Vážení priatelia,
aj Vám to tak strašne rýchlo uteká? Nevieme posúdiť Vás, ale keď sa pozeráme na svoj život, odsýpa nám to jedna radosť. Prežívame obdobie, na ktoré tak rýchlo nezabudneme. Transfomácia spoločnosti je vec náročná a generácia, ktorá v transformácii žije je generácia stratená. Spoločnosť sa transformuje a jeden nikdy nevie, či brat vrátnika sa cez noc nestal majiteľom voľne sa rozpadajúceho podniku, a tým sa prakticky cez noc dostal vysoko, vysoko, vysoko …
Žiť je v tomto systéme tažké a podnikať ešte horšie. Situácia, ktorá dáva podniky do rúk ľuďom, ktorí nevedia čo s nimi, sa tvrdo odráža v tomto štáte a v našom priestore. Ale čo očakávame od ľudí, ktorí boli naučení z podniku len a len brať. Čo očakávame od ľudí, ktorí sa riadia heslom, len to, čo je doma, to sa počíta. Nedá sa nič iné očákavať ako to, čo je a je potrebné sa na to pripraviť. Najhoršie na tom je, že už mnoho našich priateľov, známych, či len širší okruh ľudí, ktorých poznáme, stále menej a menej rozpráva o rozvoji, a stále viac a viac o prežití srabu, do ktorého sme sa dostali.
Úver sa stáva pre malého a stredného podnikateľa slovo, ktoré stráca význam. Peniaze nemá žiadna banka a úrokové zaťaženie na úrovni 25% je neprijateľné. V kapitalistickej spoločnosti to funguje nasledovne. Dostanete nápad. Bingo!!! Dáte svoj nápad na papier a navštívite banku. Tá Váš nápad ohodnotí a ak je dobrý, tak Vám za 8-12% vypožičia peniaze. Nakoľko konkurencia neexistuje, Vaša pridaná hodnota je niekoľkonásobne vyššia. Začnete vyrábať, pracovať, slúžiť a ak je Váš nápad dobrý, za prvý – druhý rok sa nabalíte. Potom už príde konkurencia, ktorá Váš nápad ukradne. Už nedokážete udržať cenu, ale nevadí. Cenu znížite na úroveň nákladov a ide sa ďalej. Trošku sa zregenerujete a ak ste podnikateľ, príde ďalší nápad… A to je to Bingo. Každý Váš nápad vytvorí niekoľko trvale udržateľných pracovných miest a Vám zabezpečí slušný životný štandard. Nie je to ľahký život. Podnikať dokáže len 5% ľudí. Asi 30% ľudí sa v kapitalistickej spoločnosti zaraďuje na úroveň manažérov. Tí nastupujú vo chvíli, keď sa objaví konkurencia, keď treba skvalitniť prácu, zefektívniť výrobu, službu. Aj títo ľudia sú veľmi vážení. Byť manažérom čo len v druhotriednej reštaurácii je dobrý job. Ostatní ľudia sú riadení, nezamestnaní, alebo štátni úradníci. V niektorých štátoch je tých nezamestnaných a úradníkov toľko, že na dvoch výkonných je jeden úradník či nezamestnaný alebo dieťa či dôchodca. K výkonným patria samozrejme aj manažéri a podnikatelia. Pomer 2:1 je veľmi zlý a napr. USA tento pomer nepripúšťa. Za prezidenta Reagana sa začal zvyšovať počet nezamestnaných, a preto kongres prijal zákon o negatívnych daniach. Ak niekto podniká ako hlavné zamestnanie v USA a v koncoročnom daňovom priznaní nevykáže príjem ani na úrovni zamestnanecného minima (nie je totožné s minimom životným – je vyššie), dostane sa do pásma tzv. negatívnych daní keď mu štát doplatí alebo odpustí všetko do sociálneho minima . Podobne majú najnižšie príjmové skupiny podnikateľov trvalo úľavu na dani z príjmu a splácať tieto úľavy budú až vtedy, keby sa dostali do nadštandardných príjmov.
Tento zákon zlepšil pomer výkonný – živený. V konečnom dôsledku šetrí štátny rozpočet, lebo je menej nezamestnaných, ktorí poberajú sociál či podporu v nezamestnanosti. A čo je najhlavnejšie, pomáha ľuďom úplne konkrétne dokázať, že sú schopní živiť sa vlastnou prácou. Učí ľudí pracovať a zmenšuje im riziko neúspechu.
U nás je to ináč. Podnikatelia sú trvale tlačení do väčších a väčších rizík. Ak majú skutočne dobrý nápad, umožní im pridaná hodnota splatiť zvýšené náklady z rozvoja a ťažko aj tá najlepšia myšlienka dnes pokryje náklady na úver, leasing, mzdy, odvody a dane. Ak sa objaví konkurencia skôr než predpokladáme a my sme nútení znížiť cenu, nielen, že sa nenabalíme, ale celý projekt skončí neúspechom a dlhom. A ak, ako konateľ, nedáte celú spoločnosť rýchlo do bankrotu, ostane tento neúspech na Vás a budú ho dediť ešte aj Vaše deti. Na revitalizáciu nemáme nárok, na investície platené zo zisku tiež nie, podnikateľov každoročne ubúda. Všetci sa ale tvária, že nevedia prečo. Neviete prečo?
Eva a Andrej