Kvantitatívne uvoľňovanie, ako funguje.

Až do marca roku 2015 mohli štátne dlhopisy nakupovať len súkromné osoby a súkromné banky (ktorých sme volali investor).  Nakupovali ich za peniaze, ktoré mali z vkladov, ale aj peniaze,  ktoré mali v banke cez multiplikáciu. Samozrejme banka si môže aj požičať. To všetko ide a je to zákonné. Najkrajšia je multiplikácia. Ak niekto dá do banky svoj vklad napr. 100,-€ tak banka, ktorá používa tzv. frakčné bankovníctvo (a to je skoro každá banka), tak si nechá u seba len časť týchto peňazí a zvyšok požičia na úrok.

Príklad vklad 100,-€, rezerva 20% (už sú banky ktoré majú rezervu len 2%, ale pre istotu dáme 20%). Výsledok v banke ostane 20,-€ a 80,-€ sa požičia. Po sérií bankových operácií z 80,-€ ostanú niekomu tieto peniaze na bankovom účte. Nová alebo aj tá istá banka nasadí multiplikáciu a z 80,-€ to rozdelí 16,-€ nechá v banke a 64,-€ požičia… a tak postupne až všetkých 100,-€ ostane v bankách ako rezerva a už nie je čo deliť. To nastane po cca 20 tich „vkladoch“ a vypožičaní. Koľko peňazí banky na moju 100,-€ požičajú? Pre excel jednoduchá úloha. Moja stovka umožnila dať úver 400,-€ rôznym bankám a ešte celá stovečka – 100,-€ ostalo v bankách ako rezerva. To samozrejme platí, ak je rezerva (frakcia) 20%. Ak je to 5% alebo 2% dostaneme iné ale nie menej zaujímavé čísla… Aj takto vznikajú nové peniaze. Za tieto peniaze banky kupovali aj štátne dlhopisy.

Štáty sa naučili, že vďaka multipikácii peniaze vlastne nemajú hodnotu. Preto začali politici viac míňať ako zarábať. Veď ako dobre znie, keď vojaci, policajti, učitelia, úradníci a v neposlednom rade samotní politici budú mať pekné platy. Preto je deficitný štátny rozpočet. Minieme viac ako zarobíme, ale požičiame si. Skoro zadarmo! Často krát za menej ako je inflácia. To sa oplatí!

V 03/2015 skončil aj tento zdroj peňazí. Štátne dlhopisy už ľahko nekupovali ani komerčné banky ani súkromné osoby. Zdroj vyschol. Preto naši géniovia v ECB (Európska centrálna banka) vymysleli neštandardné opatrenie (ktoré sa ale za 5 rokov stalo štandardom) a to výkup aktív komerčných bánk za peniaze, ktoré boli kvantitatívne uvoľnené. Tieto nákupy zatiaľ podporujú hospodársky rast v EU a držia infláciu pod 2%. Bingo! Krokom jedna je teda nákup ECB dlhopisov od bánk. Nákup týchto dlhopisov za peniaze, ktoré boli uvoľnené z ničoho paradoxne drží hodnotu dlhopisov bánk a samozrejme takto vytvára úplne „nové peniaze“ v bankovom systéme. V dôsledku toho dochádza k zlacňovaniu úverov, nakoľko peniaze pre banky už nemajú žiadnu hodnotu. Občania aj podniky si môžu viac požičiavať a zároveň brať nové úvery a splácať mini tie staré nevýhodné… Výsledkom je viac investícií a lepšia spotreba obyvateľstva… Bingo!

