Autor: Ing. Jana Mydlárová

Publikované

Nárok na stravné lístky od 1.7.2019

Na stravné má nárok zamestnanec v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. služobný pomer policajtov, väzenských dozorcov, hasičov), ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Dohodári vykonávajúci plnenie pracovných úloh na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemajú nárok na stravné.

Nárok na stravné nemá zamestnanec, ktorý:

  • je na materskej dovolenke,
  • je na rodičovskej dovolenke,
  • je práceneschopný,
  • má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z iných dôvodov alebo
  • ktorému nastali prekážky v práci.

Hodnota stravného

Podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce musí hodnota stravovacej poukážky (stravného lístka) predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1.7.2019 je hodnota stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín vo výške 5,10 €. Minimálna hodnota stravovacej poukážky (stravného lístka) je od 1.7.2019 v sume 3,83 €.

Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravné minimálne 55 % z ceny jedla. Môže prispievať maximálne do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Príspevok zamestnávateľa sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Zamestnávateľ môže teda poskytovať zamestnancovi minimálne sumu 2,11 € (55% z 3,83 EUR) a maximálne sumu 2,81 € (55% z 5,10 EUR).

Okrem povinného príspevku zamestnávateľa môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancom príspevok na stravné aj zo sociálneho fondu. Výška príspevku na stravné zo sociálneho fondu je limitovaná len výškou financií, ktoré sú v sociálnom fonde a rozhodnutím zamestnávateľa.

Zvyšok z hodnoty stravného lístka buď zamestnávateľ strhne zo mzdy zamestnanca, prípadne mu zamestnanec zaplatí čiastku v hotovosti, alebo môže zamestnancovi poskytnúť “zamestnanecký benefit” vo forme dobrovoľného príspevku zamestnávateľa na stravné.

Dobrovoľný príspevok na stravné je pre zamestnávateľa nedaňový výdavok. U zamestnanca je hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom oslobodená od dane z príjmov, teda nezvyšuje mzdu zamestnanca.

Výdaj lístkov zamestnancom

Zamestnávateľ štandardne vydáva zamestnancom stravné lístky začiatkom mesiaca na aktuálny mesiac. Pri výdaji však musí zohľadniť rozdiely medzi stravnými lístkami vydanými v predošlom mesiaci a počtu skutočne odpracovaných dní zamestnancom v predošlom mesiaci.

Publikované

Odvody SZČO (živnostníkov) do zdravotnej a Sociálnej poisťovne od 1.1.2020

Odvody SZČO (živnostníkov) do Sociálnej a zdravotnej poisťovne sa zvyšujú v závislosti od zvýšenia priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom.

Odvody do zdravotnej poisťovne

Minimálnym základom SZČO na zdravotné poistenie sa rozumie 50 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu. Priemerná mesačná mzda za rok 2018 bola vo výške 1 013 eur. Minimálny základ SZČO na rok 2020 na zdravotné poistenie je 506,50 eur.

Maximálny základ SZČO na zdravotné poistenie bol zrušený k 1.1.2017.

Minimálne odvody SZČO (živnostníka) do zdravotnej poisťovne od 1.1.2020 sú vo výške 70,91 eur (506,50*0,14). Pre fyzické osoby so zdravotným postihnutím (SZČO) sú minimálne odvody do zdravotnej poisťovne od 1.1.2020 vo výške 35,45 eur. Prvýkrát sa nová výška preddavkov na zdravotné poistenie zaplatí do 8.2.2020 za mesiac január 2020.

Odvody do sociálnej poisťovne

Minimálny vymeriavací základ pre platenie odvodov do Sociálnej poisťovne sa vypočíta rovnako, ako minimálny základ určený pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie. Od 1.1.2020 je minimálny vymeriavací základ pre odvody do Sociálne poisťovne vo výške 506,50 eur.

Maximálny vymeriavací základ pre odvody do Sociálnej poisťovne od 1.1.2020 sa vypočíta ako 7-násobok z jednej dvanástiny 12-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej štatistickým úradom za rok 2018. Suma maximálneho vymeriavacieho základu na sociálne poistenie SZČO (živnostníkov) je od 1.1.2020 v sume 7 091 eur.

