Vážení priatelia,
a máme tu toľko očakávaný nový rok. Rok, keď si znovu budeme uťahovat opasky, ale tentoraz už asi okolo krku. Pripravuje sa balíček ekonomických opatrení, čo v normálnej reči znamená len toľko, že všetky to zas spolu zaplatíme z našich peňaženiek. Je skutočne nenormálne, aby sme sociálnu politiku štátu robili cez ceny vody, energií a nájomného, ale kde je ten pes zakopaný? Ak sledujeme ceny základných komodít na svetových trhoch, tak musíme konštatovať, že na Slovensku máme svetové ceny mlieka, chleba ako aj drogistického tovaru. Je to len logické, nakoľko veľká časť potravín a drogérie sa dováža a cena, ktorá je platná vo vyspelej Európe sa proste len prepočíta aktuálnym kurzom a nasadí na Slovensku. Je veľmi málo spoločností, pre ktoré je slovenský trh, malý slovenský trh natoľko zaujímavý, že by sme dostali špeciálne a stratové ceny. Každý chce zarobiť, aj P&G, aj Henkel, aj Unilever, aj všetci, veď to je to, pre čo prišli na Slovensko a to je normálne.
Kde je teda chyba? Stále viac a viac sme presvedčení, že chyba je v nás. Pozrite sa len na spôsob „ozdravovania“ skrachovaných podnikov pod vedením exministra financií a bývalého ekonóma VSŽ š.p. Strojársky podnik nemá čo vyrábať, on ale drží zamestnanosť – absolútne umelo a peniaze si politickým, ekonomickým alebo iným spôsobom požičia ako úver od slovenskej banky alebo sporiteľne. Pomocou týchto peňazí naštartuje výrobu, ktorá však kryje len 20-30% kapacít podniku. Preto založí samostatnú akciovú spoločnosť, predá jej za smiešne ceny potrebné výrobné kapacity, odborníkov a výrobnú dokumentáciu a “matku” dajú do bankrotu. Ostanú dlhy na faktúrach, úvere, nedoplatky štátu a to všetko ide do … . Nová akciová spoločnosť prosperuje a má všetky možnosti na ďalší rozvoj. Je to ale skutočne tak? Nie, nie je. V konečnom dôsledku sa celá finančná kríza len preniesla na iné spoločnosti a banky, ktoré nemajú peniaze na projekty pre dobrých podnikateľov a títo nevytvárajú nové pracovné miesta, nápady postupne zastarajú a potom ide všetko do … . Keď pozorujeme “nové akciové spoločnosti” tie tiež postupne upadajú, lebo starého psa neprerobíš a tých prerobených je skutočne tak veľmi málo. Stojí to mnoho miliárd a “skutek utek”. Len v nemenovanej holdingovej spoločnosti, ktorá združuje stojárske podniky Slovenska sa za posledné 4 roky prejedli 4 miliardy Sk, ktoré si pod rúškom zamestnanosti požičali, dostali či revitalizovali z našich daní. Viete si predstaviť ako by tieto peniaze dokázali pracovať v našich firmách malých a stredných podnikateľov? Štyri miliardy – to by boli fukoty, že až. Ale čo už, taká bolo doba.
Robiť sociálnu politiku cez štátom regulované ceny je skutočne nanič, ale keď sa zvýšia ceny nájomného, energie a vody, stúpnu aj platy. To je logické. Celkovo však Národná banka očakáva nulový nárast miezd. Teda, bude nás robiť menej a na jedného výjdu väčšie peniaze. Zvýši sa produktivita práce a to bude dobré. Musíme sa však zamyslieť nad sociálnou politikou. Myslíme si, že je nemysliteľné, že by v niekoľkomiliónovom dome žili on a ona a ich deti všetci nezamestnaní a štát im platil sociálne dávky. Myslíme si, že nie je normálne, že sociálne dávky sú vypočítané na byty prvej kategórie. Myslíme si, že nie je možné byť nezamestnaným a pritom si zachovávať rovnaký sociálny štandart ako keď sme boli zamestnaní. Táto vláda má jedinečnú možnosť konečne razantne rozfázovať sociálnu podporu a zárobky. Stačí sa len riadiť zdravým rozumom. Vieme, že to bude pre špekulantov, lenivcov a nemogavcov bolestné, keď stratia svoj životný štandart, ale inde cesta asi nevedie. Dajme teda prostriedky tým, ktorí ich vedia použiť a tešme sa z úspechov podnikateľov. Nezáviďme im, lebo možno práve oni pripravujú pracovné miesto pre naše deti. Bude dobré, keď budeme prejavovať česť všetkým, ktorí si zaslúžia česť a úctu všetkým, ktorí si zaslúžia úctu. Vieme, že to bude ťažké, nakoľko predchádzajúca vláda všetkých podnikateľov kriminalizovala a Janko Kelňa sa stal známy svojimi výrokmi, že podnikatelia sú zlodeji a okrádajú svojich zamestnancov. Začať sa však musí. Veríme, že už konečne aj štátni úradníci pochopia, že ak zvýšia dane o 15%, ale tým odradia 30% podnikateľov, ktorí prestanú podnikať, tak korunovo stratia 15% daní. Lebo raz darmo, stále platí, že 1+1=2 a ťažko to niekto prekoná.
Veľa úspechov v novom roku praje tandem
Eva a Andrej