Koncom 2019 bolo na trhu peňazí už priveľa. Veľa peňazí a menej ľudí/podnikov, ktorí si chcú požičať. Všetci si preklopili svoje úvery za 0,05% úroku, samozrejme, tie ktoré mohli. Viac sa nedalo. Trh ustal. V tomto momente povoľujú štátne orgány celého sveta nový manéver. Priamo štáty a štátne fondy môžu kupovať akcie súkromných podnikov. Dochádza k stabilizácii akciového trhu. Ceny akcií rastú. Ťažko je konkurovať súkromným investorom na akciovom trhu, ak ich konkurentmi sú štátne fondy. Štáty, ktoré vďaka kvantitatívnemu uvoľňovaniu majú lacných peňazí toľko – koľko chcú. Schéma sa uzatvorila. Business pre osoby ale aj banky sa pomaly skončil…

Takto to pekne fungovalo celých 5 rokov. Potom prišiel Covidko. Covidko je veľmi zlý tvor, ktorý zabezpečil, že ekonomika zastala. Nastala reálna potreba požičiavania si nových peňazí, nových štátnych dlhopisov, nových odkupovaní bankových aktív cez ECB, nových úverov… Covidko zachránil banky! Ako dlho to bude fungovať? To už je iná rozprávka a o tom určite nabudúce.

PS: Mnoho mojich kamarátov sa ma pýta ako sa dá zabrániť multiplikácii? Jednoducho! Nechajte si svoje peniaze doma. Žiadne vkladové účty, žiadne sporiace bankové produkty. Žiadne vklady – žiadna multiplikácia. Tak či tak nám banky za vklady dajú nulá celá nulá nič percent úroku. Alebo ak môžete dať peniaze deťom, aby si kúpili potrebné auto, byt, novú posteľ neváhajte… veď prečo ich dávať banke, ak Vám za peniaze ručí len 2% frakčného bankovníctva ?!? 🙂

S láskou,  Ing. Andrej Halaga

Neprešlo jazykovou úpravou!

Posledné dni pre pripojenie sa k eKase

Len približne dva týždne zostávajú pre pripojenie sa k eKase podnikateľom, ktorí ešte eKasu nemajú. Finančná správa bude hneď v januári kontrolovať tých podnikateľov, ktorí eKasu mať nebudú a napriek tomu budú prijímať platby a evidovať tržby. Pokuta sa môže vyšplhať až na 20 000 eur, hrozí aj strata živnostenského oprávnenia.  

Finančná správa avizuje prísne kontroly dodržiavania zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice (zákon č. 289/2008 Z. z.). „Počas prvých januárových dní sa vyberieme na kontrolu k tým podnikateľom, u ktorých budeme vidieť, že si eKasu nezaobstarali a napriek tomu majú prevádzky otvorené a prijímajú tržby. A budeme naozaj nekompromisní,“ povedal generálny riaditeľ sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík finančnej správy Ladislav Hanniker. Finančná správa upozorňuje, že nepripojenie sa k systému eKasa môže podnikateľov v novom roku vyjsť draho. Najnižšia pokuta sa totiž pohybuje na úrovni 330 eur, za opakované porušenie hrozia násobky. Pokuty sa môžu vyšplhať až na 20 000 eur, prípadne hrozí odňatie živnostenského oprávnenia.

Od 01.01.2020 už nebude existovať výnimka pre neudeľovanie pokút podnikateľom, ktorí ešte v súčasnosti eKasu nemajú. Ak sa však niekto nepripojí do 01.01.2020, nebude to automaticky problém, avšak len v prípade, ak bude prevádzka zatvorená. Problém bude, ak bude prevádzka fungovať a podnikateľ v prevádzke bude vydávať pokladničné doklady a teda evidovať tržbu mimo eKasy. „Máme informácie, že niektorí podnikatelia začnú svoje podnikanie až neskôr v januári, resp. budú niektoré prevádzky z dôvodu dovoleniek a inventúr začiatkom januára zatvorené. V takom prípade si musia podnikatelia eKasu zriadiť do termínu otvorenia a nemusí sa tak stať hneď k 1.januáru,“ vysvetlil Hanniker.