Od 1.1.2020 je minimálna výška odvodov SZČO do Sociálnej poisťovne vo výške 167,89 eur. Maximálna suma odvodov SZČO do Sociálnej poisťovne je od 1.1.2020 vo výške 2 350,66 eur. Prvú platbu poistného v sume 167,89 eur je nutné uskutočniť najneskôr do 8.2.2020 (za mesiac január).

Zdroj: www.podnikajte.sk

Publikované

Cestovné náhrady v roku 2019 – zmeny základnej náhrady za kilometer a výšky stravného

Cestovné náhrady za použitie súkromného vozidla zamestnanca v roku 2019

Cestovné náhrady zamestnanca (príp. iných osôb, napr. konateľa či spoločníka) upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“). V prípade, ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije iné cestné motorové vozidlo ako je motorové vozidlo poskytnuté zamestnávateľom (t. j. súkromné motorové vozidlo), patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy, ako aj náhrada za spotrebované pohonné látky.

Od 1.6.2019 platí výška základnej náhrady za km pri použití:

  • jednostopového vozidla (napr. motocyklu) alebo trojkolky: 0,053 € / km,
  • osobného cestného motorového vozidla: 0,193 € / km,
  • iného vozidla (napr. autobusu, nákladného auta, traktoru): výška náhrada závisí od dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Aj po 1.6.2019 sa výsledná suma základnej náhrady zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Stravné zamestnanca v roku 2019

Zamestnanec vyslaný na tuzemskú alebo zahraničnú pracovnú cestu má nárok na náhrady, ako je stravné, vreckové, náhradu cestovných výdavkov, či výdavkov za ubytovanie.

Legislatíva, ktorá upravuje nárok na cestovné náhrady, je zákon o cestovných náhradách.

Cestovné náhrady, na ktoré má zamestnanec nárok na pracovnej ceste sa trocha líšia, a to v závislosti od toho, na akú pracovnú cestu bol zamestnanec vyslaný. Môže ísť o:

  • tuzemskú pracovnú cestu, alebo
  • zahraničnú pracovnú cestu.

Zamestnanec má nárok na stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty, a to v závislosti od dĺžky trvania pracovnej cesty v daný kalendárny deň. Výška nároku sa teda líši časom trvania pracovnej cesty a jeho zaradenia do časového pásma.

Od 1. júla 2019 sú sumy stravného pri tuzemskej pracovnej ceste nasledovné:

  • pri časovom pásme 5 až 12 hodín: 5,10 €,
  • pri časovom pásme nad 12 hodín až 18 hodín: 7,60 €
  • a pri časovom pásme nad 18 hodín: 11,60 €.

V prípade, ak by pracovná cesta trvala menej ako 5 hodín a zamestnanec nemá možnosť sa stravovať zvyčajným spôsobom, zamestnávateľ mu môže poskytnúť stravné až do sumy stravného pre časové pásmo 5 a ž12 hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie.

Ak zamestnancovi na pracovnej ceste bolo poskytnuté stravovanie v celom rozsahu, nemá nárok na stravné. V prípade, ak mu boli poskytnuté raňajky, obed či večera, zamestnávateľ mu môže krátiť zo sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín zákonom stanovenú výšku (pri poskytnutých raňajkách: o 25 % zo sumy stravného, pri obede: o 40 % a pri večeri o 35 % zo sumy stravného).

Zamestnanec vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu, má nárok na stravné za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty v eurách alebo v cudzej mene.

Výška stravného aj tu závisí od dĺžky trvania pracovnej cesty v zahraničí, t.j. mimo územia Slovenskej republiky. Stravné a dĺžku trvania pracovnej cesty v zahraničí rozdeľujeme taktiež na tri časové pásma:

  • do 6 hodín vrátane: nárok na stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,
  • nad 6 hodín až 12 hodín: nárok na stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,
  • nad 12 hodín: nárok na stravné vo výške 100 % základnej sadzby stravného.

Základnú sadzbu stravného v eurách alebo v cudzej mene pritom ustanovuje opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Zdroj: www.podnikajte.sk, Zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov

Publikované

Finančná správa upozorňuje: eKasu je potrebné používať ihneď po jej dodaní

Novú registračnú pokladnicu, online napojenú na systém Finančnej správy (FS) SR (známu ako „eKasa“), musia podnikatelia používať ihneď po jej dodaní od výrobcu, dovozcu alebo distribútora.

