minerálnou vodou“. Načo sme teda prelievali alkohol do minerálkových fliaš či limonádových konzerv nám ostáva do dnes záhadou. O toho všetkého sú maturanti už ochránení. Nepotrebujú niečo schovávať za nálepku povoleného, aby si to mohli dovoliť dať učiteľom na stôl. Demokracia priniesla aj to, že už skutočne nemusíme učiť deti tak otvorene klamať. Netvrdíme ale, že sa v škole učia hovoriť pravdu. Niekedy keď niekto povedal pravdu, bolo to osobné hrdinstvo a pravda mala „cenu“. Často aj veľmi veľkú „životnú cenu“. Dnes keď si každý hovorí čo chce a všetci to, čo hovoria označujú za pravdu, musíme naučiť našich maturantov rozoznávať „zvuk pravdy“. A to je oveľa ťažšie, ako to bolo za socializmu. Tam bolo jasné, kto je dobrý a kto je zlý. Dnes to už také jasné nie je.
Dnešné deti teda už nežijú v socializme, ale nemajú to ľahšie. Nemôžu to mať ľahšie, nakoľko ani my to nemáme ľahšie. Kapitalizmus je zodpovedný systém v tom, že každý je zodpovedný za to ako žije. A zodpovednosť je veľmi náročná. A čakať zodpovednosť od maturantov? Veď ani my sme v ich veku neboli zodpovední. Len lákadiel bolo menej. Preto sme menej hrešili ako dnešní mladí.
Je tu máj a maturanti spievajú v meste a vyberajú do klobúka. Začínajú život a začína sa im ťažko. Sú ale mladí a plní sily, preto to prežijú s radosťou a nadšením. A nám už neostáva nič iné ako sa pokochať ich zástupom, popočúvať ich piesne a popriať im aj nám všetko najlepšie do ďalšieho života. Veľa práce, veľa šťastia. Veľa optimizmu do ďalšieho vývoja. Nedávno sme videli v Českej republike v predaji tabuľky s názvom: „Nekomunistické pracovisko“. Je škoda, že u nás je týchto pracovísk ešte tak málo.
Veľa trpezlivosti a krásne leto prajeme všetkým.
[Eva a Andrej]