Finančná správa však jednoznačne odporúča, aby si nepripojení podnikatelia zaobstarali eKasu čo najskôr. Kapacity dodávateľov online registračných pokladníc a servisných technikov môžu byť  rezervované dopredu. „Na druhej strane, existujú riešenia, ktoré sa dajú využiť v prípade, ak by konkrétny dodávateľ pokladnice nevedel zabezpečiť pre svojho klienta eKasu do konca roka. Jedným riešením je virtuálna registračná pokladnica. Druhým riešením je zmena dodávateľa. Na trhu totiž existujú desiatky iných dodávateľov,“ dodal Hanniker. Finančná správa totiž do dnešného dňa udelila už 47 certifikácií. Kompletný zoznam certifikovaných riešení je dostupný na portáli finančnej správy.

Povinnosť auditu od roku 2020

Od roku 2020 sa zdvojnásobujú veľkostné kritériá, po splnení ktorých sa bude firiem týkať povinnosť auditu a zároveň sa ich okruh rozširuje aj o verejné obchodné spoločnosti a komanditné spoločnosti.

Dňa 15.10.2019 schválila Národná rada Slovenskej republiky novelu zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o účtovníctve”). Najväčšie zmeny v zákone o účtovníctve sa týkajú povinností overovania účtovnej závierky audítorom.

Povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom vo verejnej obchodnej spoločnosti a komanditnej spoločnosti od 2020

V znení zákona o účtovníctve platnom do konca roku 2019 je ustanovená povinnosť overiť audítorom riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku pre družstvá a pre akciovú spoločnosť, jednoduchú spoločnosť na akcie a pre spoločnosť s ručením obmedzeným, ak spĺňajú veľkostné kritériá.

Od 1.1.2020 majú povinnosť overiť riadnu a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku aj verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť, ktoré splnia veľkostné kritériá. Prvýkrát budú mať povinnosť overiť účtovnú závierku za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1.1.2020.

Veľkostné kritériá pri povinnosti overenia účtovnej závierky audítorom od roku 2020

V účtovnom období začínajúcom najskôr 1.1.2020 bude mať povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom družstvo, akciová spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akcie, spoločnosť s ručením obmedzeným, verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť, ktorá ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobia splnila aspoň dve z nasledujúcich podmienok:

  • celková suma majetku presiahla 2 000 000 eur,
  • čistý obrat presiahol 4 000 000 eur,
  • priemerný prepočítaný počet zamestnancov v účtovnom období presiahol 30.

Úprava nelegálnej práce od roku 2020 – zamestnanie rodinného príslušníka

Právna úprava nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania do konca roka 2019 hovorí, že zamestnávateľ môže formou závislej práce zamestnať rodinného príslušníka aj bez uzatvorenia riadneho pracovnoprávneho vzťahu, čiže bez podpísania pracovnej zmluvy alebo dohody, ak je týmto zamestnávateľom fyzická osoba – živnostník.

Od roku 2020 sa rozširuje výnimka z nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania aj na s.r.o., ktorá má jedného spoločníka, zatiaľ čo doteraz sa výnimka vzťahovala len na živnostníkov.

Kto je myslený ako rodinný príslušník? Je to príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel podnikateľa – živnostníka alebo podnikateľa – spoločníka, pričom platí, že musí byť buď dôchodkovo poistený, poberateľ dôchodku podľa osobitných predpisov alebo žiakom či študentom do 26 rokov.

Pri posudzovaní, či je výnimku možné uplatniť, sa neberie ohľad na počet zamestnancov spoločnosti s ručením obmedzeným. Fyzická osoba, ktorá je jediným spoločníkom v spoločnosti s právnou formou spoločnosti s ručeným obmedzeným tak môže zamestnávať aj desiatky zamestnancov, a zároveň „zamestnať“ bez dohody či pracovnej zmluvy aj svojich rodinných príslušníkov. To teda znamená, že dôležitým kritériom pre zamestnanie rodinného príslušníka je, že s.r.o. nemá viacero spoločníkov. Ak by spoločnosť zmenila počet spoločníkov na 2 a viac, potom nie je možné túto výnimku uplatniť.