Prechodné obdobie do konca roka, počas ktorého nebude FS SR udeľovať pokuty, bolo zákonom upravené len preto, aby mali podnikatelia čas zabezpečiť si eKasu od svojich výrobcov. Neznamená to, že eKasu do konca roka používať nemusia, informovala v stredu FS SR.

Finančná správa preto upozorňuje, že podnikatelia nemajú čas so začatím používania eKasy do konca roka, ale musia v nej evidovať tržby hneď, ako ju dostanú od výrobcu, dovozcu alebo distribútora.

Prechodné obdobie sa týka iba udeľovania pokút, no neplatí pre používanie eKasy. Odklad pri ukladaní pokút sa tak vzťahuje iba na podnikateľov, ktorí doteraz evidovali tržby v ERP, požiadali o kód pokladnice „eKasa klient“ pre online registračnú pokladnicu, ale ešte im nebola dodaná.

Zdroj: Finančná správa SR, www.hnonline.sk

Publikované

Špecifické typy registrácie na DPH

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej ,,zákona o DPH“) upravuje viacero typov registrácií na DPH. Špecifickými registráciami sú tie podľa § 7 pre tovar a § 7a týkajúce sa služieb v Európskej únii, ktoré sa môžu týkať aj neplatiteľov DPH či nezdaniteľných osôb.

V súčasnosti sú možné tieto typy registrácií za platiteľa DPH:

  • povinná registrácia,
  • dobrovoľná registrácia,
  • registrácia zo zákona,
  • registrácia skupiny,
  • registrácia zahraničnej osoby.

V tomto blogu sa zameriame na registrácie, pri ktorých sa zdaniteľná osoba – každá osoba (fyzická aj právnická), ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť (podnikanie) bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti – nestáva klasickým platiteľom DPH.

Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom DPH a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (právnická osoba, ktorá nevykonáva ekonomickú činnosť v zmysle zákona o DPH, napríklad rozpočtová organizácia) a nadobúda tovar v tuzemsku z iného členského štátu, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň ešte pred tým, ako hodnota takto nadobudnutého tovaru bez dane za kalendárny rok dosiahne sumu 14 000 €.

Daňový úrad zaregistruje osobu do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti pre daň, vydá jej osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí jej identifikačné číslo pre daň.

Registráciou podľa § 7 zákona o DPH sa osoba nestáva klasickým platiteľom dane aj napriek tomu, že mu daňový úrad pridelí identifikačné číslo pre daň. Táto osoba má povinnosť zaplatiť daň z nadobudnutého tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ale nemá nárok na odpočítanie dane.

V prípade, že zdaniteľná osoba je platiteľom dane podľa § 7a, žiadosť o registráciu podľa § 7 nepodáva.

Osoby registrované podľa § 7 zákona o DPH sú povinné podať daňové priznanie do 25. dňa po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom im vznikla daňová povinnosť z nadobudnutého tovaru a v rovnakej lehote sú povinné daň uhradiť.

Zdaniteľná osoba, ktorá prijíma alebo dodáva služby z / do iného členského štátu, ktorých miesto dodania sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, má povinnosť registrovať sa za platiteľa DPH podľa § 7a zákona o DPH.

Zaregistrovať sa musí ešte pred dodaním / prijatím služby. V tomto prípade sa zdaniteľná osoba musí registrovať bez ohľadu na hodnotu dodanej / prijatej služby.

Pri prijatí služby z iného členského štátu (v prípade, že miesto dodania služby je tuzemsko), má zdaniteľná osoba povinnosť odviesť daň z prijatej služby, ale nemá nárok na odpočítanie dane. Do 25. dňa po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom službu prijala, je povinná podať daňové priznanie a v rovnakej lehote daň uhradiť.

Pri dodaní služby do iného členského štátu je zdaniteľná osoba povinná podať súhrnný výkaz do 25. dňa po ukončení kalendárneho štvrťroka, v ktorom služby dodala do iného členského štátu. Osobou povinnou platiť daň je príjemca služby. Dané služby sa v daňovom priznaní neuvádzajú.

 

Zdroj: www.podnikajte.sk, Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty