Vážení priatelia,
ako nám to krásne uteká. Od jednej voľby prezidenta k ďalšej voľbe. Nesmútime však, podľa pána podpredsedu bude piate či možno už štvrté kolo volieb úspešné. Chlieb a hry. Srandy máme viac ako dosť, ale toho chleba už pomaly ubúda. Po Košickom Pivovare a Mliekárňach vyhlásil bankrot aj Košický Mäsopriemysel. Teda vraj celkom nie, len oficiálne oznámil, že je v prvotnej platobnej neschopnosti. Teda viac prejedol než vychasňoval. A možno aj nie. Pri tejto príležitosti nás vždy napadne metóda bezpečného prenosu údajov cez Internet, ktorá sa nazýva tunelovanie. Je to jednoduchá myšlienka. Pripojím sa na Internet (lacno) a v prostredí Internetu spustím svoj vlastný protokol na prenos údajov. Využívam všetky zdroje Internetu, ale do môjho prenosu nikoho nič. Ten je len pre mňa a je veľmi bezpečný. Som si pri tom vedomý, že keby som mal zabezpečiť rovnaký prenos na vlastných linkách, bolo by to poriadne drahšie (až 100x). Prečo by som to však robil? Vytunelujem a všetok zisk ostane doma. Tunelovanie je teda činnosť, ktorá za minimálnu cenu využíva vybudované štruktúry, kontakty a sieť iného subjektu, ale zisk, ktorý z tejto činnosti plynie si celý necháva spoločnosť, ktorá tuneluje. Prekvapuje nás, koľko čelných manažérov Slovenska sa rozumie do Internetu. Možno do Internetu celkom nie, ale tunelovanie ovládajú dokonale. Nuž čo, prax je vždy podporená dobrým zvládnutím teórie.
Február trošku zaostáva. Len jedna nová daňová kontrola. Nie, že by nám bolo smutno, ale sme si vedomí, že raz to prísť musí. Mohli by dať do augusta pokoj, ale človek si nevyberie. Ukončené kontroly dopadli dobre. Žiadne veľké pokuty neboli. Našu prácu kontrolórky hodnotili veľmi dobre. Teda DPH je viac-menej v kufri. Trošku sa sťažujú, že im dávame len zostavy, ktoré sú v súlade so zákonom Slovenskej republiky a nie sú tam vyznačené také skutočnosti ako je forma úhrady (hotovosť, banka) a ani číslo bankových výpisov tam nemajú… ale zákon to nepredpisuje. A zákon, to je v našom prípade viac ako písmo sväté… Niekedy ako najväčšia výhrada pri kontrole je to, že – prečo to nie je Softip, alebo iný program, ktorý daný kontrolór pozná. Na túto skutočnosť odpovedáme, že za 2-3 roky sa bude vo firmách hovoriť, že prečo to nie je Hajasoft, ale len Softip. Zvyk je železná košeľa, ale oplatí sa aj prezliecť – občas.
Ako sa blížia voľby, máme stále lepšie a lepšie informácie. Nálada sa nám zlepšuje a záujem o prácu narastá. V Prešovskom rádiu Flash bol hosťom hovorca SDK. Hovoril krásne. Budú dlhé úrokové peniaze za minimálny úrok (do 8% p.a.). Budú nové investície, budú dobrí vlastníci, solventní odberatelia, budú byty za prvú splátku do 100 tis. Sk, dlhopisy budú mať hodnotu nie 10 tis., ale 20 tis. Sk , bude, bude, bude…. – raj na zemi. Je dobré, že si konečne aj opozícia uvedomila, že pravda je síce krutá, ale nikoho nezaujíma. Medové reči sú oveľa lepšie a pomáhajú vyhrávať voľby. Teda nechajme sa tošku podplácať, klamať a balamutiť, lebo to je základ politiky ako takej. Tvárme sa teda, že im veríme, a uľahčujme im to. Veď sami viete ako ťažko je predstierať dobrotu a záujem o dobro druhého v atmosfére nekľudu a zloby. Nesťažujme im to. Majú to dosť ťažké – politici naši. SDK teda používa štandardné metódy politického boja. Ľudia tomu hovoria aj mazanie medu okolo huby. A to je dobré. Nezabúdajme však na február pred 50 rokmi. Neznáma strana založená v krčme v Ľubochni, išla heslom: „Čím horšie, tým lepšie“, „Republice více práce, to je naše agitace“, „Buduj vlasť, zachrániš mier“ a pod. Išli agresívnou politikou nenávisti a neznášanlivosti. Budovali akčné výbory národného frontu a spolupracovali s každým, kto im zabezpečil moc (aj s kriminálnymi živlami). V Čechách voľby vyhrali. Na Slovensku nie! Vyhrala ich Demokratická strana, aj Poľnohospodári boli vysoko. Preto istá nemenovaná strana výsledky zmanipulovala a presadila na Slovensko svojho predsedu zboru poverejníkov. Pán Doktor do pol roka vyhodil všetkých Demokratov a zaviedol vládu strán národného frontu.
História nepustí, prostý slovenský človek sa vedel vždy rozhodovať dobre, len potom nekričal dosť silno, keď mu niekto zrušil jeho rozhodnutie.
Našťastie sme sa už naučili kričať. Ale nie sme si celkom istí či to pomôže.
Eva a Andrej