Ďalšie informácie o nelegálnej práci je možné nájsť v zákone č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon vymedzuje pojmy, ako aj kontrolu a sankcie za porušenie zákona.

Zdroj: www.podnikajte.sk

Máte ročný obrat do 100 000 EUR? Novela zákona o dani z príjmu znižuje daň na 15%

Novela zákona o dani z príjmov od roku 2020 znižuje sadzbu dane vybraným daňovníkom z 21 % na 15 % a prináša mnohé ďalšie zmeny.

Poslanci totiž schválili novelu zákona o dani z príjmu z dielne SNS, podľa ktorej sa sadzba dane z príjmov právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov s ročným obratom do 100 tisíc eur znižuje zo súčasných 21 % na 15 %. Schválenú novelu ešte musí podpísať prezidentka.

Znížená sadzba sa bude uplatňovať už za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2020. Použije sa i v prípade osobitného základu dane pri presune majetku daňovníka alebo podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia (tzv. exit tax alebo daň na odchode).

V prípade platenia preddavkov na obdobie, počas ktorého ešte nebude jasné, či podmienka obratu bude splnená a výška sadzby dane tak nebude dopredu známa, sa použije pre výpočet preddavkov sadzba dane 21 %.

Novela prináša nový pojem – mikrodaňovník, ktorý je potrebné odlíšiť od pojmu mikro účtovnej jednotky, a ktorý sa bude posudzovať podľa úplne iných, staro-nových pravidiel. Staro-nové z dôvodu, že kritériá na zaradenia podnikateľov ako mikrodaňovníkov vychádzajú zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „zákon o DPH“). Zaradia sa tu tí daňovníci, ktorých príjmy (výnosy) nepresiahnu sumu ako suma obratu pre povinnosť registrácie podľa zákona o DPH, a to 49 790 eur. Postavenie mikrodaňovníka však môže daňovník nadobudnúť prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2021.

O ďalších zmenách vás budeme postupne informovať.

Zdroj: www.podnikajte.sk

Povinnosť vyobrazenia vzoru pokladničného dokladu pri používaní pokladnice e-kasa klient

Od 1. júla 2019 podnikatelia, ktorí sú povinní evidovať svoje tržby prostredníctvom registračnej pokladnice, majú povinnosť používať pokladnicu nazývanú „e-kasa klient“ (ďalej len „eKasa“). Podnikatelia majú možnosť vybrať si používanie on-line registračnej pokladnice alebo virtuálnej registračnej pokladnice.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o používaní ERP je podnikateľ povinný po zaevidovaní tržby v pokladnici eKasa odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad (okrem kópie pokladničného dokladu) ihneď po jeho vytlačení v pokladnici eKasa.

Tento vyhotovený pokladničný doklad pokladnicou eKasa môže podnikateľ kupujúcemu zaslať napr. na e-mail alebo sprístupniť v elektronickej podobe, ak o to kupujúci požiada, pred vytlačením pokladničného dokladu. V takomto prípade pokladničný doklad z eKasy podnikateľ nevytlačí, nakoľko túto povinnosť si splní zaslaním uvedeného dokladu do elektronickej schránky kupujúceho.

Pokladničný doklad vyhotovený pokladnicou eKasa, ktorý predávajúci odovzdá kupujúcemu musí obsahovať všetky zákonom stanovené náležitosti.

Podnikateľ používajúci pokladnicu eKasa  je podľa § 8 ods. 5 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 289/2008 Z. z.“) na každom predajnom mieste povinný sprístupniť vyobrazenie pokladničného dokladu, ktorý vyhotovuje každou pokladnicou eKasa.

Sprístupnenie vyobrazeného pokladničného dokladu musí byť pre kupujúceho jednoznačné, prehľadné, zrozumiteľné, ľahko prístupné a dobre čitateľné. Ak je na predajnom mieste umiestnených viac pokladníc eKasa toho istého typu, toto vyobrazenie pokladničného dokladu nemusí byť pri každej pokladnici eKasa.

Povinné náležitosti pokladničného dokladu

V § 8 ods. 7 zákona o používaní ERP sú uvedené nasledujúce náležitosti:

  • kód pokladnice eKasa,
  • daňové identifikačné číslo (DIČ) – ak podnikateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
  • identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty (IČ DPH) – ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
  • identifikačné číslo organizácie (IČO) – ak podnikateľovi bolo pridelené,
  • obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania,
  • overovací kód podnikateľa,
  • dátum a čas vyhotovenia,
  • poradové číslo pokladničného dokladu,
  • označenie tovaru alebo označenie služby, množstvo tovaru alebo rozsah služby a priradenie sadzby dane z pridanej hodnoty (okrem toho, ak platiteľ DPH uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane),
  • unikátny identifikátor pokladničného dokladu,
  • cenu tovaru alebo služby,
  • základ DPH (ak je podnikateľ platiteľ DPH) v členení podľa sadzieb (okrem platiteľa, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania DPH),
  • sadzbu DPH, prípadne údaj o oslobodení od DPH (ak je podnikateľ platiteľ DPH) v členení podľa sadzieb (okrem platiteľa, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania DPH),
  • výšku DPH spolu (ak je podnikateľ platiteľ DPH) v členení podľa sadzieb (okrem platiteľa, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania DPH),
  • QR kód,
  • zaokrúhlenie ceny,
  • celkovú sumu platenej ceny.

V prípade, ak ide o úhradu faktúry alebo jej časti, povinnými náležitosťami pokladničného dokladu z pokladnice eKasa sú najmä tieto údaje:

  • kód pokladnice eKasa,
  • číslo faktúry,
  • identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty (IČ DPH) – ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
  • daňové identifikačné číslo (DIČ) – ak podnikateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
  • identifikačné číslo organizácie (IČO) – ak podnikateľovi bolo pridelené,
  • dátum a čas vyhotovenia,
  • obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania,
  • zaokrúhlenie ceny,
  • celkovú sumu platenej ceny,
  • poradové číslo pokladničného dokladu,
  • unikátny identifikátor pokladničného dokladu,
  • QR kód,
  • overovací kód podnikateľa.

Povinné náležitosti pokladničného dokladu na zvýraznenie

Podnikateľ je povinný zvýrazniť na pokladničnom doklade vyhotovenom ORP alebo VRP

  • kód pokladnice eKasa,
  • dátum,
  • čas,
  • celkovú sumu platenej ceny,
  • unikátny identifikátor dokladu,
  • overovací kód podnikateľa.

Na offline pokladničnom doklade vyhotovenom ORP sú povinné zvýrazniť:

  • kód pokladnice eKasa,
  • dátum,
  • čas,
  • celkovú sumu platenej ceny,
  • podpisový kód podnikateľa,
  • overovací kód podnikateľa.

Vzor pokladničného dokladu nájdete tu 

Zdroj: www.podnikajte.sk, Finančná správa Slovenskej republiky

Register partnerov verejného sektora – čo je to a kedy je potrebné sa registrovať?

Život so sebou prináša rôzne situácie a človek nikdy nevie všetko. Preto dnes začínam článok osobnejšie. Vedeli ste, že ak sa chcete zapojiť do verejnej súťaže, resp. verejného obstarávania, musíte sa registrovať v Registri partnerov verejného sektora? Ja osobne, som ani nevedela, že tento register existuje. Ale čo presne tento register je? A musím sa do neho registrovať vždy? Aké sú podmienky? Tieto všetky otázky mi napadli, preto som začala hľadať informácie. A aby ste tieto informácie nemuseli hľadať aj vy, tak nižšie je stručný prehľad odpovedí.

Čo je register partnerov verejného sektora

Register partnerov verejného sektora (RPVS) je zákonom ustanovený zoznam údajov o partneroch verejného sektora.

Právna úprava RPVS:

  • zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
  • vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 328/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory podaní do registra partnerov verejného sektora​​.

Partnerom verejného sektora je fyzická osoba a právnická osoba, ktorá prijíma od štátu, samosprávy a iných subjektov verejného sektora  peňažné plnenie alebo majetok nad zákonom určený limit. Do registra sa ďalej povinne zapisujú – pri zohľadňovaní finančných limitov – tie osoby, ktoré uzatvárajú zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu podľa predpisov o verejnom obstarávaní, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, osoba na ktorú je postúpená alebo inak prevedená pohľadávka voči štátu alebo subjektom verejného sektora, ako aj subdodávatelia. Partnerom verejného sektora sú aj zdravotné poisťovne.

Do RPVS sa môžu dobrovoľne zapisovať aj fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nie sú partnermi verejného sektora. Platformu rozkrývania konečných užívateľov výhod v registri partnerov verejného sektora môžu využívať aj iné subjekty ako partneri verejného sektora, napríklad obchodní partneri pre svoje B2B obchodné vzťahy.

Partner verejného sektora sa nezapisuje do RPVS sám. Na tento účel si musí zabezpečiť oprávnenú osobu (v zmysle zákona je to advokát, notár, banka, pobočka zahraničnej banky, audítor či daňový poradca so sídlom alebo miestom podnikania na území SR), s ktorou musí uzavrieť dohodu o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora. Následne táto oprávnená osoba vykonáva za partnera verejného sektora všetky úkony týkajúce sa RPVS (teda nielen prvozápis, ale aj zmenu či výmaz zapísaných údajov).

RPVS sa vedie len v elektronickej podobe a táto je právne záväzná. Právna záväznosť znamená, že údaje zverejnené v RPVS sú účinné voči všetkým a nie je potrebné ich pred orgánmi verejnej moci preukazovať, t.j. orgán verejnej moci si má možnosť tieto údaje zistiť sám.

Podmienky zápisu do RPVS

Existujú štyri základné podmienky, kedy má subjekt povinnosť posúdiť, či mu vyplýva povinnosť zápisu do RPVS:

  1. Subjekt je fyzickou alebo právnickou osobou (podnikateľom aj nepodnikateľom), ktorá spĺňa niektorú z definícií partnera verejného sektora podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona (teda prijíma z verejných zdrojov plnenia – či už vo forme finančných prostriedkov, alebo majetku; uzatvára s verejným obstarávateľom zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní; nadobúda pohľadávku od štátu; prípadne uzatvára zmluvu so zdravotnou poisťovňou.
  2. Uvedené plnenia prijíma na základe zmluvy či iného právneho úkonu.
  3. Plnenia prekračujú zákonom ustanovené limity.
  4. Nie je vylúčený z pôsobnosti zákona.

Povinnosť zápisu do registra sa v prípade zmluvných vzťahov viaže na moment pred uzavretím zmluvy. Uvedené vyplýva napr. z ustanovenia § 42b zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý hovorí, že subjekt verejného sektora nemôže uzavrieť zmluvu s tým, kto nie je zapísaný v RPVS a má túto povinnosť. Zároveň pred týmto uzavretím zmluvy vzniká verejnému sektoru povinnosť „overiť“, či subjekt povinnosť zápisu do registra splnil.

Pokiaľ plnenie plynie priamo na základe rozhodnutia štátneho orgánu, povinnosť zápisu vzniká pred vydaním tohto rozhodnutia.

Osobitne treba pristupovať k okamihu zápisu do RPVS v prípadoch držiteľov tzv. verejných licencií (napr. povolenie na činnosť zdravotnej poisťovne, banské oprávnenie atď.). V týchto prípadoch je zápis do RPVS podmienkou vydania licencie, a teda zápis sa musí vykonať ešte pred udelením licencie. Ak sa tak neudeje, licenciu nemožno vydať.

Finančné limity

Pri posudzovaní partnerov verejného sektora sa berú do úvahy aj finančné limity. To znamená, že na to, aby sa fyzická osoba alebo právnická osoba považovala za partnera verejného sektora nestačí, aby spĺňala definičné kritériá, ale zároveň musí byť splnená podmienka finančného limitu.

Finančné limity sú nastavené nasledovne:

V prípade partnera verejného sektora ide o limit nad 100.000 eur, ak ide o jednorazové plnenie alebo 250.000 eur v kalendárnom roku, ak ide o opakujúce sa plnenie. Vždy sa berie do úvahy jedna transakcia so štátom, jednotlivé transakcie z viacerých zmlúv sa nesčítavajú.

V prípade partnera verejného sektora, ktorý nadobúda majetok ide o limit nad 100.000 eur.

V prípade, ak vopred zo zmluvy nie je vôbec zrejmé, v akej výške má byť plnenie poskytnuté a teda nie je možné preukázateľne zistiť, či výška poskytnutého plnenia bude nad rámec uvedených finančných limitov, povinnosť zápisu vzniká až v časovom úseku pred poskytnutím toho plnenia, ktorým má dôjsť k prekročeniu uvedených limitov. Uvedená situácia môže vzniknúť najmä pri opakujúcich sa plneniach, kedy bude výška plnenia zo strany štátu závislá od vopred neurčitých či premenných skutočností (napr. od počtu odpracovaných hodín, od počtu výrobkov, od výšky dosiahnutého zisku a pod.). Ak je výška plnenia určená aspoň v rámcovej zmluve a táto presiahne finančné limity, povinnosť zápisu do RPVS je daná.

Limity, uvádzané v zákone sa posudzujú vrátane DPH. Ak je napríklad v kúpnej zmluve dohodnutá kúpna cena 90 000 eur + DPH, tak je prekročený limit 100 000 eur, keďže výsledné plnenie prekračuje limit 100 000 eur.

Kto je registračný orgán a ako vykonať registračné konanie?

Registračné konanie vykonáva registrujúci orgán. Registrujúcim orgánom pre celé územie SR je Okresný súd Žilina. Registračné konanie na Okresnom súde Žilina zabezpečujú vyšší súdni úradníci a sudcovia.

Registračné konanie v sebe zahŕňa prvý zápis do registra (prvozápis), zmenu zapísaných údajov a dobrovoľný výmaz z registra.

Registračné konanie je plne elektronické, t.j. všetky podania oprávnenej osoby vrátane príloh adresované Okresnému súdu Žilina musia byť v elektronickej podobe a autorizované. Listinné podania nie sú prípustné a neprihliada sa na ne.

Pre vykonanie podania v rámci registračného konania treba využiť príslušnú elektronickú službu.

Registračné konanie je bezplatné.

Registrujúci orgán vykoná zápis, ak návrh na zápis podala oprávnená osoba, ak je návrh na zápis úplný, ak sú spolu s návrhom na zápis predložené povinné prílohy, ak konečný užívateľ výhod uvedený v návrhu na zápis zodpovedá konečnému užívateľovi uvedenému vo verifikačnom dokumente a ak verifikačný dokument spĺňa náležitosti, resp. ak sú pripojené povinné prílohy. Ak nie sú splnené podmienky pre vykonanie zápisu, registrujúci orgán návrh odmietne. Proti odmietnutiu vykonania zápisu možno podať námietky v lehote 15 dní od doručenia oznámenia.

Lehota na vybavenie návrhu na zápis je 5 pracovných dní.

Návrh na zápis, zmenu či výmaz údajov môže podať len oprávnená osoba, ktorá má s partnerom verejného sektora uzavretú písomnú dohodu o plnení oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora. Návrh ktorý by podal partner verejného sektora resp. iná osoba bude registrujúcim orgánom odmietnutý.

 

Zdroj: Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 328/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory podaní do registra partnerov verejného sektora​​

Odvody SZČO (živnostníkov) do zdravotnej a Sociálnej poisťovne od 1.1.2020

Odvody SZČO (živnostníkov) do Sociálnej a zdravotnej poisťovne sa zvyšujú v závislosti od zvýšenia priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom.

Odvody do zdravotnej poisťovne

Minimálnym základom SZČO na zdravotné poistenie sa rozumie 50 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu. Priemerná mesačná mzda za rok 2018 bola vo výške 1 013 eur. Minimálny základ SZČO na rok 2020 na zdravotné poistenie je 506,50 eur.

Maximálny základ SZČO na zdravotné poistenie bol zrušený k 1.1.2017.

Minimálne odvody SZČO (živnostníka) do zdravotnej poisťovne od 1.1.2020 sú vo výške 70,91 eur (506,50*0,14). Pre fyzické osoby so zdravotným postihnutím (SZČO) sú minimálne odvody do zdravotnej poisťovne od 1.1.2020 vo výške 35,45 eur. Prvýkrát sa nová výška preddavkov na zdravotné poistenie zaplatí do 8.2.2020 za mesiac január 2020.

Odvody do sociálnej poisťovne

Minimálny vymeriavací základ pre platenie odvodov do Sociálnej poisťovne sa vypočíta rovnako, ako minimálny základ určený pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie. Od 1.1.2020 je minimálny vymeriavací základ pre odvody do Sociálne poisťovne vo výške 506,50 eur.

Maximálny vymeriavací základ pre odvody do Sociálnej poisťovne od 1.1.2020 sa vypočíta ako 7-násobok z jednej dvanástiny 12-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej štatistickým úradom za rok 2018. Suma maximálneho vymeriavacieho základu na sociálne poistenie SZČO (živnostníkov) je od 1.1.2020 v sume 7 091 eur.

Od 1.1.2020 je minimálna výška odvodov SZČO do Sociálnej poisťovne vo výške 167,89 eur. Maximálna suma odvodov SZČO do Sociálnej poisťovne je od 1.1.2020 vo výške 2 350,66 eur. Prvú platbu poistného v sume 167,89 eur je nutné uskutočniť najneskôr do 8.2.2020 (za mesiac január).

Zdroj: www.podnikajte.sk

Finančná správa upozorňuje: eKasu je potrebné používať ihneď po jej dodaní

Novú registračnú pokladnicu, online napojenú na systém Finančnej správy (FS) SR (známu ako „eKasa“), musia podnikatelia používať ihneď po jej dodaní od výrobcu, dovozcu alebo distribútora.

Prechodné obdobie do konca roka, počas ktorého nebude FS SR udeľovať pokuty, bolo zákonom upravené len preto, aby mali podnikatelia čas zabezpečiť si eKasu od svojich výrobcov. Neznamená to, že eKasu do konca roka používať nemusia, informovala v stredu FS SR.

Finančná správa preto upozorňuje, že podnikatelia nemajú čas so začatím používania eKasy do konca roka, ale musia v nej evidovať tržby hneď, ako ju dostanú od výrobcu, dovozcu alebo distribútora.

Prechodné obdobie sa týka iba udeľovania pokút, no neplatí pre používanie eKasy. Odklad pri ukladaní pokút sa tak vzťahuje iba na podnikateľov, ktorí doteraz evidovali tržby v ERP, požiadali o kód pokladnice „eKasa klient“ pre online registračnú pokladnicu, ale ešte im nebola dodaná.

Zdroj: Finančná správa SR, www.hnonline.sk